Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Volebná kampaň sa končí dnes večer.
Autor TASR
,aktualizované Ankara 15. apríla (TASR) - Voliči v Turecku budú v nedeľu hlasovať v referende o ústavných zmenách. V prípade ich schválenia sa parlamentný politický systém v krajine fakticky zmení na prezidentský.
Volebná kampaň sa končí dnes večer. Turci žijúci v zahraničí, mohli hlasovať počas dvojtýždňového obdobia, ktoré sa skončilo 9. apríla. Hlasovacie lístky už previezli do Turecka, kde ich v nedeľu sčítajú spolu s ostatnými. V konečnom súčte však hlasovalo len 47 percent (1,3 milióna) z takmer troch miliónov zahraničných Turkov oprávnených voliť.
Na masovú účasť na nedeľňajšom referende o zmenách ústavy vyzval dnes, v posledný deň kampane, na mítingu v Istanbule turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.
"Príďte k urnám a hlasuje. Myslite na to, čo sa stane v prípade, že urny - ak Boh dá - prasknú pod náporom hlasov 'áno'. Ak Boh dá, tento národ bude zajtra oslavovať svoj vlastný sviatok," vyhlásil Erdogan pred tisíckami priaznivcov v istanbulskej štvrti Tuzla.
Znovuzavedenie trestu smrti
Erdogan zopakoval, že súhlas s reformou ústavy otvorí cestu pre znovuzavedenie trestu smrti v Turecku. "Bratia moji, moje rozhodnutie o treste smrti je zrejmé. Ak ho parlament schváli a predloží mi ho, budem s ním súhlasiť a túto záležitosť ukončím. Ak sa tak nestane, zorganizujeme ďalšie referendum a národ rozhodne," povedal prezident.
Na adresu predsedu opozičnej Republikánskej ľudovej strany (CHP) Kemala Kiličdarogla, ktorého obviňuje z toho, že bol v júli 2016 v kontakte s pučistami, Erdogan povedal: , že nie ako lekciu tento národ, že nebudete môcť dlhšie "Zajtra ti dá tento národ takú lekciu, že budeš musieť odísť zo svojej funkcie".
Erdogan označil referendum za "obrat v boji proti teroru". Vyslovil pochopenie pre tých, ktorí budú hlasovať proti, odmietnutie zmien však podľa neho posilní povstalcov zo Strany kurdských pracujúcich (PKK) a hnutie islamského kazateľa Fethullaha Gülena žijúceho v USA, ktorého turecká vláda viní zo zosnovania pokusu o prevrat.
Prehodnotenie vzťahov s EÚ
Po referende mieni tiež Erdogan prehodnotiť vzťahy Turecka s Európskou úniou, ktorá jeho krajinu necháva neprimerane dlho čakať na členstvo. "Turecko nie je fackovací panák, každý chce poznať svoje miesto," povedal ešte v piatok večer v štátnej televízii TRT.
Dnes v Istanbule Erdogan povedal, že v nedeľu dostanú lekciu všetci tí, "ktorí sa nás v uplynulých dvoch mesiacoch snažili zastrašiť rôznymi neprávosťami". "Zajtra je deň, keď im dáme odpoveď. Dáme tiež odpoveď Nemecku, Rakúsku, Belgicku, Švajčiarsku a Švédsku," vyhlásil turecký prezident.
Aj Kiličdaroglu považuje referendum za zlomový okamih tureckých dejín. Krajina sa podľa neho musí rozhodnúť medzi parlamentnou demokraciou a "vládou jedného muža". Prezidentský systém prirovnal šéf CHP na dnešnom mítingu v Ankare k "autobusu bez bŕzd s neznámym cieľom".
V nedeľňajšom referende o ústavnej reforme môže hlasovať vyše 55 miliónov oprávnených voličov priamo v Turecku, Turci žijúci v zahraničí hlasovali už skôr. Referendum sa bude konať počas výnimočného stavu vyhláseného po vlaňajšom júlovom pokuse o štátny prevrat, ktorý platí do stredy a Erdogan nevylúčil, že by ho mohol byť opäť predĺžiť.
Volebná kampaň sa končí dnes večer. Turci žijúci v zahraničí, mohli hlasovať počas dvojtýždňového obdobia, ktoré sa skončilo 9. apríla. Hlasovacie lístky už previezli do Turecka, kde ich v nedeľu sčítajú spolu s ostatnými. V konečnom súčte však hlasovalo len 47 percent (1,3 milióna) z takmer troch miliónov zahraničných Turkov oprávnených voliť.
