Tradičný pohľad do majstrovskej šatne, zahmlenej dymom cigár a mokrej od striekajúceho šampanského, sa nekonal.
Autor TASR
,aktualizované Banská Bystrica 23. apríla (TASR) - Nitrianski hokejisti sa konečne dočkali. Historicky druhú účasť vo finále play off najvyššej súťaže premenili na premiérový titul. Po triumfe v šiestom zápase série sa však ukázalo, že na okamžité oslavy neboli poriadne pripravení, keďže v šatni chýbalo slávnostné šampanské aj tradičné cigary. Hlavnú radosť si tak vychutnajú až so svojimi fanúšikmi pod Zoborom.
Tradičný pohľad do majstrovskej šatne, zahmlenej dymom cigár a mokrej od striekajúceho šampanského, sa tak nekonal. "Nechceli sme to zakríknuť a preto sme sem nič také ani neniesli. Odložíme si to na doma. Tam to oslávime a verím, že tie oslavy potrvajú dlho," vysvetlil pre TASR skúsený útočník Nitry Juraj Štefanka.
Radosť v šatni a na ľade bola i tak obrovská. Nitrania sa po prevzatí majstrovskej trofeje zoradili do kruhu pod malým sektorom svojich fanúšikovi a za ich stáleho skandovania si podávali z ruky do ruky pohár Vladimíra Dzurillu. "Je neskutočne ťažký, niektorí chalani s ním mali problémy," zasmial sa kapitán Dušan Milo, ktorý mohol porovnávať, keďže v kariére zdvihol nad hlavu už aj trofej pre majstra sveta. V piatok sa však tešil z premiérovej slovenskej. "Musíme si to užiť a poriadne osláviť, aby sme mali na čo spomínať. Je to veľká radosť. Takto mali tie zápasy vyzerať, prvá dva tu nám príliš nevyšili, ale dnes sme to zvládli," dodal. Štyridsaťtriročný obranca krátko po zápase neprezradil, či bude pokračovať v kariére aj ďalej.
Obrovskú radosť mal aj útočník Marek Slovák, ktorého do Bystrice prišli podporiť aj rodičia: "Je to neskutočné, neviem si predstaviť čo bude, keď prídeme domov. Nastane anarchia, podľa mňa padne mesto, dnes, zajtra, celý týždeň budú neskutočné oslavy. Naši ľudia i každý jeden chalan si to zaslúžia. Zomkli sme sa tu v tíme, spravili sme neskutočný kolektív a odrazom je tento pohár, ktorý teraz dvíhame nad hlavu."
Nitra zlomila domácu výhodu súpera, Slovák: "Rozhodlo srdce"
Príslovie "môj dom, môj hrad" platilo v jedenástich vzájomných zápasoch tejto sezóny medzi hokejistami Nitry a Banskej Bystrice. Zlomili ho až "corgoni" v tom najdôležitejšom - šiestom finále play off, keď na súperovom štadióne zvíťazili a zaistili si svoj premiérový titul v najvyššej slovenskej súťaži.
Pod Urpínom to bol nesmierne dramatický zápas, ktorému nechýbali pekné akcie, góly, tvrdé zákroky a prišlo aj nervydrásajúce rozuzlenie v podobe desaťkolovej série nájazdov. V nej boli nakoniec šťastnejší hosťujúci hokejisti. "Rozhodlo srdce, modré srdce, ktoré sme tu ukázali. Všetci nás už odpisovali, že Bystrica je lepšia, našliapaná, ale my sme sa zomkli a vyhrali sme na ich ľade," tešil sa Marek Slovák, jeden z ťahúňov Nitry v celej sezóne i play off.
Práve jeho formácia s kanadskými krídlami Juddom Blackwaterom a Davidom Lalibertém bola najväčšou ofenzívnou zbraňou v celej sezóne aj v play off. Rovnako aj v záverečnom stretnutí, keď si pri dvoch góloch v riadnom hracom čase pripísali na konto päť kanadských bodov. "Naša formácia bola na to stavaná, boli sme tu presne od toho, aby sme potiahli celý tím. No nebolo to len o nás, ale o všetkých chalanoch, ktorí zabojovali v rozhodujúcich momentoch a preto sme majstri," pokračoval.
