Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na obraze Trh v Banskej Bystrici pózovali manželka aj slečna.
Autor TASR
,aktualizované Banská Bystrica 29. marca (TASR) – Aj ten, kto nepozná tvorbu významného slovenského maliara Dominika Skuteckého, jeden z jeho najznámejších obrazov Trh v Banskej Bystrici zrejme už niekde videl. Podľa historičky architektúry a teoretičky umenia Kláry Kubičkovej tento obraz je na poprednom mieste tak v miere jeho obľúbenosti širšou verejnosťou, ako aj umeleckou hodnotou. K tomuto obrazu sa však viaže zaujímavá história a tiež polemika okolo totožnosti hlavnej osoby kompozície – ženy s červeným slnečníkom. Je ňou Skuteckého manželka Cecília alebo pekná dcéra projektanta umelcovej vily v Banskej Bystrici 17-ročná Margita Holeschová?
"Nevieme, kedy vznikol spor o identitu hlavnej ženskej postavy. Vojtech Tilkovský vo svojej monografii z roku 1954 jednoznačne píše o nej ako o pani Skuteckej. Túto verziu zastával aj Skuteckého vnuk, spisovateľ Peter Karvaš," uviedla pre TASR Kubičková s tým, že už dlhé roky proti tomu protestuje rodina z tej vetvy Holeschovskej rodiny, ktorá pochádzala od architekta Adolfa Holescha.
"Podľa nich k namaľovaniu postavy slúžila ako modelka dcéra Adolfa Holescha 17-ročná Margita. Nešlo o žiadnu avantúru váženého umelca, na každom pózovaní slečnu Margitu sprevádzal niektorý člen rodiny," poznamenala Kubičková.
Skutecký obraz namaľoval po príchode z Benátok v roku 1889. Bol rozhodnutý natrvalo sa usadiť v Banskej Bystrici, kupoval pozemok na Hornej ulici a pripravoval stavbu rodinného domu.
"Obraz zobrazuje mimoriadne množstvo postáv v žánrovo poňatej kompozícii na pozadí zobrazenia trhu na námestí, v čistej farebnosti ľudových krojov v plnom slnečnom svetle, s dôrazom na farebnú dominantu červeného slnečníka vo vzťahu ku kompozícii vo formáte zlatého rezu. Obraz bol vystavený v roku 1890 v Mücsarnoku, kde ho zakúpila Mestská rada v Budapešti na muzeálne účely," priblížila Kubičková.
Po ôsmich mesiacoch však obraz autorovi vrátili s tým, že majiteľ si praje iný s motívom z hlavného mesta Budapešti. Skutecký to prijal s podmienkou, že námet si vyberie sám. "Stalo sa ním takisto tržné námestie - Mýtne námestie v predpolí dnešného Petöfiho mosta, kde malo dôjsť k urbanistickým zmenám, a bola dôležitá aj dokumentárna hodnota diela. I keď tento obraz v roku 1944 zhorel, vieme, že nedosahoval kvality banskobystrického trhu. Jeho farebnosť bola utlmená a určená šeďou veľkomestského prostredia," konštatovala Kubičková.
Obraz Trh v Banskej Bystrici putoval domov a Skutecký ho venoval na charitatívny účel. Spolok žien organizoval dobročinnú akciu, ktorej zisk bol venovaný na výstavbu novej nemocnice. Obraz sa napokon dostal do zbierok mestského múzea. Vďaka tomu ho bolo možné vypožičiavať, a tak sa stal jedným z najvystavovanejších diel autora. Návštevníci ho môžu vidieť v Stredoslovenskej galérii (SSG), vo vile Dominika Skuteckého v Banskej Bystrici.
Ako Kubičková vysvetlila, dnes je už známe, že existoval aj skorší variant tohto Skuteckého obrazu. "Na maďarskom umeleckom trhu sa v roku 2013 objavila neznáma verzia prípravnej maľby – čiastočne skice Trhu v Banskej Bystrici. Je to iba časť celej kompozície, ale v klasickom formáte stojatého obrazu. Veľký rozdiel je vo farebnosti - hlavná postava je oblečená v čiernych šatách, červený slnečník nie je tak intenzívny a dominantný ako na konečnom obraze. Hlavná dáma je podľa existujúcich portrétov evidentne pani Skutecká, vtedy už matka troch detí. Dosvedčujú to jej čierne vlasy, účes, profil. Poznáme viaceré jej portréty od umelca. Žena na konečnom obraze z roku 1889 je mladá žena so svetlejšími vlasmi. Zdanie čiernej vytvára čierny šál prehodený cez vlasy," dodala Kubičková.