Prinášame prehľad najdôležitejších zmien, o ktorých Turci v referende rozhodujú:
- Prezident bude nielen hlavou štátu, ale aj vlády. Funkcia premiéra zanikne. Prezident bude môcť byť členom strany. Zastupovať ho nebude predseda parlamentu, ale viceprezident. Môže menovať a odvolať ľubovoľný počet viceprezidentov, ministrov a všetkých vysoko postavených štátnych úradníkov. Parlament v tejto veci nemá nijaké kompetencie.
- Prezident môže vydávať dekréty so silou zákona, týkajúce sa exekutívy, ktoré nadobudnú účinnosť po zverejnení v úradnom vestníku. Súhlas parlamentu nie je nutný. Dekréty stratia platnosť, ak parlament v danej oblasti schváli zákon. Zákony môže (s výnimkou návrhu rozpočtu) predkladať len parlament.
- Parlament a prezidenta budú voliť občania v ten istý deň na obdobie piatich rokov. Prvé takéto voľby sú naplánované na 3. novembra 2019, ale môžu sa konať aj skôr. Súčasné konanie oboch volieb zvyšuje pravdepodobnosť, že strana, ktorej členom je prezident, bude mať väčšinu v parlamente. Počet poslancov sa zvyšuje z 550 na 600. Poslanci môžu svoje otázky dávať len písomne viceprezidentovi a ministrom.
- Nové voľby môže vypísať parlament i prezident. V parlamente je na to potrebná trojpätinová väčšina. V oboch prípadoch sa parlament aj prezident volia v rovnaký deň - bez ohľadu na to, kto z nich voľby inicioval.
- Prezident môže zastávať dve päťročné funkčné obdobia po sebe. Vládnuca strana AKP si však ponechala zadné dvierka v podobe možnosti, že ak parlament počas druhého funkčného obdobia hlavy štátu vypíše nové voľby, prezident môže kandidovať znova.
- Počítanie funkčných období sa začne odznova. Po volebnom víťazstve v roku 2019 by Erdogan začal svoje prvé funkčné obdobie a pri moci by mohol teoreticky zostať do roku 2029.
- Prezident bude mať väčší vplyv na súdnictvo. V Rade sudcov a prokurátorov bude môcť vybrať štyroch z 13 členov, parlament ďalších sedem. Stálymi členmi zostávajú minister spravodlivosti a jeho štátny tajomník. O zložení väčšiny v súčasnosti 22-člennej rady zatiaľ rozhodujú sudcovia a prokurátori. Rada je okrem iného zodpovedná za vymenovanie sudcov a prokurátorov. V budúcnosti prezident vyberie 12 z 15 ústavných sudcov (predtým 14 z 17).
- Prezident bude môcť byť vyšetrovaný nielen ako doteraz pre vlastizradu, ale aj pre akýkoľvek trestný čin. Musí s tým však súhlasiť dvojtretinová väčšina všetkých poslancov.
- Prezident bude nielen hlavou štátu, ale aj vlády. Funkcia premiéra zanikne. Prezident bude môcť byť členom strany. Zastupovať ho nebude predseda parlamentu, ale viceprezident. Môže menovať a odvolať ľubovoľný počet viceprezidentov, ministrov a všetkých vysoko postavených štátnych úradníkov. Parlament v tejto veci nemá nijaké kompetencie.
- Prezident môže vydávať dekréty so silou zákona, týkajúce sa exekutívy, ktoré nadobudnú účinnosť po zverejnení v úradnom vestníku. Súhlas parlamentu nie je nutný. Dekréty stratia platnosť, ak parlament v danej oblasti schváli zákon. Zákony môže (s výnimkou návrhu rozpočtu) predkladať len parlament.
- Parlament a prezidenta budú voliť občania v ten istý deň na obdobie piatich rokov. Prvé takéto voľby sú naplánované na 3. novembra 2019, ale môžu sa konať aj skôr. Súčasné konanie oboch volieb zvyšuje pravdepodobnosť, že strana, ktorej členom je prezident, bude mať väčšinu v parlamente. Počet poslancov sa zvyšuje z 550 na 600. Poslanci môžu svoje otázky dávať len písomne viceprezidentovi a ministrom.
- Nové voľby môže vypísať parlament i prezident. V parlamente je na to potrebná trojpätinová väčšina. V oboch prípadoch sa parlament aj prezident volia v rovnaký deň - bez ohľadu na to, kto z nich voľby inicioval.
