Bratislava 18. decembra (TASR) - Prvýkrát sme ako krajina mali možnosť predsedať EÚ a myslím si, že sme spravili všetko pre to, aby sme z toho vyšli so cťou. Vyhlásil to slovenský prezident Andrej Kiska v pondelok (12.12.) po stretnutí s nemeckým kolegom Joachimom Gauckom v Berlíne.

Foto: TASR/MTI

"Na rozdiel možno od krajín, ktoré už viackrát predsedali EÚ, sme to zobrali skutočne veľmi poctivo, zobrali sme to s plným nasadením síl. Napriek tomu, že doba je veľmi ťažká, prebrali sme predsedníctvo v čase brexitu, v čase otriasania demokracií v jednotlivých krajinách, tak si myslím, že vychádzame z tohto predsedníctva so cťou," uviedol prezident Kiska

Foto: TASR - Andrej Galica

Lajčák: Malte odovzdávame predsednícke žezlo s dobrým pocitom

Malte odovzdávame predsednícke žezlo s dobrým pocitom, bola to úžasná skúsenosť, pozitívna. Uviedol to dnes v relácii TA3 V politike na margo bilancovania končiaceho sa slovenského predsedníctva v Rade EÚ minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nominant Smer-SD).

"Máme za sebou veľmi konkrétne výsledky, merateľné, ale aj také, ktoré sa nedajú zmerať, ale sú nemenej dôležité, a to je napríklad veľký rešpekt, ktorý moji spolupracovníci, naši diplomati, ale aj ministri, členovia vlády, ktorí viedli Rady, získali za tento polrok," povedal minister, pričom ocenil, že v zahraničí počuje na adresu predsedníctva slová chvály.

Za najviditeľnejší výsledok slovenského predsedníctva označil bratislavský summit a bratislavský proces, ktorý bude pokračovať počas summitu na Malte a summitu v Ríme, ktorý sa bude konať budúci rok v marci.

Ďalej spomenul ako úspech začiatok fungovania Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, ako významný nástroj na obmedzovanie nelegálnej migrácie, ratifikáciu Parížskej klimatickej dohody a prioritnú politiku rozširovania, v rámci ktorej Slovensko dosiahlo pokrok vo vzťahu k Srbsku, Bosne a Hercegovine, Čiernej Hore a Albánsku.

Z pohľadu občanov spomenul ako praktický úspech zrušenie tzv. geoblockingu, keďže doteraz fungovalo blokovanie predaja z niektorých krajín – napríklad niektoré služby si bolo možné objednať z Rakúska, ale nie zo Slovenska.

Vyslovil ľútosť nad tým, že pokroky predsedníctva nevyvolali takú mediálnu pozornosť, ako údajná kauza ohľadom predsedníckeho podujatia. "Je mi to ľúto, pretože zazneli ťažké obvinenia vznesené bez dôkazov," konštatoval. Rád by počkal na výsledky vyšetrovania príslušných štátnych inštitúcií.

Priznal, že EÚ sa momentálne nachádza v zlom bode. Verí však, že všetky súčasné problémy budú pre EÚ budíčkom.

Kandidatúru na generálneho tajomníka OSN berie ako užitočnú skúsenosť a možnosť zviditeľniť Slovensko. "My si to na Slovensku ani neuvedomujeme, ako veľmi to bolo sledované na celom svete. Táto téma je väčšinou prvá vec, ktorú partneri so mnou otvoria," povedal, pričom si myslí, že vďaka kampani krajina objavila teritóriá, v ktorých predtým Slovensko nebolo prítomné, alebo bolo prítomné minimálne. Ako príklad uviedol Senegal i Angolu.

Foto: TASR - Michal Svítok

Kažimír: Predsedníctvo SR zvýšilo odbornosť úradníkov a upevnilo vysoké vzťahy

Predsedníctvo SR v Rade EÚ zvýšilo jednak profesionalitu úradníkov v rezortoch a zároveň upevnilo medzinárodné vzťahy Slovenska na vysokej úrovni. Uviedol to dnes v diskusnej relácii televízie TA3 "V politike" šéf Ministerstva financií (MF) SR Peter Kažimír (Smer-SD).