Dvadsaťsedemročný center si tak splnil veľký sen. V uplynulých rokoch zbieral rôzne trofeje v hokeji i hokejbale, v ktorom vyhral majstrovstvá sveta, no teraz dosiahol domáci titul s rodnou Nitrou. "Za posledných päť rokov som mal vždy nejaký titul. Teraz som konečne získal titul majstra Slovenska v rodnej Nitre. Som neskutočne rád, že sa to podarilo pred mojimi rodičmi, ktorí chodia na každý zápas, či je to doma alebo vonku." Zadosťučinenie pre neho bol aj fakt, že si od domácich fanúšikov vypočul na svoju osobu viacero nepekných slov. "Veľmi som si prijal, aby som tu zvíťazil. Z tribún som sa tu dopočul veľa nadávok na moju osobu, bolo mi ľúto hlavne mojich rodičov, ktorí to počúvali. Sú už starší ľudia a predsa len to vnímajú trochu inak ako ja. No získali sme titul a sme veľmi radi," dodal.
Handzuš zobral nevydarené nájazdy na seba: "Mal som dať dva góly"
Banskobystrickí hokejisti nevyužili v piatok večer domáce prostredie a prehrali v Slovnaft play off Tipsport lige boj o titul s Nitrou. O ich strieborných medailách rozhodli až samostatné nájazdy, keď v nich najväčšiu zodpovednosť prevzal na seba Michal Handzuš.
Skúsený 39-ročný center nevyužil dve z troch, takže po zápase nešetril kritikou. "Je mi veľmi ľúto, že sme sklamali fanúšikov. Mal som dať dva góly v nájazdoch a boli by sme v siedmom zápase. Z tohto pohľadu to beriem veľmi na seba. Rovnako ako v sérii s Košicami sme mali veľa šancí v predĺžení a potom sme prehrali v nájazdoch. Brankár Bacashihua nás v nich držal, ale nám sa nepodarilo vyhrať. Bude ma mrzieť žŕdka v poslednom desiatom nájazde, ale na tesnosti sa nehrá, mal som dať gól," povedal držiteľ Stanley cup-u spred troch rokov, ktorý nechce nateraz uvažovať o konci kariéry. "Zhodnotím sezónu, svoje telo a v lete uvidím ako na tom budem. Pod emóciami nechcem robiť žiadne vyhlásenia," dodal Handzuš.
V desiatich nájazdoch v šiestom finálovom stretnutí neuspeli viacerí banskobystrickí útočníci. Medzi nimi bol aj najproduktívnejší hráč mužstva Juraj Majdan: "Podľa mňa to nie je fér, že sa rozhoduje v nájazdoch, ale oba tímy majú rovnaké podmienky. Verím, že do budúcna by sa to mohlo zmeniť a hrať na víťazný gól v predĺžení, lebo vtedy sa ukáže sila mužstva. Toto je skôr lotéria. Je to pre nás veľké sklamanie. Toto mužstvo malo na viac, ale neukázali sme to vo finále."
Podobné pocity mal aj Roman Tománek, ktorý si vyčítal nielen nepremenené nájazdy, ale i dve nevyužité šance v predĺžení. "Vedel som, že v nájazdoch bude na mňa Lakosil čakať. Svoje riešenia som robil celkom dobre, ale hlavne strelu na jeho vyrážačku som mal lepšie umiestniť, zdvihnúť to a bolo by po zápase, išli by sme do Nitry. Sú hráči, ktorí majú brániť a ja som tam na to, aby som dával góly. Beriem na seba zodpovednosť, že som zlyhal v nájazdoch, ale mrzí ma aj šanca v predĺžení. Bola to učňovská chyba. Riešil som to veľmi zbrklo, mal som čas zastaviť si puk, no ja som z otočky zbytočne strieľal. Sú to sekundy. Zlé rozhodnutia ma stáli to, že som duel nerozhodol, bohužiaľ," kajal sa 30-ročný krídelník Tománek, ktorý ešte v minulej sezóne hral za Nitru.
