Podľa denníka prevláda názor, že Erdogan sa snaží stať sultánom, oveľa správnejšie by však bolo porovnávať ho so zakladateľom moderného Turecka Mustafom Kemalom Atatürkom.
Autor TASR
Tel Aviv 16. apríla (TASR) - Ak Turci neschvália v dnešnom referende ústavné zmeny o posilnení právomocí hlavy štátu, turecký prezident Recep Tayyip Erdogan môže vypísať nové parlamentné voľby v snahe získať väčšinu potrebnú na uzákonenie týchto zmien aj bez ľudového hlasovania. Píše o tom dnes izraelský denník Haarec.
Erdogan varoval voličov, aby neohrozili miesto Turecka vo svete tým, že by hlasovali proti ústavným reformám, ktoré mu dajú rozsiahle právomoci. Hlasovanie za zmeny prirovnal k lístku do raja a islamskí učenci označili oponentov reforiem za "kacírov", pripomenul denník.
Vojna Alaha a jeho posla Erdogana proti nepriateľom Turecka sa tak podľa neho blíži k historickému zlomu. Erdogan a jeho stúpenci tvrdia, že boj za rozšírenie prezidentských právomocí nie je ďalšou vnútornou debatou o postavení a moci, ale skôr o budúcnosti Turecka a jeho občanov.
Haarec ďalej píše, že Erdogan je mužom viery, ktorý bol aktívny v náboženských stranách ešte predtým, ako si založil vlastnú stranu, ale nie je náboženským fanatikom. Ústavné reformy potrebuje preto, aby si dokázal, že môže dostať to, čo chce. Nemá v pláne vzdať sa.
Podľa denníka prevláda názor, že Erdogan sa snaží stať sultánom, oveľa správnejšie by však bolo porovnávať ho so zakladateľom moderného Turecka Mustafom Kemalom Atatürkom - všemocným prezidentom, ktorý vládol prostredníctvom svoje strany po mnoho rokov.
Obaja vybudovali autoritársku demokraciu, ktorá netoleruje politických súperov, spája ich odpor ku koaličnej vláde a znovu definovali tureckú národnú identitu. Atatürk odstránil etnické a národnostné menšiny a Erdogan bojuje proti Kurdom, snaží sa neutralizovať ich politickú činnosť a väčšinu z nich vníma ako nepriateľov a hrozbu voči tureckej národnosti.
Erdogan varoval voličov, aby neohrozili miesto Turecka vo svete tým, že by hlasovali proti ústavným reformám, ktoré mu dajú rozsiahle právomoci. Hlasovanie za zmeny prirovnal k lístku do raja a islamskí učenci označili oponentov reforiem za "kacírov", pripomenul denník.
Vojna Alaha a jeho posla Erdogana proti nepriateľom Turecka sa tak podľa neho blíži k historickému zlomu. Erdogan a jeho stúpenci tvrdia, že boj za rozšírenie prezidentských právomocí nie je ďalšou vnútornou debatou o postavení a moci, ale skôr o budúcnosti Turecka a jeho občanov.
Haarec ďalej píše, že Erdogan je mužom viery, ktorý bol aktívny v náboženských stranách ešte predtým, ako si založil vlastnú stranu, ale nie je náboženským fanatikom. Ústavné reformy potrebuje preto, aby si dokázal, že môže dostať to, čo chce. Nemá v pláne vzdať sa.
Podľa denníka prevláda názor, že Erdogan sa snaží stať sultánom, oveľa správnejšie by však bolo porovnávať ho so zakladateľom moderného Turecka Mustafom Kemalom Atatürkom - všemocným prezidentom, ktorý vládol prostredníctvom svoje strany po mnoho rokov.
Obaja vybudovali autoritársku demokraciu, ktorá netoleruje politických súperov, spája ich odpor ku koaličnej vláde a znovu definovali tureckú národnú identitu. Atatürk odstránil etnické a národnostné menšiny a Erdogan bojuje proti Kurdom, snaží sa neutralizovať ich politickú činnosť a väčšinu z nich vníma ako nepriateľov a hrozbu voči tureckej národnosti.