Podľa nej teda obe strany mali pravdu. Na jednom obraze, skoršom, je Skuteckého manželka, ten vlastní súkromný zberateľ. Na konečnom, najznámejšom obraze, ktorý je v majetku SSG, je Margita Holeschová.
"Nevieme, kedy vznikol spor o identitu hlavnej ženskej postavy. Vojtech Tilkovský vo svojej monografii z roku 1954 jednoznačne píše o nej ako o pani Skuteckej. Túto verziu zastával aj Skuteckého vnuk, spisovateľ Peter Karvaš," uviedla pre TASR Kubičková s tým, že už dlhé roky proti tomu protestuje rodina z tej vetvy Holeschovskej rodiny, ktorá pochádzala od architekta Adolfa Holescha.
"Podľa nich k namaľovaniu postavy slúžila ako modelka dcéra Adolfa Holescha 17-ročná Margita. Nešlo o žiadnu avantúru váženého umelca, na každom pózovaní slečnu Margitu sprevádzal niektorý člen rodiny," poznamenala Kubičková.
Skutecký obraz namaľoval po príchode z Benátok v roku 1889. Bol rozhodnutý natrvalo sa usadiť v Banskej Bystrici, kupoval pozemok na Hornej ulici a pripravoval stavbu rodinného domu.
"Obraz zobrazuje mimoriadne množstvo postáv v žánrovo poňatej kompozícii na pozadí zobrazenia trhu na námestí, v čistej farebnosti ľudových krojov v plnom slnečnom svetle, s dôrazom na farebnú dominantu červeného slnečníka vo vzťahu ku kompozícii vo formáte zlatého rezu. Obraz bol vystavený v roku 1890 v Mücsarnoku, kde ho zakúpila Mestská rada v Budapešti na muzeálne účely," priblížila Kubičková.
Po ôsmich mesiacoch však obraz autorovi vrátili s tým, že majiteľ si praje iný s motívom z hlavného mesta Budapešti. Skutecký to prijal s podmienkou, že námet si vyberie sám. "Stalo sa ním takisto tržné námestie - Mýtne námestie v predpolí dnešného Petöfiho mosta, kde malo dôjsť k urbanistickým zmenám, a bola dôležitá aj dokumentárna hodnota diela. I keď tento obraz v roku 1944 zhorel, vieme, že nedosahoval kvality banskobystrického trhu. Jeho farebnosť bola utlmená a určená šeďou veľkomestského prostredia," konštatovala Kubičková.
Obraz Trh v Banskej Bystrici putoval domov a Skutecký ho venoval na charitatívny účel. Spolok žien organizoval dobročinnú akciu, ktorej zisk bol venovaný na výstavbu novej nemocnice. Obraz sa napokon dostal do zbierok mestského múzea. Vďaka tomu ho bolo možné vypožičiavať, a tak sa stal jedným z najvystavovanejších diel autora. Návštevníci ho môžu vidieť v Stredoslovenskej galérii (SSG), vo vile Dominika Skuteckého v Banskej Bystrici.
Ako Kubičková vysvetlila, dnes je už známe, že existoval aj skorší variant tohto Skuteckého obrazu. "Na maďarskom umeleckom trhu sa v roku 2013 objavila neznáma verzia prípravnej maľby – čiastočne skice Trhu v Banskej Bystrici. Je to iba časť celej kompozície, ale v klasickom formáte stojatého obrazu. Veľký rozdiel je vo farebnosti - hlavná postava je oblečená v čiernych šatách, červený slnečník nie je tak intenzívny a dominantný ako na konečnom obraze. Hlavná dáma je podľa existujúcich portrétov evidentne pani Skutecká, vtedy už matka troch detí. Dosvedčujú to jej čierne vlasy, účes, profil. Poznáme viaceré jej portréty od umelca. Žena na konečnom obraze z roku 1889 je mladá žena so svetlejšími vlasmi. Zdanie čiernej vytvára čierny šál prehodený cez vlasy," dodala Kubičková.