Strieborné medaily si niektorí hráči Banskej Bystrice okamžite po ich prevzatí vešali z krku a odniesli si ich radšej v rukách. Brankár Bacashihua iba mlčky sedel v šatni a odmietol ísť na rozhovory. Kapitán Milan Kytnár len ťažko hľadal slová. So slzami v očiach sa však snažil kladne zhodnotiť celú sezónu: "Hodnotím ju pozitívne. Nebola jednoduchá, naopak vnímame ju ako náročnú. O to viac si vážime, že sme sa dostali do finále, i keď sme v ňom nedokázali spraviť rozhodujúci krok. Bohužiaľ. Mohli sme využiť nejaké nájazdy. S odstupom času snáď hlavy vychladnú a zisk strieborných medailí sa bude hodnotiť inak."
Lakosil hrdinom 6. finále: "Vysníval som si to už dávno"
Meno Vlastimil Lakosil je už dlhodobo späté s nitrianskym hokejom. Skúsený český brankár sa v tíme pod Zoborom objavil po prvý raz v sezóne 2005/06 a v nasledujúcich rokoch sa tam vrátil dokopy trikrát. Naposledy koncom januára a oplatilo sa, v piatok patril medzi hlavných hrdinov mužstva a konečne v jeho drese zdvihol nad hlavu trofej pre majstra Slovenska.
Tridsaťšesťročný Lakosil dostal v rozhodujúcom šiestom finále (3:2 pp a sn) prednosť pred jednotkou tímu v základnej časti Michalom Valentom. Trénerovi Antonínovi Stavjaňovi sa odvďačil výborným výkonom, chytil 40 zo 42 striel s úspešnosťou vyše 95% a v desaťkolových nájazdoch pustil za svoj chrbát iba jediný puk. "Trochu ma to mrzí kvôli Mišovi Valentovi, pretože on tu odchytal celú sezónu a určite si to chcel užiť v bránke. No asi to malo byť práve takto. Ja som si to vysnil už kedysi dávno, ešte keď sme hrali s Košicami, že by som chcel chytať v rozhodujúcom zápase finále. Dnes sa mi to podarilo a som veľmi šťastný," povedal.
Kým väčšina hráčov i divákov na oboch stranách pri dlhých nájazdoch tŕpla, Lakosil si ich užíval. "Po dlhšej dobe som bol od začiatku v bránke a bolo to finále, takže som si to užíval. Snažil som sa sústrediť sa a chytať puk. Raz som síce riskol, že Mišo Handzuš bude strieľať medzi nohy a práve vtedy mi dal gól," povedal.
Rozhodnutie prišlo v desiatej sérii. Obranca "corgoňov" Jameson Milam po peknom blafáku skóroval a Bystričania museli dať. Puk si postavil na stredovú čiaru opäť skúsený Michal Handzuš. "Niekde medzi kruhmi mu začal skákať, ľad bol zlý, bolo veľké teplo. Ja som mal pokrytú spodnú časť, vedel som, že tam bude mieriť. Keď som videl, že netrafil, vedel som, že to ide vedľa alebo od žŕdky von. Keď som ju počul, začal som sa radovať," opísal rozhodujúci moment série, po ktorom vypukla na nitrianskej striedačke obrovská radosť.
"Naši fanúšikovia čakali na titul veľmi dlho, takže sme radi, že sa nám to teraz podarilo. Myslím si, že mesto tým bude žiť a oslavovať minimálne celý týždeň," dodal.
