Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Základné práva kandidátov na ústavných sudcov Evy Fulcovej, Juraja Sopoligu a Miroslava Duriša boli porušené rozhodnutím prezidenta SR Andreja Kisku o ich nevymenovaní.
Autor TASR
,aktualizované Košice 17. marca (TASR) – Základné práva kandidátov na ústavných sudcov Evy Fulcovej, Juraja Sopoligu a Miroslava Duriša na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok boli porušené rozhodnutím prezidenta SR Andrej Kiska o ich nevymenovaní. Rozhodol o tom dnes III. senát Ústavného súdu (ÚS) SR.
ÚS zrušil príslušné rozhodnutie hlavy štátu z 2. júla 2014 a prikázal prezidentovi, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Kancelária prezidenta má uhradiť trojici sťažovateľov trovy konania.
Na tri uvoľnené miesta sudcov ÚS SR zvolila vlani NR SR šiestich kandidátov. Prezident Kiska po pohovoroch s nimi vlani vymenoval za ústavnú sudkyňu len Janu Baricovú, ostatných odmietol. Argumentoval vtedy, že sa rozhodoval na základe osobného rozhovoru i odporúčaní právnických autorít. Všetci odmietnutí kandidáti následne namietali pred ÚS porušenie ich základného práva. Sťažnosť dvoch z nich - Jána Bernáta a Imricha Volkaia dostal na rozhodnutie II. senát ÚS SR, ktorý vo veci ešte nerozhodol.
Podľa III. senátu ÚS prezident Kiska pri rozhodovaní o trojici sťažovateľov prekročil vymedzený rozsah svojej právomoci. Predseda senátu Rudolf Tkáčik v krátkom zdôvodnení pripomenul, že prezident podľa ústavy vymenúva potrebný počet sudcov ÚS z dvojnásobného počtu kandidátov, ktorých navrhuje Národná rada SR. Oprávnenie prezidenta nevymenovať kandidáta na ústavnú funkciu, o ktoré sa Kiska opieral, sa podľa ÚS týka len výnimočných dôvodov, ktoré sú také závažné, že z ústavného hľadiska zásadným spôsobom diskvalifikujú kandidáta na výkon príslušnej ústavnej funkcie.
"Z odôvodnení rozhodnutí prezidenta o nevymenovaní sťažovateľov do funkcie sudcu Ústavného súdu však žiadne z takýchto skutočností závažnej či mimoriadnej povahy nevyplývajú. Odôvodnenie napádaných rozhodnutí sa obmedzuje na viac-menej všeobecné konštatovanie o nesplnení kritéria profesionálnej spôsobilosti zo strany sťažovateľov bez toho, aby boli dostatočne individualizované a konkretizované," uviedol Tkáčik. Tretí senát tvoria okrem neho Jana Baricová, voči ktorej prezident Kiska v konaní neúspešne namietal zaujatosť, a Ľubomír Dobrík. K rozhodnutiu bolo pripojené odlišné stanovisko ústavného sudcu Tkáčika.
Právny zástupca prezidenta a bývalý predseda ÚS Ján Mazák v reakcii pre novinárov konštatoval, že je potrebné počkať si na písomné zdôvodnenie rozhodnutia. Prezident pri rozhodovaní, čo ďalej, bude podľa neho musieť čakať aj na výsledok konania pri ostatných dvoch sťažovateľoch. Odôvodnenie senátu ÚS je podľa Mazáka ako celok veľmi nezrozumiteľné a chýbali v ňom dôvody, v čom konkrétne spočívalo porušenie práva sťažovateľov na prístup k voleným funkciám za rovnakých podmienok. "Čo je však najzávažnejšie, v tejto veci podľa všetkého rozhodol iba jeden sudca," povedal. Pripomenul pritom, že prezident neúspešne namietal predpojatosť voči členke senátu Baricovej, ktorej sa otázka minuloročného vymenovania sudcov ÚS osobne týkala. "Predseda senátu Rudolf Tkáčik pripojil odlišné stanovisko, to znamená, že nesúhlasí s výrokom. Je tam sudkyňa, u ktorej skutočne chýbala nestrannosť. To znamená, že jeden hlas v tomto senáte paradoxne rozhodol o výsledku týchto konaní. To je precedens, ktorý ja neviem pochopiť," povedal Mazák.
Sťažujúci sa sudca Sopoliga naopak verdikt privítal. "Senát Ústavného súdu splnil úlohu ochrancu ústavnosti, pretože nepripustil nadradenosť politických záujmov prezidenta nad ochranu základného práva občana na prístup k verejnej funkcii, čím zabezpečil obnovenie rovnováhy vplyvu parlamentu a prezidenta na rozhodovanie o vzniku funkcie ústavného sudcu," povedal pre novinárov.
