Bratislava/Tallinn 5. septembra (TASR) – Ministri poľnohospodárstva EÚ rokovali na neformálnej rade v estónskom Tallinne o aktuálnej kauze fipronilu vo vajciach a hydinovom mäse. Ďalšou témou rokovaní boli nástroje na riadenie rizík pre poľnohospodárov v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP). O vývoji fipronilovej kauzy v EÚ informovala aj Európska komisia (EK). Uviedol to dnes Vladimír Machalík, hovorca Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR.

"Ide o kriminálny čin. Je však absolútne neakceptovateľné, že členský štát EÚ informuje ostatné krajiny o svojich nálezoch v oblasti bezpečnosti potravín s niekoľkomesačným oneskorením, ako to v tomto prípade urobilo Holandsko. Takéto informačné vákuum si nemôžeme dovoliť, pretože sú tak ohrozovaní všetci obyvatelia EÚ. Bezpečnosť spotrebiteľov musí byť absolútna priorita. Úzka spolupráca a rýchla výmena informácií cez systém rýchleho varovania je základom dôvery občanov v spoločný trh potravín EÚ," povedala šéfka MPRV SR Gabriela Matečná (nominantka SNS).

Ministerka ďalej dodala, že v celej EÚ je nevyhnutné zaviesť systém uplatňovania farmaceutického dozoru nad aplikáciou veterinárnych liekov u potravinových zvierat tak, ako sa to už roky na Slovensku robí. Potrebné je tiež podľa nej zintenzívniť a zharmonizovať kontroly prostredníctvom monitorovacieho programu kontroly rezíduí v krmivách a potravinách.

Eurokomisár pre zdravie a bezpečnosť potravín Vytenis Adriukaitis informoval o postupe EK, ktorá okamžite po oznámení začala koordinovať informácie, aby mohli členské štáty sťahovať postihnuté potraviny. Ministri sa zhodli, že je potrebné zlepšiť európsky systém rýchleho varovania, kde budú informácie šírené rýchlejšie a vo všetkých krajinách rovnako. Adriukaitis zároveň zvolal špeciálne stretnutie ministrov poľnohospodárstva na 26. septembra, kde bude informovať o ďalšom vývoji. Holandský minister tu zároveň poskytne bližšie informácie o kauze.



Ministri diskutovali aj o posilnení postavenia poľnohospodárov prostredníctvom nástrojov pre riadenie rizík po roku 2020. Ide o dôležitú tému, keďže európske poľnohospodárstvo je každoročne vystavované čoraz väčším rizikám pre zmenu klímy a zvýšenej nestálosti cien.

"Túto situáciu chceme na Slovensku riešiť prostredníctvom vlastného rizikového fondu. Sme však rezervovaní k návrhu povinného odvádzania časti priamych platieb farmára do spoločného fondu pre riadenie rizík, keďže priame platby predstavujú dôležitý prvok stabilizácie príjmu farmára. Zároveň musím zdôrazniť, že súčasné nastavenie mechanizmu krízovej rezervy EÚ v rámci CAP nie je dostatočne flexibilné pre rýchlu a adresnú pomoc farmárom. Nové podmienky krízovej rezervy musia byť nastavené tak, aby mohla slúžiť na účel, na ktorý bola zavedená. A najmä, aby bola skutočne pri krízach využiteľná. Zásadné však bude zabezpečiť spravodlivé prerozdeľovanie a presné zadefinovanie prípadov a rozsahu kríz, pri ktorých by jej využitie bolo možné," dodala Matečná.