Lakosil prišiel do klubu v januári zo škótskeho Dundee Stars a odvtedy zaň odohral šesť zápasov vrátane play off. Pod Zoborom pôsobil celkovo v šiestich sezónach (2005/2006, 2006/2007, 2009/2010, 2013/2014, 2014/2015 a 2015/16). Na Slovensku hral aj v Skalici a Martine.
Tradičný pohľad do majstrovskej šatne, zahmlenej dymom cigár a mokrej od striekajúceho šampanského, sa tak nekonal. "Nechceli sme to zakríknuť a preto sme sem nič také ani neniesli. Odložíme si to na doma. Tam to oslávime a verím, že tie oslavy potrvajú dlho," vysvetlil pre TASR skúsený útočník Nitry Juraj Štefanka.
H.RUČKAY: Ešte si to neuvedomujem, absolútne som to nečakal
Radosť v šatni a na ľade bola i tak obrovská. Nitrania sa po prevzatí majstrovskej trofeje zoradili do kruhu pod malým sektorom svojich fanúšikovi a za ich stáleho skandovania si podávali z ruky do ruky pohár Vladimíra Dzurillu. "Je neskutočne ťažký, niektorí chalani s ním mali problémy," zasmial sa kapitán Dušan Milo, ktorý mohol porovnávať, keďže v kariére zdvihol nad hlavu už aj trofej pre majstra sveta. V piatok sa však tešil z premiérovej slovenskej. "Musíme si to užiť a poriadne osláviť, aby sme mali na čo spomínať. Je to veľká radosť. Takto mali tie zápasy vyzerať, prvá dva tu nám príliš nevyšili, ale dnes sme to zvládli," dodal. Štyridsaťtriročný obranca krátko po zápase neprezradil, či bude pokračovať v kariére aj ďalej.
Obrovskú radosť mal aj útočník Marek Slovák, ktorého do Bystrice prišli podporiť aj rodičia: "Je to neskutočné, neviem si predstaviť čo bude, keď prídeme domov. Nastane anarchia, podľa mňa padne mesto, dnes, zajtra, celý týždeň budú neskutočné oslavy. Naši ľudia i každý jeden chalan si to zaslúžia. Zomkli sme sa tu v tíme, spravili sme neskutočný kolektív a odrazom je tento pohár, ktorý teraz dvíhame nad hlavu."
Nitra zlomila domácu výhodu súpera, Slovák: "Rozhodlo srdce"
Príslovie "môj dom, môj hrad" platilo v jedenástich vzájomných zápasoch tejto sezóny medzi hokejistami Nitry a Banskej Bystrice. Zlomili ho až "corgoni" v tom najdôležitejšom - šiestom finále play off, keď na súperovom štadióne zvíťazili a zaistili si svoj premiérový titul v najvyššej slovenskej súťaži.
Pod Urpínom to bol nesmierne dramatický zápas, ktorému nechýbali pekné akcie, góly, tvrdé zákroky a prišlo aj nervydrásajúce rozuzlenie v podobe desaťkolovej série nájazdov. V nej boli nakoniec šťastnejší hosťujúci hokejisti. "Rozhodlo srdce, modré srdce, ktoré sme tu ukázali. Všetci nás už odpisovali, že Bystrica je lepšia, našliapaná, ale my sme sa zomkli a vyhrali sme na ich ľade," tešil sa Marek Slovák, jeden z ťahúňov Nitry v celej sezóne i play off.
M.SLOVÁK: Všetci nás odpisovali, my sme vyhrali na ľade Bystrice a sme majstri
Práve jeho formácia s kanadskými krídlami Juddom Blackwaterom a Davidom Lalibertém bola najväčšou ofenzívnou zbraňou v celej sezóne aj v play off. Rovnako aj v záverečnom stretnutí, keď si pri dvoch góloch v riadnom hracom čase pripísali na konto päť kanadských bodov. "Naša formácia bola na to stavaná, boli sme tu presne od toho, aby sme potiahli celý tím. No nebolo to len o nás, ale o všetkých chalanoch, ktorí zabojovali v rozhodujúcich momentoch a preto sme majstri," pokračoval.
