Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Černobyľská atómová elektráreň V. I. Lenina bola postavená v blízkosti mesta Pripjať.
Autor TASR
Kyjev 26. apríla (TASR) - Prvýkrát si svet 26. apríla 2017 pripomenie haváriu v atómovej elektrárni v Černobyle ako Medzinárodný deň spomienky na černobyľskú katastrofu. Pripadol na deň, keď v roku 1986 vo vtedajšom Sovietskom zväze nastala havária v Černobyľskej atómovej elektrárni V.I. Lenina pri meste Pripjať neďaleko od Černobyľa na ukrajinskom území.
Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) 8. decembra 2016 vyhlásilo 26. apríl za Medzinárodný deň spomienky na černobyľskú katastrofu s tým, aby sa táto udalosť pripomínala od roku 2017. Jedným z cieľov tohto nového medzinárodného dňa v kalendári je lepšie poznať dlhodobé dôsledky havárie v černobyľskej atómovej elektrárni, uviedla OSN.
Popri lepšom poznaní dôsledkov havárie ide aj o zabezpečovanie potrieb ľudí v postihnutých oblastiach.
V bývalom Sovietskom zväze bolo vystavených vplyvu radiácie takmer 8,4 milióna ľudí v Bielorusku, na Ukrajine a v Rusku.
Vláda Sovietskeho zväzu uznala až v roku 1990, že potrebuje medzinárodnú pomoc pri riešení následkov černobyľskej havárie. V tom istom roku VZ OSN schválilo rezolúciu 45/190, ktorou umožnilo zlepšiť koordináciu medzinárodného úsilia a globálneho prístupu pri odstraňovaní následkov havárie v atómovej elektrárni a pri ich zmierňovaní. Osobitný tím poverilo úlohou stimulovať a sledovať aktivity systému OSN v oblasti odstraňovania následkov havárie. V roku 1991 zriadilo aj osobitný Černobyľský cieľový fond.
Od roku 1986 OSN a jej inštitúcie spolu s významnými mimovládnymi organizáciami uskutočnili vyše 230 projektov súvisiacich s výskumom a poskytnutím pomoci v oblastiach zdravotníctva, jadrovej bezpečnosti, spoločensko-psychologickej rehabilitácie, životného prostredia, výroby čistých potravín a zvyšovaním povedomia o havárii v atómovej elektrárni.
Černobyľská atómová elektráreň V. I. Lenina bola postavená v blízkosti mesta Pripjať. Pri experimente, ktorý sa odohrával za stenami štvrtého bloku zlyhal ľudský faktor. Pri experimente v noci na 26. apríla, ktorý mal v reaktore overiť zotrvačný dobeh turbogenerátora nekontrolovateľne vzrástol výkon reaktora, došlo k prehriatiu paliva a deštrukcii jeho povrchu. O 01.24 h miestneho času nastali dva výbuchy. Po nich došlo k požiaru a úniku radiácie. Katastrofa sa považuje za najhoršiu jadrovú a ekologickú haváriu v histórii.
Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) 8. decembra 2016 vyhlásilo 26. apríl za Medzinárodný deň spomienky na černobyľskú katastrofu s tým, aby sa táto udalosť pripomínala od roku 2017. Jedným z cieľov tohto nového medzinárodného dňa v kalendári je lepšie poznať dlhodobé dôsledky havárie v černobyľskej atómovej elektrárni, uviedla OSN.
Popri lepšom poznaní dôsledkov havárie ide aj o zabezpečovanie potrieb ľudí v postihnutých oblastiach.
V bývalom Sovietskom zväze bolo vystavených vplyvu radiácie takmer 8,4 milióna ľudí v Bielorusku, na Ukrajine a v Rusku.
Vláda Sovietskeho zväzu uznala až v roku 1990, že potrebuje medzinárodnú pomoc pri riešení následkov černobyľskej havárie. V tom istom roku VZ OSN schválilo rezolúciu 45/190, ktorou umožnilo zlepšiť koordináciu medzinárodného úsilia a globálneho prístupu pri odstraňovaní následkov havárie v atómovej elektrárni a pri ich zmierňovaní. Osobitný tím poverilo úlohou stimulovať a sledovať aktivity systému OSN v oblasti odstraňovania následkov havárie. V roku 1991 zriadilo aj osobitný Černobyľský cieľový fond.
Od roku 1986 OSN a jej inštitúcie spolu s významnými mimovládnymi organizáciami uskutočnili vyše 230 projektov súvisiacich s výskumom a poskytnutím pomoci v oblastiach zdravotníctva, jadrovej bezpečnosti, spoločensko-psychologickej rehabilitácie, životného prostredia, výroby čistých potravín a zvyšovaním povedomia o havárii v atómovej elektrárni.
Černobyľská atómová elektráreň V. I. Lenina bola postavená v blízkosti mesta Pripjať. Pri experimente, ktorý sa odohrával za stenami štvrtého bloku zlyhal ľudský faktor. Pri experimente v noci na 26. apríla, ktorý mal v reaktore overiť zotrvačný dobeh turbogenerátora nekontrolovateľne vzrástol výkon reaktora, došlo k prehriatiu paliva a deštrukcii jeho povrchu. O 01.24 h miestneho času nastali dva výbuchy. Po nich došlo k požiaru a úniku radiácie. Katastrofa sa považuje za najhoršiu jadrovú a ekologickú haváriu v histórii.
