Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Očakávania stavebných a projektových firiem sa netýkali aj zvýšenia aktivity, respektíve príchodu zahraničných investorov, a tým s väčším počtom podnikateľských príležitostí.
Autor TASR
Bratislava 17. júna (TASR) - Zavedenie eura bolo všeobecne v stavebníctve vnímané s akýmsi zadržiavaným optimizmom, ale najmä s očakávaním lepších podmienok podnikania na zahraničnom i domácom trhu. Pre TASR to uviedol prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) Pavol Kováčik v súvislosti s desiatimi rokmi od súhlasu Rady Európskej únie so zavedením eura v SR. Celkovo hodnotí euro v stavebníctve a v slovenskej ekonomike jednoznačne pozitívne.
Kladné vplyvy novej meny sa ukázali pri globálnej finančnej kríze, ktorá sa v slovenskom stavebníctve v rokoch 2010 - 2012 neprejavila tak výrazne, ako by to bolo bývalo v prípade národnej meny, konštatoval.
Očakávania stavebných a projektových firiem sa netýkali len finančnej oblasti, ale aj zvýšenia aktivity, respektíve príchodu zahraničných investorov, a tým s väčším počtom podnikateľských príležitostí. "Tento pozitívny vplyv pre stavebníctvo sa v priebehu 10 rokov jednoznačne potvrdil," uviedol Kováčik.
Zavedenie eura spôsobilo nárast zákaziek v zahraničí, i keď nijako razantný ako mnohí, najmä vo vedeniach väčších stavebných firiem, dúfali, priblížil Kováčik. "Za posledných päť rokov sa objem našej stavebnej produkcie v zahraničí ustálil ročne na približne 230 až 250 miliónov eur," presnil s tým, že štruktúra slovenského stavebníctva sa skladá až na niekoľko výnimiek, z európskeho pohľadu, zo stredných a malých firiem.
Tie majú menšie predpoklady v zahraničí uspieť v konkurencii s tamojšími firmami. Tí, ktorí uspeli a v zahraničí úspešne podnikajú, považujú euro za jednoznačnú obchodnú a podnikateľskú výhodu pred konkurentmi z krajín mimo eurozóny. "Treba však tiež otvorene povedať, že mnohí slovenskí podnikatelia sa stretli v zahraničí, podľa nich, s umelo vytváranými prekážkami, čo viacerých od pokusov uchytiť sa v zahraničí jednoducho odradilo," uviedol.
Zavedenie eura zohralo aj významnú pozitívnu úlohu pri úspešnej príprave a realizácii PPP projektov (projekty verejno-súkromného partnerstva) v dopravnej infraštruktúre. "Ide o projekt PPP - rýchlostná cesta R1, v súčasnosti v prevádzke, a projekt PPP juhovýchodný obchvat Bratislavy D4/R7 vo výstavbe," priblížil Kováčik a pripomenul, že oba projekty sú financované medzinárodnými bankami v eure so splátkami na 30 rokov, čo eliminovalo menové a kurzové riziko.
Kladné vplyvy novej meny sa ukázali pri globálnej finančnej kríze, ktorá sa v slovenskom stavebníctve v rokoch 2010 - 2012 neprejavila tak výrazne, ako by to bolo bývalo v prípade národnej meny, konštatoval.
Očakávania stavebných a projektových firiem sa netýkali len finančnej oblasti, ale aj zvýšenia aktivity, respektíve príchodu zahraničných investorov, a tým s väčším počtom podnikateľských príležitostí. "Tento pozitívny vplyv pre stavebníctvo sa v priebehu 10 rokov jednoznačne potvrdil," uviedol Kováčik.
Zavedenie eura spôsobilo nárast zákaziek v zahraničí, i keď nijako razantný ako mnohí, najmä vo vedeniach väčších stavebných firiem, dúfali, priblížil Kováčik. "Za posledných päť rokov sa objem našej stavebnej produkcie v zahraničí ustálil ročne na približne 230 až 250 miliónov eur," presnil s tým, že štruktúra slovenského stavebníctva sa skladá až na niekoľko výnimiek, z európskeho pohľadu, zo stredných a malých firiem.
Tie majú menšie predpoklady v zahraničí uspieť v konkurencii s tamojšími firmami. Tí, ktorí uspeli a v zahraničí úspešne podnikajú, považujú euro za jednoznačnú obchodnú a podnikateľskú výhodu pred konkurentmi z krajín mimo eurozóny. "Treba však tiež otvorene povedať, že mnohí slovenskí podnikatelia sa stretli v zahraničí, podľa nich, s umelo vytváranými prekážkami, čo viacerých od pokusov uchytiť sa v zahraničí jednoducho odradilo," uviedol.
Zavedenie eura zohralo aj významnú pozitívnu úlohu pri úspešnej príprave a realizácii PPP projektov (projekty verejno-súkromného partnerstva) v dopravnej infraštruktúre. "Ide o projekt PPP - rýchlostná cesta R1, v súčasnosti v prevádzke, a projekt PPP juhovýchodný obchvat Bratislavy D4/R7 vo výstavbe," priblížil Kováčik a pripomenul, že oba projekty sú financované medzinárodnými bankami v eure so splátkami na 30 rokov, čo eliminovalo menové a kurzové riziko.
