Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vyplýva to z rebríčka Transparency International Slovensko.
Autor TASR
Bratislava 5. mája (TASR) – Najtransparentnejšou verejnou firmou v roku 2015 sa podľa rebríčka Transparency International Slovensko (TIS) stali Lesy Slovenskej republiky. Tento štátny podnik dosiahol v hodnotení 67 % bodov. Naopak, najmenej otvorenou firmou sú Vodárne a kanalizácie mesta Komárno, ktoré získali iba 14 % bodov. Mimovládna organizácia posudzovala 81 štátnych, mestských a župných spoločností, ktoré ročne hospodária spolu s 9,5 miliardami eur.
Celkovú úroveň transparentnosti slovenských verejných firiem ohodnotila TIS na 38 %. Iba pätina spoločností pritom dostala aspoň polovicu z možných bodov. "Slovenské verejné firmy ostávajú skôr málo transparentné a ťažko kontrolovateľné verejnosťou. Trošku lepšie na tom sú štátne firmy, pri mestských a župných spoločnostiach sme videli väčšie rezervy," uviedol na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave programový koordinátor projektu Michal Piško.
TIS hodnotila firmy v šiestich oblastiach. Najlepšie obstáli pri obstarávaní a majetku, kde získali 53 % bodov. Takmer polovica z nich využívala pri obstarávaní elektronické aukcie, v tendroch prevažovali súťažné postupy a až pätine firiem sa do súťaží darilo prilákať v priemere aspoň piatich uchádzačov. Približne dve tretiny spoločností zverejňujú ponuky na predaj a prenájom majetku na webe.
Veľké nedostatky majú firmy v personalistike a etike. Vyše tretina nepublikuje na webe mená manažérov, viac ako polovica robí tajnosti s ich platmi a odmenami a až v 85 % chýbajú na stránkach aj ich životopisy. V oblasti etiky absentuje ochrana ohlasovateľov korupcie, raritou je stále antikorupčný program. Najslabším miestom firiem sú dotácie a charita, kde dosiahli iba 19 % bodov. Až 90 % z nich na internete neuvádza, koho podporili reklamou či darom a 80 % nemá na prideľovanie podpory ani písané pravidlá.
Verejné firmy na Slovensku podľa Piška zverejňujú len minimum informácií o svojom hospodárení, manažmente, pravidlách, ktoré majú alebo nemajú. Za neprehľadné označil aj zverejňovanie zmlúv, faktúr a objednávok. "Často nepomôže občanom ani infozákon, keďže verejné firmy sú v špeciálnom režime a musia zverejňovať iba informácie, ktoré sa týkajú nakladania s verejnými prostriedkami alebo majetkom štátu. Mnohé firmy si to vysvetľujú tak, že sa o nich nedozvieme prakticky nič," upozornil.
Nezisková organizácia preto odporúča, aby verejné firmy zverejňovali čo najviac informácií o svojej činnosti a aby na všetky citlivé oblasti, ku ktorým patrí napríklad predaj majetku, prijímanie zamestnancov či odmeňovanie manažérov, mali pravidlá. Zníži sa tak podľa nej priestor na svojvôľu, korupciu a klientelizmus.
Celkovú úroveň transparentnosti slovenských verejných firiem ohodnotila TIS na 38 %. Iba pätina spoločností pritom dostala aspoň polovicu z možných bodov. "Slovenské verejné firmy ostávajú skôr málo transparentné a ťažko kontrolovateľné verejnosťou. Trošku lepšie na tom sú štátne firmy, pri mestských a župných spoločnostiach sme videli väčšie rezervy," uviedol na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave programový koordinátor projektu Michal Piško.
TIS hodnotila firmy v šiestich oblastiach. Najlepšie obstáli pri obstarávaní a majetku, kde získali 53 % bodov. Takmer polovica z nich využívala pri obstarávaní elektronické aukcie, v tendroch prevažovali súťažné postupy a až pätine firiem sa do súťaží darilo prilákať v priemere aspoň piatich uchádzačov. Približne dve tretiny spoločností zverejňujú ponuky na predaj a prenájom majetku na webe.
Veľké nedostatky majú firmy v personalistike a etike. Vyše tretina nepublikuje na webe mená manažérov, viac ako polovica robí tajnosti s ich platmi a odmenami a až v 85 % chýbajú na stránkach aj ich životopisy. V oblasti etiky absentuje ochrana ohlasovateľov korupcie, raritou je stále antikorupčný program. Najslabším miestom firiem sú dotácie a charita, kde dosiahli iba 19 % bodov. Až 90 % z nich na internete neuvádza, koho podporili reklamou či darom a 80 % nemá na prideľovanie podpory ani písané pravidlá.
Verejné firmy na Slovensku podľa Piška zverejňujú len minimum informácií o svojom hospodárení, manažmente, pravidlách, ktoré majú alebo nemajú. Za neprehľadné označil aj zverejňovanie zmlúv, faktúr a objednávok. "Často nepomôže občanom ani infozákon, keďže verejné firmy sú v špeciálnom režime a musia zverejňovať iba informácie, ktoré sa týkajú nakladania s verejnými prostriedkami alebo majetkom štátu. Mnohé firmy si to vysvetľujú tak, že sa o nich nedozvieme prakticky nič," upozornil.
Až štvrtina štátnych firiem neodpovedá na infožiadosti
Nezisková organizácia preto odporúča, aby verejné firmy zverejňovali čo najviac informácií o svojej činnosti a aby na všetky citlivé oblasti, ku ktorým patrí napríklad predaj majetku, prijímanie zamestnancov či odmeňovanie manažérov, mali pravidlá. Zníži sa tak podľa nej priestor na svojvôľu, korupciu a klientelizmus.
