Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nikde vo svete som sa nestretol so zásadnými rozpormi s tým, čo reprezentuje Európska únia. Videl som veľa antiamerikanizmu, povedal v TABLET.TV vyslanec EÚ pre náboženskú slobodu vo svete Ján Figeľ.
Autor Teraz.sk
Bratislava 27. decembra (Teraz.sk) – Ľudia si oveľa viac vážia účinnú pomoc vtedy, ak ju dostanú v čase, keď ju súrne potrebujú, než ak k nim príde až po vyriešení problému alebo dokonca len formou verbálneho povzbudenia. Týmito slovami reagoval v diskusii na TABLET.TV osobitný vyslanec Európskej únie pre náboženskú slobodu vo svete Ján Figeľ na otázku, či je pravda, že sa v Pakistane v dôsledku svojich snáh o pomoc miestnej kresťanke Asie Bibi stal terčom vyhrážok islamských radikálov.
„Ja som zažil mnohé zložité situácie, či už to bolo v Iraku, Sudáne, alebo v samotnom Pakistane, človek je často až blízko riziku smrti, sú rôzne ataky a teroristické signály,“ poznamenal Figeľ.
Pakistanská kresťanka sa dostala aj s celou rodinou do vážneho ohrozenia po tom, čo ju po banálnej hádke s moslimskými ženami pri studni obvinili z rúhania a odsúdili na smrť.
Hádku spustila rozšírená povera, podľa ktorej ak sa kresťan napije z moslimskej studne, znečistí tým vodu. „Nedostatok vzdelanosti, poverčivosť a predsudky sú základom pre neznášanlivosť. Dnes má v Pakistane veľký priestor fundamentalizmus až fanatizmus. Chcem len pripomenúť, že v trinástich štátoch sveta je trest smrti za ateizmus, v 22 štátoch, väčšinou sú to moslimské, je trest smrti za odpadnutie od viery a vyše 70 štátov sveta používa zákony proti rúhaniu. Pakistan je spolu s Mauretániou najvypuklejší príklad,“ reagoval Figeľ.
Aj v Pakistane sa však našlo viacero politikov, ktorí neboli s odsúdením ženy na smrť za banálnu hádku spokojní, jedného z nich, guvernéra Salmána Taseera, však preto zastrelil jeho vlastný ochrankár. Ten bol za vraždu neskôr odsúdený a popravený, množstvo radikálnych moslimov ho však v Pakistane považuje za martýra. A keď pakistanský najvyšší súd Asiu Bibi spod trestu smrti napokon oslobodil, v Pakistane vypukli masové nepokoje.
„Ja som bol minulého roku vládou Pakistanu dvakrát odmietnutý s mojou misiou s tým, že nebol vhodný čas, respektíve boli použité iné diplomatické dôvody. Ale následne ma na vysokej úrovni pozvali, bol som tam v decembri minulého roka a tohto roka znovu,“ uviedol Figeľ. „Angažoval som sa najmä preto, aby sa začalo viac dariť agende plurality a rovnocenného občianstva. Ale zároveň som sa stretol veľmi zblízka s príbehom Asie Bibi,“ dodal.
Rodina Asie Bibi už je podľa Figeľa na bezpečnom mieste. „Ale ona je spolu s manželom v policajnej ochrane po tom, čo bola oslobodená najvyšším súdom, ale na základe veľkých nepokojov, obrovských škôd a tlaku extrémistov prijala vláda akoby kompromis. V ňom využíva veľmi zvláštny, ale ústavou garantovaný právny nástroj, podľa ktorého je aj po rozhodnutí najvyššieho súdu možná revízia rozhodnutia. Ale s tým, že ho realizuje ten istý najvyšší súd v tom istom zložení. Takže je predpoklad, že to dopadne rovnako. Ale kým proces revízie nie je ukončený, ona nemôže opustiť územie Pakistanu,“ zhrnul Figeľ.
Za mimoriadne dôležitú považuje aj svoju návštevu Egypta, kde v rokoch 2011–2013 vládol politický režim na čele s militantným Moslimským bratstvom a exprezidentom Muhammadom Mursím. Do ťažkej pozície sa vtedy dostala asi pätnásťmiliónová menšina koptských kresťanov. „Po roku 2013 sa to vrátilo do vyváženosti. Zápasia síce s terorizmom, ale zápasia s ním ako Egypt. Nám nemôže byť jedno, čo sa deje v Egypte. V Egypte je päť až sedem miliónov migrantov z iných krajín. Ak by sa to pohlo, náš problém bude oveľa väčší,“ upozornil Figeľ.
