Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ľudovít Štúr sa dostal do vysokej politiky 30. októbra 1847.
Autor TASR
Martin 29. apríla (TASR) – Ľudovít Štúr sa dostal do vysokej politiky 30. októbra 1847, keď od mesta Zvolen oficiálne získal mandát na zastupovanie na uhorskom sneme a prvýkrát na ňom prehovoril 17. novembra. Funkciu poslanca vykonával od 7. novembra 1847 až do revolučných udalostí v marci 1848, pričom na sneme vystúpil päťkrát. Uviedla pre TASR Katarína Mažáriová z oddelenia pre styk s médiami a verejnosťou Slovenskej národnej knižnice (SNK).
"Štúr od októbra systematicky zverejňoval na stránkach Slovenských národných novín rozsiahle úvodníky, v ktorých písal o 'našich nádejach a žiadostiach' k blížiacemu sa snemu. V žiadosti o poslanecký mandát sa vzdal nároku na honorár, ktorý mu z účasti na sneme vyplýval. Zrejme chcel takto takticky zvýšiť svoje šance na zvolenie," hovorí riaditeľka SNK Katarína Krištofová.
Doplnila, že poverovací list vystavil mestský podnotár v mene radničných predstaviteľov a vyplýva z neho, že mesto Zvolen malo nárok na vyslanie dvoch poslancov, avšak z finančných dôvodov si to nemohli dovoliť. "Preto vyslali len jedného zo štyroch uchádzačov a voľba padla prevažnou väčšinou hlasov na Štúra. Jeho zvolenie podporoval aj Mikuláš Ostrolúcky, otec Štúrovej lásky Adelky, ktorý mal ako bývalý podžupan Zvolenskej stolice určitý vplyv v rade stoličného mesta," uviedla riaditeľka SNK.
"Mestská pokladnica je teraz zaťažená veľkými dlžobami a jej sila je oslabená výnimočnými katastrofami a vyslanie dvoch poslancov na snem nie je možné. Nezaťažiac našu pokladnicu ďalšími dlžobami v súlade s našimi možnosťami ako poslanca sme rovnakým hlasovaním (jednohlasne) a spoločnou vôľou zvolili a na snem vysielame veľacteného pána Ľudovíta Štúra prihliadnuc na jeho vernosť (lojalitu) k panovníckemu domu a jeho snahy o verejné blaho, k čomu sa zohľadňuje jeho schopnosť, šikovnosť a usilovnosť vo verejnom pôsobení," píše sa v poverovacom liste.
Posledný uhorský stavovský snem slávnostne otvoril 11. novembra 1847 v Bratislave Ferdinand V. Štúr vystúpil o šesť dní neskôr, keď sa rokovalo o hlasovacom práve slobodných kráľovských miest. Podľa návrhu malo 48 miest dostať iba 16 hlasov, zvolenský zástupca žiadal rozšírenie ich politických práv. "Keby mestá boli väčšie slobody a politické práva ubezpečené mali, nikdy by sa ani ľud nebol tak utlačil, nikdy by do takéhoto rabského jarma nebol upadol; zemianstvo si ale všetko privlastnilo a pritiahlo a nebolo nikoho, kto by prevahu, premoc a prestupky zemianstva bol obmedzoval a v slušných hraniciach držal," hovoril v prejave Štúr.
Keby sa tam náhodou nezjavili študenti z redakcie a mešťania, ktorí Štúrovi chceli "čestikovať" za skvelú reč, bola by sa mu veru "stala urážka" od bratislavských maďarónskych jurátov, spomína na búrlivé obdobie Pietor Hostinský v Rozpomienkach od Jozefa M. Hurbana. "Povedané modernou rečou, Štúr by bol dostal nakladačku," podotkla Mažáriová.
V decembrovej reči upozorňoval na biedne postavenie ľudu, vyplývajúce i z urbárskych povinností. "Ako východisko z ťažkej situácie chudoby videl Štúr vzdelávanie ľudu, no zároveň triezvo poukázal aj na slabé možnosti realizácie tohto vzdelávania. V januárovom prejave dôrazne obhajoval potrebu vyučovať na ľudových školách v materinskej reči. Veď každý učiteľ najlepšie vie, že materinská reč je tým najlepším spôsobom ako sa vzdelávať – nie latinčina, nemčina ani maďarčina pre slovenské deti a mládež," dodala riaditeľka SNK.
Pripomenula, že v prvom marcovom vystúpení Štúr útočil na zrušenie poddanstva a žiadal pre ľud čo najvýhodnejšie oslobodenie spod urbárskych pomerov. "V poslednom vystúpení na uhorskom sneme, 13. marca 1848, opäť brojil za mestské práva a slobody. V rovnaký deň vypuklo vo Viedni povstanie, znamenajúce koniec politickej kariéry kancelára Metternicha, ktorý zosobňoval absolutistickú moc a neslobodu. Štúr to chápal ako šancu na zmenu situácie a so spolupracovníkmi sa precíznejšie venoval organizovaniu slovenských politických požiadaviek. V Slovenských národných novinách uverejnil 31. marca článok Nový vek, v ktorom pozitívne hodnotí prijaté zákony. O poslaneckej činnosti napísal 18. apríla 1848 mestu Zvolen správu, kde zhodnotil, že snemové zákony budú istotne osožné pre milióny ľudí," uzatvorila riaditeľka SNK.
