Bratislava 14. septembra (TASR) - Nesúďte knihu podľa obalu. No vďaka krásnej komiksovej kresbe som objavil skvelý kúsok. A čo je lepšie, ešte aj od Slováka. Presnejšie od Petra Pišťaneka. Kniha obsahuje štyri poviedky. Jedna z nich je pomenovaná rovnako ako kniha a práve tejto sa prizrieme hlbšie, ako len na obal.

V poviedke Mladý Dônč nám autor odhaľuje rýdzo slovenskú rodinu. Možno rýdzejšiu, ako by sme sami chceli. Chátrajúci dom obýva rovnako chátrajúca família Dônčovcov. Všetci sú, od skorého rána (teda hneď, ako sú dostatočne triezvi na to, aby sa prebrali), naložení v liehu- hoci aj v technickom.

Všetci, teda: otec Dônč, Emil so zrastenými prstami, slepý Ondrej, Matúš so zajačím pyskom, nemý Karol, Ľudevít (náš hlavný hrdina) a nakoniec mama Dônčová, ktorá ešte sem-tam prekvapí zábleskom zdravého rozumu.  

Jediný, kto sa ako tak vymyká tejto národnej náture, sú starý dedo Dônč, ale tí jedného dňa zmizli a už sa nevrátili. Asi odišli do Ameriky, tak hovoria ľudia v dedine. A na túto výnimku potvrdzujúcu pravidlo čakajú Dônčovci ako na Godota.  

Lenže teraz sa má všetko na dobré obrátiť, mladý Dônč pôjde do továrne, peniaze zarábať, aby bolo na pálenku. Skláreň si žije svojím vlastným životom, ktorému sa buď priučíte, alebo vás zabije. Ľudevít sa ešte nestihne ani poriadne ostrieľať a reči jeho nadriadeného, starého vyschnutého Svoreňa, ho privedú až do Mesta.

Náš hrdina si užije Mesto do sýtosti a bez peňazí sa vráti domov, kde si uvedomí, že na jeho rodine asi nebude všetko úplne v poriadku. Rozhodne sa postaviť proti letargii, ktorá ovládla jeho rodinu, a odchádza. Hľadať Godota, ktorý jediný dá ich životu zmysel…  

Pišťánek vyťahuje zo slovenského jazyka slová, ktoré mladá generácia už nepozná. Dávajú jeho poviedkam závan dôb, ktoré sa už nevrátia. Aspoň nie s tým istým slovníkom. Napríklad z poviedky Mladý Dônč cítiť rozložený trúnok a pracovný pot, akoby nimi bola napísaná. Vďaka tomu, že opisuje Ľudevítovo okolie v širších súvislostiach, nenúti nás pozerať sa očami sociálneho pracovníka, ale len nabáda povzbudzovať mladého Dônča na jeho ceste za šťastím.

V celej knihe bravúrne vykresľuje modely správania, ktoré si môžeme prisvojiť na základe národnej príslušnosti, ale aj na základe príslušnosti k ľudskému druhu. Pišťanek nenastavuje zrkadlo, len reflektuje. A ide mu to dobre.


Autor recenzie: Dominik Holíček
Autor knihy: Peter Pišťanek
Vydavateľstvo: L.C.A.
Počet strán: 224 strán
Väzba: brožovaná väzba
Jazyk: slovenský jazyk


Kniha na týždeň je projekt TASR, ktorý pripravujeme v spolupráci s recenzným portálom www.book.review.sk