Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na zlepšenie súčasného systému separovaného zberu by podľa obchodníkov bolo potrebných oveľa menej prostriedkov než na zavedenie zálohovania.
Autor TASR
Bratislava 8. augusta (TASR) - Slovenskí obchodníci združení vo Zväze obchodu (ZO) SR nesúhlasia so zavedením zálohovania PET fliaš a plechoviek, o ktorom má v septembri rozhodnúť parlament. Na štvrtkovej tlačovej konferencii to uviedol prezident ZO SR Martin Katriak, podľa ktorého by sa mal zlepšovať súčasný systém, nie zavádzať nový.
Na zlepšenie súčasného systému separovaného zberu by podľa obchodníkov bolo potrebných oveľa menej prostriedkov než na zavedenie zálohovania. Analytici envirorezortu v roku 2018 odhadli, že náklady na zavedenie zálohovania budú 80 miliónov eur, podľa obchodníkov to však môže byť viac než 100 miliónov. Obchodníci sú presvedčení, že európsky cieľ v roku 2029 recyklovať 90 percent PET fliaš Slovensko môže dosiahnuť aj separovaným zberom. O jeho analýzu žiadali aj ministerstvo, doteraz ju však nemajú.
"Systém nie je dokonalý, ale v relatívne krátkom období vie fungovať ešte lepšie," myslí si člen dozornej rady ZO SR Vladimír Šinák z organizácie zodpovednosti výrobcov Natur-Pack. Je presvedčený, že zavedenie zálohovania je najmä politickým rozhodnutím a životnému prostrediu pomôže len symbolicky. Miera recyklácie by sa totiž podľa údajov z roku 2018 zavedením zálohovania zvýšila o pol percenta. V súčasnosti môže byť toto číslo ešte menšie.
O tom, že Slovensko pôjde cestou separovaného zberu a nie zálohovania, sa podľa Katriaka rozhodlo v roku 1993 na základe širokej diskusie. Zúčastniť sa na nej malo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR, obchodníci, zástupcovia samosprávy aj ochranárskych organizácií. Prezident ZO SR si tiež myslí, že pri diskusii o zálohovaní by sa nemalo hovoriť len o Litve, kde zálohovanie funguje, ale aj o Nemecku, kde to podľa Katriaka až tak dobre nefunguje alebo o Česku, kde to odmietajú.
Obchodníci tiež spochybňujú anketu, podľa ktorej zálohovanie podporuje 85 percent Slovákov. Chýbali v nej totiž dôsledky zálohovania, ktorými sú podľa Katriaka napríklad problémy pre obchodníkov a znížený komfort spotrebiteľov. Naznačil tiež možné zvyšovanie cien, keďže na nový systém budú musieť vynaložiť prostriedky výrobcovia aj obchodníci.
Zálohovanie jednorazových nápojových obalov by malo na Slovensku fungovať od roku 2022. Zákon, ktorý o tom hovorí, poslanci pred prázdninami posunuli do druhého čítania. Suma za zálohovanie by sa mala pohybovať vo výške 12 centov pri PET fľašiach a desať centov pri plechovkách. Podľa envirorezortu, ktorý zákon pripravil, má tento systém presunúť PET fľaše z riek, lesov a ulíc tam, kam patria, do recyklačných zariadení.
Na zlepšenie súčasného systému separovaného zberu by podľa obchodníkov bolo potrebných oveľa menej prostriedkov než na zavedenie zálohovania. Analytici envirorezortu v roku 2018 odhadli, že náklady na zavedenie zálohovania budú 80 miliónov eur, podľa obchodníkov to však môže byť viac než 100 miliónov. Obchodníci sú presvedčení, že európsky cieľ v roku 2029 recyklovať 90 percent PET fliaš Slovensko môže dosiahnuť aj separovaným zberom. O jeho analýzu žiadali aj ministerstvo, doteraz ju však nemajú.
"Systém nie je dokonalý, ale v relatívne krátkom období vie fungovať ešte lepšie," myslí si člen dozornej rady ZO SR Vladimír Šinák z organizácie zodpovednosti výrobcov Natur-Pack. Je presvedčený, že zavedenie zálohovania je najmä politickým rozhodnutím a životnému prostrediu pomôže len symbolicky. Miera recyklácie by sa totiž podľa údajov z roku 2018 zavedením zálohovania zvýšila o pol percenta. V súčasnosti môže byť toto číslo ešte menšie.
O tom, že Slovensko pôjde cestou separovaného zberu a nie zálohovania, sa podľa Katriaka rozhodlo v roku 1993 na základe širokej diskusie. Zúčastniť sa na nej malo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR, obchodníci, zástupcovia samosprávy aj ochranárskych organizácií. Prezident ZO SR si tiež myslí, že pri diskusii o zálohovaní by sa nemalo hovoriť len o Litve, kde zálohovanie funguje, ale aj o Nemecku, kde to podľa Katriaka až tak dobre nefunguje alebo o Česku, kde to odmietajú.
Obchodníci tiež spochybňujú anketu, podľa ktorej zálohovanie podporuje 85 percent Slovákov. Chýbali v nej totiž dôsledky zálohovania, ktorými sú podľa Katriaka napríklad problémy pre obchodníkov a znížený komfort spotrebiteľov. Naznačil tiež možné zvyšovanie cien, keďže na nový systém budú musieť vynaložiť prostriedky výrobcovia aj obchodníci.
Zálohovanie jednorazových nápojových obalov by malo na Slovensku fungovať od roku 2022. Zákon, ktorý o tom hovorí, poslanci pred prázdninami posunuli do druhého čítania. Suma za zálohovanie by sa mala pohybovať vo výške 12 centov pri PET fľašiach a desať centov pri plechovkách. Podľa envirorezortu, ktorý zákon pripravil, má tento systém presunúť PET fľaše z riek, lesov a ulíc tam, kam patria, do recyklačných zariadení.