Dvadsaťsedemročný center si tak splnil veľký sen. V uplynulých rokoch zbieral rôzne trofeje v hokeji i hokejbale, v ktorom vyhral majstrovstvá sveta, no teraz dosiahol domáci titul s rodnou Nitrou. "Za posledných päť rokov som mal vždy nejaký titul. Teraz som konečne získal titul majstra Slovenska v rodnej Nitre. Som neskutočne rád, že sa to podarilo pred mojimi rodičmi, ktorí chodia na každý zápas, či je to doma alebo vonku." Zadosťučinenie pre neho bol aj fakt, že si od domácich fanúšikov vypočul na svoju osobu viacero nepekných slov. "Veľmi som si prijal, aby som tu zvíťazil. Z tribún som sa tu dopočul veľa nadávok na moju osobu, bolo mi ľúto hlavne mojich rodičov, ktorí to počúvali. Sú už starší ľudia a predsa len to vnímajú trochu inak ako ja. No získali sme titul a sme veľmi radi," dodal.
Handzuš zobral nevydarené nájazdy na seba: "Mal som dať dva góly"
Banskobystrickí hokejisti nevyužili v piatok večer domáce prostredie a prehrali v Slovnaft play off Tipsport lige boj o titul s Nitrou. O ich strieborných medailách rozhodli až samostatné nájazdy, keď v nich najväčšiu zodpovednosť prevzal na seba Michal Handzuš.
Skúsený 39-ročný center nevyužil dve z troch, takže po zápase nešetril kritikou. "Je mi veľmi ľúto, že sme sklamali fanúšikov. Mal som dať dva góly v nájazdoch a boli by sme v siedmom zápase. Z tohto pohľadu to beriem veľmi na seba. Rovnako ako v sérii s Košicami sme mali veľa šancí v predĺžení a potom sme prehrali v nájazdoch. Brankár Bacashihua nás v nich držal, ale nám sa nepodarilo vyhrať. Bude ma mrzieť žŕdka v poslednom desiatom nájazde, ale na tesnosti sa nehrá, mal som dať gól," povedal držiteľ Stanley cup-u spred troch rokov, ktorý nechce nateraz uvažovať o konci kariéry. "Zhodnotím sezónu, svoje telo a v lete uvidím ako na tom budem. Pod emóciami nechcem robiť žiadne vyhlásenia," dodal Handzuš.
V desiatich nájazdoch v šiestom finálovom stretnutí neuspeli viacerí banskobystrickí útočníci. Medzi nimi bol aj najproduktívnejší hráč mužstva Juraj Majdan: "Podľa mňa to nie je fér, že sa rozhoduje v nájazdoch, ale oba tímy majú rovnaké podmienky. Verím, že do budúcna by sa to mohlo zmeniť a hrať na víťazný gól v predĺžení, lebo vtedy sa ukáže sila mužstva. Toto je skôr lotéria. Je to pre nás veľké sklamanie. Toto mužstvo malo na viac, ale neukázali sme to vo finále."
Podobné pocity mal aj Roman Tománek, ktorý si vyčítal nielen nepremenené nájazdy, ale i dve nevyužité šance v predĺžení. "Vedel som, že v nájazdoch bude na mňa Lakosil čakať. Svoje riešenia som robil celkom dobre, ale hlavne strelu na jeho vyrážačku som mal lepšie umiestniť, zdvihnúť to a bolo by po zápase, išli by sme do Nitry. Sú hráči, ktorí majú brániť a ja som tam na to, aby som dával góly. Beriem na seba zodpovednosť, že som zlyhal v nájazdoch, ale mrzí ma aj šanca v predĺžení. Bola to učňovská chyba. Riešil som to veľmi zbrklo, mal som čas zastaviť si puk, no ja som z otočky zbytočne strieľal. Sú to sekundy. Zlé rozhodnutia ma stáli to, že som duel nerozhodol, bohužiaľ," kajal sa 30-ročný krídelník Tománek, ktorý ešte v minulej sezóne hral za Nitru.