ÚS zrušil príslušné rozhodnutie hlavy štátu z 2. júla 2014 a prikázal prezidentovi, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Kancelária prezidenta má uhradiť trojici sťažovateľov trovy konania.
Na tri uvoľnené miesta sudcov ÚS SR zvolila vlani NR SR šiestich kandidátov. Prezident Kiska po pohovoroch s nimi vlani vymenoval za ústavnú sudkyňu len Janu Baricovú, ostatných odmietol. Argumentoval vtedy, že sa rozhodoval na základe osobného rozhovoru i odporúčaní právnických autorít. Všetci odmietnutí kandidáti následne namietali pred ÚS porušenie ich základného práva. Sťažnosť dvoch z nich - Jána Bernáta a Imricha Volkaia dostal na rozhodnutie II. senát ÚS SR, ktorý vo veci ešte nerozhodol.
Prečítajte si tiež:
OPOZÍCIA: Rozhodnutie prezidenta nevymenovať sudcov ÚS bolo správne
OPOZÍCIA: Rozhodnutie prezidenta nevymenovať sudcov ÚS bolo správne
Podľa III. senátu ÚS prezident Kiska pri rozhodovaní o trojici sťažovateľov prekročil vymedzený rozsah svojej právomoci. Predseda senátu Rudolf Tkáčik v krátkom zdôvodnení pripomenul, že prezident podľa ústavy vymenúva potrebný počet sudcov ÚS z dvojnásobného počtu kandidátov, ktorých navrhuje Národná rada SR. Oprávnenie prezidenta nevymenovať kandidáta na ústavnú funkciu, o ktoré sa Kiska opieral, sa podľa ÚS týka len výnimočných dôvodov, ktoré sú také závažné, že z ústavného hľadiska zásadným spôsobom diskvalifikujú kandidáta na výkon príslušnej ústavnej funkcie.
"Z odôvodnení rozhodnutí prezidenta o nevymenovaní sťažovateľov do funkcie sudcu Ústavného súdu však žiadne z takýchto skutočností závažnej či mimoriadnej povahy nevyplývajú. Odôvodnenie napádaných rozhodnutí sa obmedzuje na viac-menej všeobecné konštatovanie o nesplnení kritéria profesionálnej spôsobilosti zo strany sťažovateľov bez toho, aby boli dostatočne individualizované a konkretizované," uviedol Tkáčik. Tretí senát tvoria okrem neho Jana Baricová, voči ktorej prezident Kiska v konaní neúspešne namietal zaujatosť, a Ľubomír Dobrík. K rozhodnutiu bolo pripojené odlišné stanovisko ústavného sudcu Tkáčika.
Právny zástupca prezidenta a bývalý predseda ÚS Ján Mazák v reakcii pre novinárov konštatoval, že je potrebné počkať si na písomné zdôvodnenie rozhodnutia. Prezident pri rozhodovaní, čo ďalej, bude podľa neho musieť čakať aj na výsledok konania pri ostatných dvoch sťažovateľoch. Odôvodnenie senátu ÚS je podľa Mazáka ako celok veľmi nezrozumiteľné a chýbali v ňom dôvody, v čom konkrétne spočívalo porušenie práva sťažovateľov na prístup k voleným funkciám za rovnakých podmienok. "Čo je však najzávažnejšie, v tejto veci podľa všetkého rozhodol iba jeden sudca," povedal. Pripomenul pritom, že prezident neúspešne namietal predpojatosť voči členke senátu Baricovej, ktorej sa otázka minuloročného vymenovania sudcov ÚS osobne týkala. "Predseda senátu Rudolf Tkáčik pripojil odlišné stanovisko, to znamená, že nesúhlasí s výrokom. Je tam sudkyňa, u ktorej skutočne chýbala nestrannosť. To znamená, že jeden hlas v tomto senáte paradoxne rozhodol o výsledku týchto konaní. To je precedens, ktorý ja neviem pochopiť," povedal Mazák.
Sťažujúci sa sudca Sopoliga naopak verdikt privítal. "Senát Ústavného súdu splnil úlohu ochrancu ústavnosti, pretože nepripustil nadradenosť politických záujmov prezidenta nad ochranu základného práva občana na prístup k verejnej funkcii, čím zabezpečil obnovenie rovnováhy vplyvu parlamentu a prezidenta na rozhodovanie o vzniku funkcie ústavného sudcu," povedal pre novinárov.
