Autor v nej opísal osobné stretnutia s básnikom a vtedy už ministrom kultúry SR vo vypätej dobe prvých rokov normalizácie.
Autor TASR
Bratislava 25. septembra (TASR) - Najnovšie dvojčíslo Literárneho týždenníka (31-32) na prvej strane uverejňuje úvahu Igora Váleka „Benkova krajina je aj naša“. K úvahe ho inšpirovala výstava z diela Martina Benku, ktorá bola súčasťou kultúrneho programu tohoročných Jánošíkových dní v Terchovej. Stĺpcový úvodník „Móda figových listov“ napísala Viera Švenková. Zamýšľa sa v ňom nad chaosom vo vnímaní duchovných hodnôt v súčasnej spoločnosti.
Autorom vnútropolitického komentára „Zemetrasenie v politických stranách“ je Ľudovít Števko. Zahraničnopolitické komentáre „Delenie Kosova alebo výmena územia?“ a „Nové útoky na Trumpa“ napísali Branislav Fábry a František Škvrnda. Komentátorský charakter má aj pravidelná „Pohľadnica z Prahy“. Autor Petr Žantovský v nej uvažuje nad miestom a pôsobením súčasného premiéra Českej republiky Andreja Babiša.
„Hnutie ALWEG ako symbol národnej hrdosti a vlastenectva“ - to je názov článku Rudolfa Belana o dnes už takmer zabudnutej aktivite z čias obrodného procesu v druhej polovici šesťdesiatych rokov 20. storočia o projekte visutého rýchlovlaku vo Vysokých Tatrách, za ktorý sa aj zbierkotvornými aktivitami angažovala vtedajšia mladá generácia.
Na udalosti z augusta 1968, tak ako ich prežívali protagonisti mládežníckeho denníka Smena, v eseji „Tie prvé dni“ spomína publicista a prozaik Ján Čomaj.
Nasledujúca dvojstrana je venovaná osobnosti básnika Miroslava Válka. Tému vyvolal dvojdielny dokumentárny film „Válek“, ktorý v auguste t. r. odvysielala Slovenská televízia. V prvom článku na túto tému „Zaujímavý pokus o portrét“ recenzuje Roman Michelko uvedenie tohto diela. Druhým materiálom je spomienková esej Jaroslava Rezníka „Až na dno svedomia“. Autor v nej opísal osobné stretnutia s básnikom a vtedy už ministrom kultúry SR vo vypätej dobe prvých rokov normalizácie a poukázal v nej na ľudský rozmer charakteru Miroslava Válka, ktorý sa prejavil aj v účinnej pomoci autorovi pri nájdení zamestnania po štyroch rokoch nútenej nezamestnanosti. Dvojstranu dopĺňajú ukážky z Válkovej básnickej tvorby.
Výstavu z diela Ľudovíta Fullu a moravského umelca Emila Fillu, ktorú v rámci „výtvarných prezentácií k česko-slovenskej storočnici“ pripravila SNG v Bratislave, okomentoval Dušan Mikolaj. Je tiež autorom úvahy o výstave „Ľudová spevnosť v Plickových fotografiách“, ktorú inštalovalo vo svojich priestoroch SNM v Bratislave.
Rozhovor „s básnikom viacerých žánrov a vydavateľom“ Jurajom Kuniakom pod názvom „Serva ordinem et ordo servabit te“, čiže „Zachovaj poriadok a poriadok zachová teba“ pripravil Dušan Mikolaj.
O „krutých osudoch etiópskych pamiatok“ a ich návrate do krajiny vzniku štylistickou formou literatúry faktu porozprával Milan Fároš.
Z recenznej rubriky zaznamenávame recenziu Jaroslava Chovanca na knihu Róberta Jágera „Nomokan – právno-historická analýza a transkript“ a recenziu Dagmar Machalovej na knihu Milky Zimkovej „Nerieš to“.
Číslo na celej strane publikuje aj „Nominácie kníh za rok 2017“ do súťaže o ceny a prémie Spolku slovenských spisovateľov.
Autorom vnútropolitického komentára „Zemetrasenie v politických stranách“ je Ľudovít Števko. Zahraničnopolitické komentáre „Delenie Kosova alebo výmena územia?“ a „Nové útoky na Trumpa“ napísali Branislav Fábry a František Škvrnda. Komentátorský charakter má aj pravidelná „Pohľadnica z Prahy“. Autor Petr Žantovský v nej uvažuje nad miestom a pôsobením súčasného premiéra Českej republiky Andreja Babiša.
„Hnutie ALWEG ako symbol národnej hrdosti a vlastenectva“ - to je názov článku Rudolfa Belana o dnes už takmer zabudnutej aktivite z čias obrodného procesu v druhej polovici šesťdesiatych rokov 20. storočia o projekte visutého rýchlovlaku vo Vysokých Tatrách, za ktorý sa aj zbierkotvornými aktivitami angažovala vtedajšia mladá generácia.
Na udalosti z augusta 1968, tak ako ich prežívali protagonisti mládežníckeho denníka Smena, v eseji „Tie prvé dni“ spomína publicista a prozaik Ján Čomaj.
Nasledujúca dvojstrana je venovaná osobnosti básnika Miroslava Válka. Tému vyvolal dvojdielny dokumentárny film „Válek“, ktorý v auguste t. r. odvysielala Slovenská televízia. V prvom článku na túto tému „Zaujímavý pokus o portrét“ recenzuje Roman Michelko uvedenie tohto diela. Druhým materiálom je spomienková esej Jaroslava Rezníka „Až na dno svedomia“. Autor v nej opísal osobné stretnutia s básnikom a vtedy už ministrom kultúry SR vo vypätej dobe prvých rokov normalizácie a poukázal v nej na ľudský rozmer charakteru Miroslava Válka, ktorý sa prejavil aj v účinnej pomoci autorovi pri nájdení zamestnania po štyroch rokoch nútenej nezamestnanosti. Dvojstranu dopĺňajú ukážky z Válkovej básnickej tvorby.
Výstavu z diela Ľudovíta Fullu a moravského umelca Emila Fillu, ktorú v rámci „výtvarných prezentácií k česko-slovenskej storočnici“ pripravila SNG v Bratislave, okomentoval Dušan Mikolaj. Je tiež autorom úvahy o výstave „Ľudová spevnosť v Plickových fotografiách“, ktorú inštalovalo vo svojich priestoroch SNM v Bratislave.
Rozhovor „s básnikom viacerých žánrov a vydavateľom“ Jurajom Kuniakom pod názvom „Serva ordinem et ordo servabit te“, čiže „Zachovaj poriadok a poriadok zachová teba“ pripravil Dušan Mikolaj.
O „krutých osudoch etiópskych pamiatok“ a ich návrate do krajiny vzniku štylistickou formou literatúry faktu porozprával Milan Fároš.
Z recenznej rubriky zaznamenávame recenziu Jaroslava Chovanca na knihu Róberta Jágera „Nomokan – právno-historická analýza a transkript“ a recenziu Dagmar Machalovej na knihu Milky Zimkovej „Nerieš to“.
Číslo na celej strane publikuje aj „Nominácie kníh za rok 2017“ do súťaže o ceny a prémie Spolku slovenských spisovateľov.