"Najviac si cením 'bezplatný tréning' našich ľudí, lebo neuveriteľne odborne stúpla ich kvalita. Hovorím za ministerstvo financií, ale určite aj za iné rezorty," priblížil.

Druhá vec, ktorú si Kažimír podľa svojich slov váži je to, že Slovensku zostanú vzťahy na najvyššej úrovni, ktoré sú "veľmi dôležité a štruktúrované". "Slovenská schopnosť presadzovať aj vlastné záujmy v džungli záujmov sa určite zvýšila. Lebo aj o tom je európsky babylon. Tie vzťahy nám zostanú. Takže to je tiež pozitívum," dodal.

Foto: TASR/Štefan Puškáš

Flašíková Beňová: Pozitívne hodnotím Parížsku dohodu i dohodu o rozpočte 2017

Slovenské predsedníctvo v Rade EÚ si od začiatku stanovilo niekoľko priorít, ide o dôležité témy, ich komplexné riešenie si však vyžaduje viac času, ako len šesť mesiacov. Myslí si to europoslankyňa Monika Flašíková Beňová (Smer-SD).

"V mnohom sa nepochybne podarilo dosiahnuť výrazné pokroky. Pokračovanie v nich bude dôležité práve z pohľadu odovzdávania agendy Malte v nasledujúcich týždňoch," zdôraznila europoslankyňa.

Pozitívne hodnotí nadobudnutie platnosti Parížskej klimatickej dohody práve počas predsedníctva. "V boji proti daňovým rajom a praniu špinavých peňazí bolo dôležité vytvorenie akejsi 'čiernej listiny' nespolupracujúcich krajín, brániacich svojím prístupom v riešení tohto globálneho problému," uviedla europoslankyňa.

Za úspech považuje i dosiahnutie dohody o rozpočte Únie na rok 2017. Viac peňazí má ísť podľa nej na riešenie problémov s migráciou, ale aj na zvýšenie bezpečnosti Európy. "Tu treba spomenúť aj zriadenie Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Pozitívom je aj obchodná dohoda s Kanadou, známa ako CETA, ktorú sa podarilo počas predsedníctva sfinalizovať a uzavrieť. V budúcnosti by mala priniesť nové príležitosti pre rozvoj vzájomných obchodných vzťahov aj pre slovenských podnikateľov," konštatovala Flašíková Beňová.

Taktiež vyzdvihla bratislavský summit, ktorý podľa nej ukázal, že Slovensko je spoľahlivým partnerom v Európe. Zároveň oceňuje, že pomohol zviditeľniť Bratislavu, ktorá sa na krátky čas stala politickým centrom Európy.

"Predsedníctvo nám tiež ponúklo jedinečnú príležitosť ako dostať Úniu bližšie k ľuďom na Slovensku. To, či sa nám to aspoň trochu podarilo, je však už na hodnotení samotných občanov," uzavrela europoslankyňa.

Foto: TASR - Michal Svítok

Štefanec: Mrzí ma, že úspechy predsedníctva prekryli kauzy našej vlády

Mrzí ma, že úspechy slovenského predsedníctva v Rade EÚ a vysoké pracovné nasadenie stoviek ľudí mediálne prekryli politické kauzy slovenskej vlády. Pre TASR to uviedol europoslanec Ivan Štefanec (KDH) na margo hodnotenia slovenského predsedníctva.

"Najmä vulgárne vyjadrenia premiéra Fica na adresu novinárov a fakt, že spolu s Robertom Kaliňákom kryje daňového podvodníka, si svetové médiá všímali viac, ako reálne výsledky, ktoré Slovensko pomohlo dosiahnuť. Je to o to horšie, že jednou z tém bol aj boj s daňovými únikmi, kde sme tiež prijali niekoľko dôležitých opatrení," vysvetlil europoslanec.

Ocenil však kvalitnú prácu, ktorú odviedli zamestnanci Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ako aj pracovníci Stáleho zastúpenia SR pri EÚ pri príprave aj realizácii predsedníctva.