Súčasný prezident Abdal Fattáh Sísí podľa neho robí veľa pre to, aby Egypťanov čo najviac zjednotil. Viacerí egyptskí politici podľa Figeľa v súvislosti s Koptami zámerne nehovoria o menšine, ale o „komunite“, aby tak verbálne nestavali proti sebe egyptských moslimov a kresťanov. „Napríklad egyptský prezident v minulosti nikdy nechodieval na veľké kresťanské sviatky, ale prezident Sísí chodí do kresťanských koptských chrámov pravidelne. Na základe kvóty majú Kopti 39 poslancov, majú dvoch kresťanských guvernérov a troch primátorov,“ poznamenal Figeľ.
Aj na nedávnom stretnutí s patriarchami kresťanských cirkví zo Sýrie a Iraku u rakúskeho kancelára Sebastiana Kurza sa podľa neho hovorilo o tom, že ľuďom treba pomáhať priamo tam, kde trpia. Nie iba preto, aby nemuseli utekať zo svojich domovov, ale aj preto, aby sa do nich mohli časom vracať. „Rakúsko teraz predsedá Rade Európskej únie, prizvali ma tam ako osobitného vyslanca,“ povedal Figeľ. Dodal, že kresťania plnia v nepokojnom regióne často stmeľujúcu funkciu. „V niektorých krajinách je rozdelenie medzi islamskými šiitmi a sunnitmi také veľké, že sa nestretávajú. Ale ak ich pozve kresťanská rodina, tak prídu. Aj preto je dôležité pomôcť kresťanom na Blízkom východe, lebo tým pomáhame aj ostatným komunitám nažívať pospolu a hľadať vyváženú, občiansku spoločnosť, ktorá je najlepším riešením pre všetkých,“ povedal Figeľ.
Pre Európsku úniu je podľa neho podpora občianskej spoločnosti prirodzená vec, jej budovaním v problematických regiónoch však zároveň vytvára prevenciu voči nekontrolovanej migrácii. „Nikde vo svete som sa nestretol s nejakými zásadnými rozpormi s tým, čo reprezentuje Európska únia. Videl som veľa antiamerikanizmu. Ale Únia je skôr vnímaná ako spoločenstvo, ktoré prináša reálny príklad toho, ako žiť pospolu v mieri, stabilite a dnes už aj prosperite,“ povedal Figeľ. „Je to atraktívne aj pre ľudí v Ázii či Afrike, na celom svete. Aj preto sa sem mnohí pohýnajú. Ale našou úlohou je pomôcť tam, kde sú ľudia prenasledovaní, kde prebieha konflikt. Lebo potom riešime aj migračnú krízu, vo forme prevencie a lokálnych riešení, aj pomáhame svetu, aby v 21. storočí nedominovali konflikty,“ povedal.
Aj z týchto dôvodov sa podujal na rozbehnutie agendy osobitného vyslanca Európskej únie pre náboženskú slobodu vo svete, ktorá bola pôvodne zriadená na jeden rok a odvtedy sa jej mandát každý rok predlžoval. Aktuálne by však mohla dostať stabilnejšiu podporu. „Na pôde Európskeho parlamentu je rezolúcia, ktorá v januári dôjde na najvyššiu úroveň, pléna. Kde o nej bude rozhodovať celý Európsky parlament po tom, čo ju v septembri rozbehol podvýbor pre ľudské práva, v decembri o nej konsenzuálne hlasoval zahraničný výbor parlamentu. Výbor žiada v správe, aby tento mandát bol viacročný, lebo môj je iba jednoročný a vždy je predlžovaný a zároveň aby bol posilnený aj personálne a finančne. Mojou úlohou bolo rozbehnúť túto agendu a vytvoriť predpoklady, aby sa pretavila do budúceho obdobia ako permanentná a efektívna,“ zhrnul Figeľ.