Podľa nej teda obe strany mali pravdu. Na jednom obraze, skoršom, je Skuteckého manželka, ten vlastní súkromný zberateľ. Na konečnom, najznámejšom obraze, ktorý je v majetku SSG, je Margita Holeschová.
Kto bol Dominik Skutecký?
Umenie a láska, práca a sláva – bolo krédo, ktoré maliar Dominik Skutecký napĺňal tvorbou. Svojím talentom, rozmanitosťou výtvarného záberu, ako aj spoločenskými a etickými hodnotami svojho umenia sa zaradil k európskej maliarskej avantgarde, k novátorom európskej výtvarnej scény na prelome 19. a 20. storočia. Dominik Skutecký sa narodil 14. februára 1849 v Gajaroch na Záhorí. Po smrti otca sa rodina v roku 1859 presťahovala do Viedne, kde študoval na Akadémii výtvarného umenia. Získal dokonalú technickú prípravu, ktorá mu neskôr umožnila zdolávať spracovávanie náročných motívov a používanie novátorských výrazových prostriedkov. Za obraz Cisár Maximilián diktuje svoje pamäte získal štipendium na štúdium v Taliansku. V roku 1867 ho prijali do školy historického maliarstva na Akadémiu umenia v talianskych Benátkach. Počas štúdií v Taliansku sa začal kryštalizovať Skuteckého výtvarný názor odkláňajúci sa od akademizmu, ktorého predstaviteľmi boli aj jeho učitelia vo Viedni. Približoval sa k tvorivým princípom nastupujúceho realizmu. Okrem piatich mesiacov strávených v nemeckom Mníchove a krátkych návštev na Slovensku pôsobil Skutecký vyše 15 rokov v Taliansku, kde namaľoval množstvo žánrových obrazov zo života jednoduchých ľudí a portréty tzv. oficiálneho, reprezentačného typu. V talianskej Florencii objavoval umenie renesančných géniov. Pod ich vplyvom vznikol obraz Cecilia Löwy, keď mu modelkou bola rodáčka z Banskej Bystrice, ktorá ho neskôr sprevádzala celým životom ako manželka. V Benátkach maľoval mnoho žánrových obrázkov bežných ľudí v každodenných situáciách. Stotožnenie s obyčajným prostredím bolo pre neho príznačné a neskôr úplne ovplyvnilo jeho životnú púť i tvorbu. Mnoho zo Skuteckého obrazov namaľovaných v Taliansku kupovali bohatí obchodníci s umením a odnášali ich do celej západnej Európy. Už v nemeckom Mníchove sa úplne rozišiel s historickou maľbou, ktorej úlohou bolo heroizovať oficiálne tlmočené dejiny. Na jednej z návštev rodného Záhoria namaľoval krajinku Pri Zohore, ktorú odborníci považujú za prvú realistickú krajinomaľbu nášho maliarstva.
V roku 1889 sa natrvalo usadil na Slovensku v Banskej Bystrici. Jedným z prvých obrazov namaľovaných doma je Trh v Banskej Bystrici, ktorý sa stal synonymom mena Skutecký. Hlavným predstaviteľom zložitej kompozície je rodina Skuteckého prispôsobujúca sa novému prostrediu. Manželka s výrazne červeným slnečníkom je dominantou obrazu. Cez slnečník akoby ešte rezonovalo prostredie južnej a západnej Európy. Práve tento obraz je považovaný za dielo, ktorým umelec ukončil jednu životnú kapitolu. Na Slovensku vznikli mnohé jeho vrcholné diela s tematikou hámrov, v ktorých zobrazil život a prácu robotníkov - kotlárov (Kováčska dielňa na Starých Horách, Hámor, Príprava obeda, Pred skončením práce, Odpočívajúci kotlári, Chvíľa oddychu, Vykurovanie kotlov, Kováč pri práci, Po práci). Skutecký sa pričinil o rozvoj kultúrneho života Banskej Bystrice. V meste organizoval výstavy. Jeho obrazy sú v zbierkach Slovenskej národnej galérie (SNG) v Bratislave, v ďalších slovenských a zahraničných galériách i súkromných zbierkach aj v osobitnej expozícii Štátnej galérie v Banskej Bystrici.