"Napriek viacerým medzinárodným udalostiam, ktoré nás tento rok zasiahli, treba jeho priebeh hodnotiť ako úspešný. Dosiahli sme viaceré významné pokroky v presadzovaní digitálnej agendy a budovaní Jednotného digitálneho trhu. Zdôraznil by som najmä dohodu o odstránení geoblokovania, ktorý by mal celkom zmiznúť od roku 2019. Vyriešili sa aj problémy okolo dohody CETA s Kanadou a urobili sme dôležité kroky k posilneniu energetickej bezpečnosti a realizácii Energetickej únie," konštatoval Štefanec, pričom očakáva, že Malta bude v týchto aktivitách pokračovať a bude dokončovať všetky otvorené vyjednávania.

Foto: TASR/Martin Baumann

Žitňanská: Viaceré kauzy a výroky Fica neprispeli k dobrému imidžu

Ako predsednícka krajina v Rade EÚ sme obstáli, hoci je mi ľúto, že v témach, ktoré považujem za dôležité, ako Európsky kvalifikačný rámec či smernica o prístupnosti sme neurobili taký pokrok, aký by som si želala. Pre TASR to uviedla europoslankyňa Jana Žitňanská (NOVA).

"Veľmi oceňujem prácu našich úradníkov a diplomatov, na kompetentnosť ktorých som dostala množstvo pozitívnych ohlasov,“ vyhlásila Žitňanská.

Taktiež ju teší, že Slovensko cez kultúrne podujatia, či už v Bruseli, alebo v Štrasburgu, ktoré navštívila, zožali veľký úspech. 

"Naopak, žiaľ, viaceré výroky premiéra Fica, ako aj viaceré kauzy neprispeli k dobrému imidžu krajiny," uzavrela europoslankyňa.

Foto: TASR/Pavel Neubauer

Smolková: Slovensko patrí v súvislosti s predsedníctvom medzi top štáty

Počas môjho 7,5-ročného pôsobenia som zažila 14 rôznych predsedníctiev členských štátov a so všetkou vážnosťou môžem povedať, že Slovensko patrí medzi top štáty. Pre TASR to uviedla europoslankyňa Monika Smolková (Smer-SD).

Rotáciu predsedníctiev v Rade EÚ považuje za prospešnú, pretože každá nová krajina prinesie nové výzvy, témy a dynamiku na európskej politickej scéne. Slovensko sa podľa nej svojej úlohy zhostilo veľmi dobre.

"Osobitne by som vyzdvihla ministra Kažimíra, pod ktorého taktovkou sa schválili kritériá a proces vytvorenia zoznamu EÚ, ktorý sa týka nespolupracujúcich jurisdikcií v daňovej oblasti, či rekordne schválený rozpočet EÚ na rok 2017 s navýšením rozpočtových prostriedkov pre projekt Erazmus+ a pre program Záruky pre mladých. Vyzdvihnúť je potrebné aj zásluhy ministra Žigu pri uzatvorení obchodnej zmluvy CETA s dôležitým partnerom skupiny G7, s Kanadou," uviedla europoslankyňa.

Taktiež vyzdvihla prácu štátneho tajomníka rezortu diplomacie Ivana Korčoka, ktorý schvaľované témy prezentoval na pôde Európskeho parlamentu.

Foto: TASR - Michal Svítok

Zala: Počas predsedníctva sme nečelili brexitu, ten zachytí až Maltu

Zo slovenského pohľadu sme organizačne aj tematicky zvládli všetko. Myslí si to europoslanec Boris Zala, ktorý tak odpovedal na otázku TASR, ako hodnotí slovenské predsedníctvo v Rade EÚ.

"Našťastie, sme neboli vystavení problému brexit, čo zachytí až Maltu. Veľmi dobrá bola organizácia bratislavského summitu, aj keď obsahovo sa dosiahli biedne výsledky, čo však nebolo chybou Slovenska," uviedol europoslanec Zala.

Z európskeho pohľadu zaznamenal mierny pokrok v Energetickej únii, digitálnom trhu a ochrane vonkajších hraníc. Úplným zlyhaním bol podľa neho "nepremyslený návrh" ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer-SD) na efektívnu solidaritu pri riešení problému utečencov.