- Prezident môže zastávať dve päťročné funkčné obdobia po sebe. Vládnuca strana AKP si však ponechala zadné dvierka v podobe možnosti, že ak parlament počas druhého funkčného obdobia hlavy štátu vypíše nové voľby, prezident môže kandidovať znova.
- Počítanie funkčných období sa začne odznova. Po volebnom víťazstve v roku 2019 by Erdogan začal svoje prvé funkčné obdobie a pri moci by mohol teoreticky zostať do roku 2029.
- Prezident bude mať väčší vplyv na súdnictvo. V Rade sudcov a prokurátorov bude môcť vybrať štyroch z 13 členov, parlament ďalších sedem. Stálymi členmi zostávajú minister spravodlivosti a jeho štátny tajomník. O zložení väčšiny v súčasnosti 22-člennej rady zatiaľ rozhodujú sudcovia a prokurátori. Rada je okrem iného zodpovedná za vymenovanie sudcov a prokurátorov. V budúcnosti prezident vyberie 12 z 15 ústavných sudcov (predtým 14 z 17).
- Prezident bude môcť byť vyšetrovaný nielen ako doteraz pre vlastizradu, ale aj pre akýkoľvek trestný čin. Musí s tým však súhlasiť dvojtretinová väčšina všetkých poslancov.
Čo sľubuje Erdogan v prípade úspechu v referende
Na masovú účasť na nedeľňajšom referende o zmenách ústavy vyzval dnes, v posledný deň kampane, na mítingu v Istanbule turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.
"Príďte k urnám a hlasuje. Myslite na to, čo sa stane v prípade, že urny - ak Boh dá - prasknú pod náporom hlasov 'áno'. Ak Boh dá, tento národ bude zajtra oslavovať svoj vlastný sviatok," vyhlásil Erdogan pred tisíckami priaznivcov v istanbulskej štvrti Tuzla.
Znovuzavedenie trestu smrti
Erdogan zopakoval, že súhlas s reformou ústavy otvorí cestu pre znovuzavedenie trestu smrti v Turecku. "Bratia moji, moje rozhodnutie o treste smrti je zrejmé. Ak ho parlament schváli a predloží mi ho, budem s ním súhlasiť a túto záležitosť ukončím. Ak sa tak nestane, zorganizujeme ďalšie referendum a národ rozhodne," povedal prezident.
Na adresu predsedu opozičnej Republikánskej ľudovej strany (CHP) Kemala Kiličdarogla, ktorého obviňuje z toho, že bol v júli 2016 v kontakte s pučistami, Erdogan povedal: , že nie ako lekciu tento národ, že nebudete môcť dlhšie "Zajtra ti dá tento národ takú lekciu, že budeš musieť odísť zo svojej funkcie".
Erdogan označil referendum za "obrat v boji proti teroru". Vyslovil pochopenie pre tých, ktorí budú hlasovať proti, odmietnutie zmien však podľa neho posilní povstalcov zo Strany kurdských pracujúcich (PKK) a hnutie islamského kazateľa Fethullaha Gülena žijúceho v USA, ktorého turecká vláda viní zo zosnovania pokusu o prevrat.
Prehodnotenie vzťahov s EÚ
Po referende mieni tiež Erdogan prehodnotiť vzťahy Turecka s Európskou úniou, ktorá jeho krajinu necháva neprimerane dlho čakať na členstvo. "Turecko nie je fackovací panák, každý chce poznať svoje miesto," povedal ešte v piatok večer v štátnej televízii TRT.
Dnes v Istanbule Erdogan povedal, že v nedeľu dostanú lekciu všetci tí, "ktorí sa nás v uplynulých dvoch mesiacoch snažili zastrašiť rôznymi neprávosťami". "Zajtra je deň, keď im dáme odpoveď. Dáme tiež odpoveď Nemecku, Rakúsku, Belgicku, Švajčiarsku a Švédsku," vyhlásil turecký prezident.
Aj Kiličdaroglu považuje referendum za zlomový okamih tureckých dejín. Krajina sa podľa neho musí rozhodnúť medzi parlamentnou demokraciou a "vládou jedného muža". Prezidentský systém prirovnal šéf CHP na dnešnom mítingu v Ankare k "autobusu bez bŕzd s neznámym cieľom".
V nedeľňajšom referende o ústavnej reforme môže hlasovať vyše 55 miliónov oprávnených voličov priamo v Turecku, Turci žijúci v zahraničí hlasovali už skôr. Referendum sa bude konať počas výnimočného stavu vyhláseného po vlaňajšom júlovom pokuse o štátny prevrat, ktorý platí do stredy a Erdogan nevylúčil, že by ho mohol byť opäť predĺžiť.