Európska únia je podľa neho sekulárne zoskupenie štátov, ktoré sa neviaže na žiadne náboženstvo. „Ale niekedy prevládali až trendy sekularizmu akoby náhrady plurality. Teraz akoby sme sa prebudili do reality, podľa ktorej náboženstvá vo svete sú, majú svoj vplyv a zároveň sú často zneužívané pre politické ciele,“ povedal Ján Figeľ. Preto je podľa neho dôležité, aby sa Európska únia nezaujímala o otázky náboženskej slobody len na svojom území, kde ju garantujú ústavy jednotlivých štátov a celoúnijne Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, ale aktívne pristupovala k tejto agende aj na celosvetovej úrovni.
„Ja som zažil mnohé zložité situácie, či už to bolo v Iraku, Sudáne, alebo v samotnom Pakistane, človek je často až blízko riziku smrti, sú rôzne ataky a teroristické signály,“ poznamenal Figeľ.
Pakistanská kresťanka sa dostala aj s celou rodinou do vážneho ohrozenia po tom, čo ju po banálnej hádke s moslimskými ženami pri studni obvinili z rúhania a odsúdili na smrť.
Hádku spustila rozšírená povera, podľa ktorej ak sa kresťan napije z moslimskej studne, znečistí tým vodu. „Nedostatok vzdelanosti, poverčivosť a predsudky sú základom pre neznášanlivosť. Dnes má v Pakistane veľký priestor fundamentalizmus až fanatizmus. Chcem len pripomenúť, že v trinástich štátoch sveta je trest smrti za ateizmus, v 22 štátoch, väčšinou sú to moslimské, je trest smrti za odpadnutie od viery a vyše 70 štátov sveta používa zákony proti rúhaniu. Pakistan je spolu s Mauretániou najvypuklejší príklad,“ reagoval Figeľ.
Aj v Pakistane sa však našlo viacero politikov, ktorí neboli s odsúdením ženy na smrť za banálnu hádku spokojní, jedného z nich, guvernéra Salmána Taseera, však preto zastrelil jeho vlastný ochrankár. Ten bol za vraždu neskôr odsúdený a popravený, množstvo radikálnych moslimov ho však v Pakistane považuje za martýra. A keď pakistanský najvyšší súd Asiu Bibi spod trestu smrti napokon oslobodil, v Pakistane vypukli masové nepokoje.
„Ja som bol minulého roku vládou Pakistanu dvakrát odmietnutý s mojou misiou s tým, že nebol vhodný čas, respektíve boli použité iné diplomatické dôvody. Ale následne ma na vysokej úrovni pozvali, bol som tam v decembri minulého roka a tohto roka znovu,“ uviedol Figeľ. „Angažoval som sa najmä preto, aby sa začalo viac dariť agende plurality a rovnocenného občianstva. Ale zároveň som sa stretol veľmi zblízka s príbehom Asie Bibi,“ dodal.
Rodina Asie Bibi už je podľa Figeľa na bezpečnom mieste. „Ale ona je spolu s manželom v policajnej ochrane po tom, čo bola oslobodená najvyšším súdom, ale na základe veľkých nepokojov, obrovských škôd a tlaku extrémistov prijala vláda akoby kompromis. V ňom využíva veľmi zvláštny, ale ústavou garantovaný právny nástroj, podľa ktorého je aj po rozhodnutí najvyššieho súdu možná revízia rozhodnutia. Ale s tým, že ho realizuje ten istý najvyšší súd v tom istom zložení. Takže je predpoklad, že to dopadne rovnako. Ale kým proces revízie nie je ukončený, ona nemôže opustiť územie Pakistanu,“ zhrnul Figeľ.
Egypt
Za mimoriadne dôležitú považuje aj svoju návštevu Egypta, kde v rokoch 2011–2013 vládol politický režim na čele s militantným Moslimským bratstvom a exprezidentom Muhammadom Mursím. Do ťažkej pozície sa vtedy dostala asi pätnásťmiliónová menšina koptských kresťanov. „Po roku 2013 sa to vrátilo do vyváženosti. Zápasia síce s terorizmom, ale zápasia s ním ako Egypt. Nám nemôže byť jedno, čo sa deje v Egypte. V Egypte je päť až sedem miliónov migrantov z iných krajín. Ak by sa to pohlo, náš problém bude oveľa väčší,“ upozornil Figeľ.