Dominik Skutecký zomrel 13. marca 1921 v Banskej Bystrici vo veku 72 rokov.
Umenie a láska, práca a sláva – bolo krédo, ktoré maliar Dominik Skutecký napĺňal tvorbou. Svojím talentom, rozmanitosťou výtvarného záberu, ako aj spoločenskými a etickými hodnotami svojho umenia sa zaradil k európskej maliarskej avantgarde, k novátorom európskej výtvarnej scény na prelome 19. a 20. storočia. Dominik Skutecký sa narodil 14. februára 1849 v Gajaroch na Záhorí. Po smrti otca sa rodina v roku 1859 presťahovala do Viedne, kde študoval na Akadémii výtvarného umenia. Získal dokonalú technickú prípravu, ktorá mu neskôr umožnila zdolávať spracovávanie náročných motívov a používanie novátorských výrazových prostriedkov. Za obraz Cisár Maximilián diktuje svoje pamäte získal štipendium na štúdium v Taliansku. V roku 1867 ho prijali do školy historického maliarstva na Akadémiu umenia v talianskych Benátkach. Počas štúdií v Taliansku sa začal kryštalizovať Skuteckého výtvarný názor odkláňajúci sa od akademizmu, ktorého predstaviteľmi boli aj jeho učitelia vo Viedni. Približoval sa k tvorivým princípom nastupujúceho realizmu. Okrem piatich mesiacov strávených v nemeckom Mníchove a krátkych návštev na Slovensku pôsobil Skutecký vyše 15 rokov v Taliansku, kde namaľoval množstvo žánrových obrazov zo života jednoduchých ľudí a portréty tzv. oficiálneho, reprezentačného typu. V talianskej Florencii objavoval umenie renesančných géniov. Pod ich vplyvom vznikol obraz Cecilia Löwy, keď mu modelkou bola rodáčka z Banskej Bystrice, ktorá ho neskôr sprevádzala celým životom ako manželka. V Benátkach maľoval mnoho žánrových obrázkov bežných ľudí v každodenných situáciách. Stotožnenie s obyčajným prostredím bolo pre neho príznačné a neskôr úplne ovplyvnilo jeho životnú púť i tvorbu. Mnoho zo Skuteckého obrazov namaľovaných v Taliansku kupovali bohatí obchodníci s umením a odnášali ich do celej západnej Európy. Už v nemeckom Mníchove sa úplne rozišiel s historickou maľbou, ktorej úlohou bolo heroizovať oficiálne tlmočené dejiny. Na jednej z návštev rodného Záhoria namaľoval krajinku Pri Zohore, ktorú odborníci považujú za prvú realistickú krajinomaľbu nášho maliarstva.
V roku 1889 sa natrvalo usadil na Slovensku v Banskej Bystrici. Jedným z prvých obrazov namaľovaných doma je Trh v Banskej Bystrici, ktorý sa stal synonymom mena Skutecký. Hlavným predstaviteľom zložitej kompozície je rodina Skuteckého prispôsobujúca sa novému prostrediu. Manželka s výrazne červeným slnečníkom je dominantou obrazu. Cez slnečník akoby ešte rezonovalo prostredie južnej a západnej Európy. Práve tento obraz je považovaný za dielo, ktorým umelec ukončil jednu životnú kapitolu. Na Slovensku vznikli mnohé jeho vrcholné diela s tematikou hámrov, v ktorých zobrazil život a prácu robotníkov - kotlárov (Kováčska dielňa na Starých Horách, Hámor, Príprava obeda, Pred skončením práce, Odpočívajúci kotlári, Chvíľa oddychu, Vykurovanie kotlov, Kováč pri práci, Po práci). Skutecký sa pričinil o rozvoj kultúrneho života Banskej Bystrice. V meste organizoval výstavy. Jeho obrazy sú v zbierkach Slovenskej národnej galérie (SNG) v Bratislave, v ďalších slovenských a zahraničných galériách i súkromných zbierkach aj v osobitnej expozícii Štátnej galérie v Banskej Bystrici.
Dominik Skutecký zomrel 13. marca 1921 v Banskej Bystrici vo veku 72 rokov.