"Štúr od októbra systematicky zverejňoval na stránkach Slovenských národných novín rozsiahle úvodníky, v ktorých písal o 'našich nádejach a žiadostiach' k blížiacemu sa snemu. V žiadosti o poslanecký mandát sa vzdal nároku na honorár, ktorý mu z účasti na sneme vyplýval. Zrejme chcel takto takticky zvýšiť svoje šance na zvolenie," hovorí riaditeľka SNK Katarína Krištofová.
Doplnila, že poverovací list vystavil mestský podnotár v mene radničných predstaviteľov a vyplýva z neho, že mesto Zvolen malo nárok na vyslanie dvoch poslancov, avšak z finančných dôvodov si to nemohli dovoliť. "Preto vyslali len jedného zo štyroch uchádzačov a voľba padla prevažnou väčšinou hlasov na Štúra. Jeho zvolenie podporoval aj Mikuláš Ostrolúcky, otec Štúrovej lásky Adelky, ktorý mal ako bývalý podžupan Zvolenskej stolice určitý vplyv v rade stoličného mesta," uviedla riaditeľka SNK.
"Mestská pokladnica je teraz zaťažená veľkými dlžobami a jej sila je oslabená výnimočnými katastrofami a vyslanie dvoch poslancov na snem nie je možné. Nezaťažiac našu pokladnicu ďalšími dlžobami v súlade s našimi možnosťami ako poslanca sme rovnakým hlasovaním (jednohlasne) a spoločnou vôľou zvolili a na snem vysielame veľacteného pána Ľudovíta Štúra prihliadnuc na jeho vernosť (lojalitu) k panovníckemu domu a jeho snahy o verejné blaho, k čomu sa zohľadňuje jeho schopnosť, šikovnosť a usilovnosť vo verejnom pôsobení," píše sa v poverovacom liste.
Posledný uhorský stavovský snem slávnostne otvoril 11. novembra 1847 v Bratislave Ferdinand V. Štúr vystúpil o šesť dní neskôr, keď sa rokovalo o hlasovacom práve slobodných kráľovských miest. Podľa návrhu malo 48 miest dostať iba 16 hlasov, zvolenský zástupca žiadal rozšírenie ich politických práv. "Keby mestá boli väčšie slobody a politické práva ubezpečené mali, nikdy by sa ani ľud nebol tak utlačil, nikdy by do takéhoto rabského jarma nebol upadol; zemianstvo si ale všetko privlastnilo a pritiahlo a nebolo nikoho, kto by prevahu, premoc a prestupky zemianstva bol obmedzoval a v slušných hraniciach držal," hovoril v prejave Štúr.
Keby sa tam náhodou nezjavili študenti z redakcie a mešťania, ktorí Štúrovi chceli "čestikovať" za skvelú reč, bola by sa mu veru "stala urážka" od bratislavských maďarónskych jurátov, spomína na búrlivé obdobie Pietor Hostinský v Rozpomienkach od Jozefa M. Hurbana. "Povedané modernou rečou, Štúr by bol dostal nakladačku," podotkla Mažáriová.
V decembrovej reči upozorňoval na biedne postavenie ľudu, vyplývajúce i z urbárskych povinností. "Ako východisko z ťažkej situácie chudoby videl Štúr vzdelávanie ľudu, no zároveň triezvo poukázal aj na slabé možnosti realizácie tohto vzdelávania. V januárovom prejave dôrazne obhajoval potrebu vyučovať na ľudových školách v materinskej reči. Veď každý učiteľ najlepšie vie, že materinská reč je tým najlepším spôsobom ako sa vzdelávať – nie latinčina, nemčina ani maďarčina pre slovenské deti a mládež," dodala riaditeľka SNK.
Pripomenula, že v prvom marcovom vystúpení Štúr útočil na zrušenie poddanstva a žiadal pre ľud čo najvýhodnejšie oslobodenie spod urbárskych pomerov. "V poslednom vystúpení na uhorskom sneme, 13. marca 1848, opäť brojil za mestské práva a slobody. V rovnaký deň vypuklo vo Viedni povstanie, znamenajúce koniec politickej kariéry kancelára Metternicha, ktorý zosobňoval absolutistickú moc a neslobodu. Štúr to chápal ako šancu na zmenu situácie a so spolupracovníkmi sa precíznejšie venoval organizovaniu slovenských politických požiadaviek. V Slovenských národných novinách uverejnil 31. marca článok Nový vek, v ktorom pozitívne hodnotí prijaté zákony. O poslaneckej činnosti napísal 18. apríla 1848 mestu Zvolen správu, kde zhodnotil, že snemové zákony budú istotne osožné pre milióny ľudí," uzatvorila riaditeľka SNK.