Súčasný prezident Abdal Fattáh Sísí podľa neho robí veľa pre to, aby Egypťanov čo najviac zjednotil. Viacerí egyptskí politici podľa Figeľa v súvislosti s Koptami zámerne nehovoria o menšine, ale o „komunite“, aby tak verbálne nestavali proti sebe egyptských moslimov a kresťanov. „Napríklad egyptský prezident v minulosti nikdy nechodieval na veľké kresťanské sviatky, ale prezident Sísí chodí do kresťanských koptských chrámov pravidelne. Na základe kvóty majú Kopti 39 poslancov, majú dvoch kresťanských guvernérov a troch primátorov,“ poznamenal Figeľ.
Stretnutie v Rakúsku
Aj na nedávnom stretnutí s patriarchami kresťanských cirkví zo Sýrie a Iraku u rakúskeho kancelára Sebastiana Kurza sa podľa neho hovorilo o tom, že ľuďom treba pomáhať priamo tam, kde trpia. Nie iba preto, aby nemuseli utekať zo svojich domovov, ale aj preto, aby sa do nich mohli časom vracať. „Rakúsko teraz predsedá Rade Európskej únie, prizvali ma tam ako osobitného vyslanca,“ povedal Figeľ. Dodal, že kresťania plnia v nepokojnom regióne často stmeľujúcu funkciu. „V niektorých krajinách je rozdelenie medzi islamskými šiitmi a sunnitmi také veľké, že sa nestretávajú. Ale ak ich pozve kresťanská rodina, tak prídu. Aj preto je dôležité pomôcť kresťanom na Blízkom východe, lebo tým pomáhame aj ostatným komunitám nažívať pospolu a hľadať vyváženú, občiansku spoločnosť, ktorá je najlepším riešením pre všetkých,“ povedal Figeľ.
Pre Európsku úniu je podľa neho podpora občianskej spoločnosti prirodzená vec, jej budovaním v problematických regiónoch však zároveň vytvára prevenciu voči nekontrolovanej migrácii. „Nikde vo svete som sa nestretol s nejakými zásadnými rozpormi s tým, čo reprezentuje Európska únia. Videl som veľa antiamerikanizmu. Ale Únia je skôr vnímaná ako spoločenstvo, ktoré prináša reálny príklad toho, ako žiť pospolu v mieri, stabilite a dnes už aj prosperite,“ povedal Figeľ. „Je to atraktívne aj pre ľudí v Ázii či Afrike, na celom svete. Aj preto sa sem mnohí pohýnajú. Ale našou úlohou je pomôcť tam, kde sú ľudia prenasledovaní, kde prebieha konflikt. Lebo potom riešime aj migračnú krízu, vo forme prevencie a lokálnych riešení, aj pomáhame svetu, aby v 21. storočí nedominovali konflikty,“ povedal.
Agenda vyslanca
Aj z týchto dôvodov sa podujal na rozbehnutie agendy osobitného vyslanca Európskej únie pre náboženskú slobodu vo svete, ktorá bola pôvodne zriadená na jeden rok a odvtedy sa jej mandát každý rok predlžoval. Aktuálne by však mohla dostať stabilnejšiu podporu. „Na pôde Európskeho parlamentu je rezolúcia, ktorá v januári dôjde na najvyššiu úroveň, pléna. Kde o nej bude rozhodovať celý Európsky parlament po tom, čo ju v septembri rozbehol podvýbor pre ľudské práva, v decembri o nej konsenzuálne hlasoval zahraničný výbor parlamentu. Výbor žiada v správe, aby tento mandát bol viacročný, lebo môj je iba jednoročný a vždy je predlžovaný a zároveň aby bol posilnený aj personálne a finančne. Mojou úlohou bolo rozbehnúť túto agendu a vytvoriť predpoklady, aby sa pretavila do budúceho obdobia ako permanentná a efektívna,“ zhrnul Figeľ.
Európska únia je podľa neho sekulárne zoskupenie štátov, ktoré sa neviaže na žiadne náboženstvo. „Ale niekedy prevládali až trendy sekularizmu akoby náhrady plurality. Teraz akoby sme sa prebudili do reality, podľa ktorej náboženstvá vo svete sú, majú svoj vplyv a zároveň sú často zneužívané pre politické ciele,“ povedal Ján Figeľ. Preto je podľa neho dôležité, aby sa Európska únia nezaujímala o otázky náboženskej slobody len na svojom území, kde ju garantujú ústavy jednotlivých štátov a celoúnijne Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, ale aktívne pristupovala k tejto agende aj na celosvetovej úrovni.