Z personálneho pohľadu ocenil odborný aj diplomatický výkon štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivana Korčoka.

Foto: FOTO TASR/Martin Baumann

Maňka: Slovensko riadilo EÚ v najťažšom období s najzložitejšou agendou

Slovensko riadilo EÚ v najťažšom období s najzložitejšou agendou. Urobili sme si v Európe veľmi dobré meno s výbornými výsledkami. Zhodnotil pre TASR slovenské predsedníctvo v Rade EÚ europoslanec Vladimír Maňka (Smer-SD).

"Najzložitejšou agendou roka je schválenie rozpočtu EÚ. Vyžaduje si stovky hodín práce a vyjednávania. Pod vedením nášho predsedníctva sme našli dohodu presne v Deň boja za slobodu a demokraciu 17. novembra o 4.30 ráno. Je preto naozaj symbolické, že sa nám práve v tento deň, ktorý je aj Medzinárodným dňom študentstva, do rozpočtu EÚ podarilo presadiť 500 miliónov eur pre podporu zamestnanosti mladých ľudí. Tento projekt už v minulých dvoch rokoch pomohol na Slovensku znížiť nezamestnanosť mladých o jednu tretinu," informoval europoslanec.

Ďalej ocenil, že na novembrovom plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu vo svojom vystúpení všetci kľúčoví hráči v rozpočtovej oblasti vysoko vyzdvihli férovosť a profesionalitu slovenského predsedníctva. "Rovnako pozitívne hodnotia pripravenosť a profesionalitu slovenského predsedníctva aj v iných výboroch Európskeho parlamentu," uzavrel Maňka.

Foto: EĽS/Martin Lahousse

Mikolášik: Slovenské predsedníctvo sa dá hodnotiť ako úspech

Prvé historické predsedníctvo Slovenska v Rade EÚ sa dá celkovo hodnotiť ako úspech. Myslí si to europoslanec Miroslav Mikolášik (KDH).

"Naša krajina preukázala kvalitnú pripravenosť zvládať vedúcu úlohu - viesť počas šiestich mesiacov rokovania Rady, či už na ministerskej úrovni, alebo úrovni technických stretnutí COREPER. Tu sa potvrdila vysoká úroveň slovenskej diplomacie a osobitne by som rád vyzdvihol kompetenciu, vystupovanie i znalosť štátneho tajomníka a splnomocnenca vlády SR pre slovenské predsedníctvo Ivana Korčoka," uviedol europoslanec.

Domnieva sa, že bratislavský summit bol zvládnutý relatívne dobre, i keď jeho konkrétne výsledky sú skôr skromné.

Za veľmi nešťastné považuje v závere predsedníctva pokazenie dobrého dojmu netransparentným používaním finančných prostriedkov a následným "nehoráznym slovníkom" premiéra na adresu slovenských novinárov, čo si v Bruseli podľa neho všimol každý.

Roaming

Slovenské predsedníctvo v Rade EÚ bolo veľkou prestížou pre našu krajinu, máme pomerne dlhý zoznam konkrétnych výsledkov, a taktiež bolo veľkou investíciou do ľudí. V relácii RTVS O 5 minút dvanásť to povedal štátny tajomník rezortu diplomacie a splnomocnenec vlády pre predsedníctvo SR v Rade EÚ Ivan Korčok, ktorý diskutoval s europoslancom Borisom Zalom a poslancom Národnej rady SR Milanom Krajniakom (Sme rodina – Boris Kollár).

"Jeden z desiatich bodov, ktorý sme počas predsedníctva dosiahli pre našich občanov a občanov EÚ je, že od 1. júla budúceho roku bude zrušený roaming. Ľudia budú telefonovať v zahraničí bez poplatkov vďaka slovenskému predsedníctvu, ktoré dosiahlo dohodu o veľkoobchodnom roamingu," zdôraznil Korčok.