Strieborné medaily si niektorí hráči Banskej Bystrice okamžite po ich prevzatí vešali z krku a odniesli si ich radšej v rukách. Brankár Bacashihua iba mlčky sedel v šatni a odmietol ísť na rozhovory. Kapitán Milan Kytnár len ťažko hľadal slová. So slzami v očiach sa však snažil kladne zhodnotiť celú sezónu: "Hodnotím ju pozitívne. Nebola jednoduchá, naopak vnímame ju ako náročnú. O to viac si vážime, že sme sa dostali do finále, i keď sme v ňom nedokázali spraviť rozhodujúci krok. Bohužiaľ. Mohli sme využiť nejaké nájazdy. S odstupom času snáď hlavy vychladnú a zisk strieborných medailí sa bude hodnotiť inak."
Lakosil hrdinom 6. finále: "Vysníval som si to už dávno"
Meno Vlastimil Lakosil je už dlhodobo späté s nitrianskym hokejom. Skúsený český brankár sa v tíme pod Zoborom objavil po prvý raz v sezóne 2005/06 a v nasledujúcich rokoch sa tam vrátil dokopy trikrát. Naposledy koncom januára a oplatilo sa, v piatok patril medzi hlavných hrdinov mužstva a konečne v jeho drese zdvihol nad hlavu trofej pre majstra Slovenska.
Tridsaťšesťročný Lakosil dostal v rozhodujúcom šiestom finále (3:2 pp a sn) prednosť pred jednotkou tímu v základnej časti Michalom Valentom. Trénerovi Antonínovi Stavjaňovi sa odvďačil výborným výkonom, chytil 40 zo 42 striel s úspešnosťou vyše 95% a v desaťkolových nájazdoch pustil za svoj chrbát iba jediný puk. "Trochu ma to mrzí kvôli Mišovi Valentovi, pretože on tu odchytal celú sezónu a určite si to chcel užiť v bránke. No asi to malo byť práve takto. Ja som si to vysnil už kedysi dávno, ešte keď sme hrali s Košicami, že by som chcel chytať v rozhodujúcom zápase finále. Dnes sa mi to podarilo a som veľmi šťastný," povedal.
Kým väčšina hráčov i divákov na oboch stranách pri dlhých nájazdoch tŕpla, Lakosil si ich užíval. "Po dlhšej dobe som bol od začiatku v bránke a bolo to finále, takže som si to užíval. Snažil som sa sústrediť sa a chytať puk. Raz som síce riskol, že Mišo Handzuš bude strieľať medzi nohy a práve vtedy mi dal gól," povedal.
Rozhodnutie prišlo v desiatej sérii. Obranca "corgoňov" Jameson Milam po peknom blafáku skóroval a Bystričania museli dať. Puk si postavil na stredovú čiaru opäť skúsený Michal Handzuš. "Niekde medzi kruhmi mu začal skákať, ľad bol zlý, bolo veľké teplo. Ja som mal pokrytú spodnú časť, vedel som, že tam bude mieriť. Keď som videl, že netrafil, vedel som, že to ide vedľa alebo od žŕdky von. Keď som ju počul, začal som sa radovať," opísal rozhodujúci moment série, po ktorom vypukla na nitrianskej striedačke obrovská radosť.
"Naši fanúšikovia čakali na titul veľmi dlho, takže sme radi, že sa nám to teraz podarilo. Myslím si, že mesto tým bude žiť a oslavovať minimálne celý týždeň," dodal.
Lakosil prišiel do klubu v januári zo škótskeho Dundee Stars a odvtedy zaň odohral šesť zápasov vrátane play off. Pod Zoborom pôsobil celkovo v šiestich sezónach (2005/2006, 2006/2007, 2009/2010, 2013/2014, 2014/2015 a 2015/16). Na Slovensku hral aj v Skalici a Martine.