Ďalej ako úspech uviedol dosiahnutie dohody o rozpočte na rok 2017, ktorou Slovensko odvrátilo rozpočtové provizórium. V Energetickej únii sa vytvoril mechanizmus, ktorý zaväzuje štáty pred tým, ako uzatvoria dôležité zmluvy o dodávkach energie k tomu, aby transparentne povedali, s kým dohodu uzatvárajú a za akých podmienok. Taktiež za úspech považuje, že bude zavedený vysokorýchlostný internet 5G.

Sociálny balík

Europoslanec Boris Zala ho doplnil a dodal, že práve pod tlakom slovenského predsedníctva na budúci rok vzniká veľký sociálny balík, ktorý pripravuje Európska komisia v spolupráci s Radou EÚ. "Sociálny balík sa dotýka zavedenia európskej minimálnej mzdy a veľkého projektu zbližovania miezd a platov, čo je dnes jeden z najväčších problémov, na ktorý sa všetky nové štáty EÚ sťažovali," konštatoval europoslanec Zala.

Poslanec Krajniak si myslí, že diplomacia z organizačného hľadiska predsedníctvo zvládla. Avšak hlavný cieľ, ktorý na začiatku predsedníctva premiér Robert Fico deklaroval, a to priblížiť EÚ ľuďom, sa im nepodarilo splniť. "Nepodarila sa vôbec obnoviť dôveryhodnosť EÚ u ľudí, práve naopak," uviedol Krajniak.

Kauzy

Ďalej povedal, že dôvera ľudí klesá aj pre kauzy, ktoré sa stali počas predsedníctva, sám počas relácie poukázal na konkrétnu. "Predstavovali sme logo za 300.000 eur, napriek tomu, že Malta ho predstavila pred mesiacom za 0 eur," upozornil Krajniak, pričom ukázal na podľa neho konkrétne porušenie zákona na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí, ktoré uzavrelo zmluvu s agentúrou Viva Musica! na ďalšiu propagáciu loga za 123.000 eur. "Zmluva vstúpila do účinnosti 7. júla, lenže koncert a podujatie z týchto peňazí sa konalo 2. júla," zdôraznil. Na podujatie podľa neho neprispel iba rezort diplomacie, ale aj Tipos, Fond na podporu umenia, Bratislavský samosprávny kraj - dokopy sumou 440.000 eur. Podľa neho na základe týchto udalostí sa narúša dôvera občanov v EÚ.

Brexit a Sýria

Podľa splnomocnenca vlády bude rok 2017 jeden z najťažších rokov, ktorý je pred nami v EÚ z dôvodu volieb v kľúčových krajinách EÚ, politicky nás bude maximálne zamestnávať podľa neho aj brexit, pretože v marci Británia notifikuje odchod a bude to agenda, ktorá bude uberať všetku energiu. "Čo ja mám trochu obavy pri brexite je menej z toho, čo bude chcieť Británia, ale oveľa viac bude treba udržať jednotu 27 štátov," zdôraznil Korčok.

Ako tretiu dôležitú vec označil pokračovanie migrácie a po štvrté situácia v Sýrii, ktorá nastavuje zrkadlo EÚ. Pripustil, že v EÚ existujú problémy, ktoré je potrebné napraviť, ale nesúhlasí s poslancom Krajniakom v tom, že by sa kompetencie mali vracať na národné štáty. "Takýmto spôsobom to nepôjde, je potrebné hľadať konsenzus 27, resp. 28 krajín a tvrdím, že Európa bude jednoducho schopná čeliť týmto veciam len vtedy, keď budeme spolu," dodal Korčok. Schengen a spoločná mena, to sú dva projekty, ktoré je podľa splnomocnenca momentálne nevyhnutné udržať.

Poslanec Krajniak by bol rád, ak by EÚ fungovala tak, ako bola pôvodne myslená, teda založená na voľnom pohybe osôb, tovaru, služieb a kapitálu. "Kvôli tomu vznikla EÚ, kvôli tomu ju zakladali," zdôraznil.

"Ak chceme byť svetovými hráčmi, musíme v otázke bezpečnosti, zahraničnej politiky oveľa užšie spolupracovať a vytvárať si spoločnú aj bezpečnostnú, vojenskú a zahraničnú politiku. To je tá bezmocnosť voči Sýrii," uzavrel debatu europoslanec Boris Zala.