Nedožery-Brezany 9. augusta (TASR) – V hornonitrianskej obci Nedožery-Brezany si počas tohto víkendu pripomenuli 460. výročie narodenia a 400. výročie smrti jazykovedca, pedagóga, školského reformátora, matematika a aj básnika Vavrinca Bednedikta Nedožerského (1555-1615), ktorý sa narodil vo vtedajších Nedožeroch.

Pri tejto príležitosti obec, miestny odbor Matice slovenskej v spolupráci s občianskym združením K-200, zorganizovali 3. ročník spomienkovej slávnosti pod názvom Humanista z Nedožier. Súčasťou bol odborný seminár o jeho živote a diele. S referátom na tému Význam jazyka pre utváranie kultúrnej identity národa, na ňom vystúpil vedecký tajomník Matice slovenskej Pavol Parenička. Okrem iného zdôraznil, že "osobnosť Vavrinca Benedikta Nedožerského veľmi inšpiratívne pôsobila aj na generáciu štúrovcov. Hoci sa vo veľkej miere zaslúžil o českú gramatiku, vážili si ho hlavne preto, že sa vyslovoval k otázke jazykového povedomia, a to aj v slovenskom prostredí. Vavrinec si totiž dobre uvedomoval, že v zhode s Jozefom Miloslavom Hurbanom, prvá musí byť výchova v materinskom jazyku až potom sa študenti môžu učiť iné cudzie jazyky," povedal Parenička.

V spolupráci s Hornonitrianskym múzeom organizátori pripravili tiež výstavu o živote a diele tohto učenca. Na paneloch sú fotokópie dokumentov o priebehu jeho štúdií, pôsobení na Karlovej univerzite v Prahe, ako jej prorektor, ale predstavuje aj jeho najvýznamnejšie diela. Zaujímavou súčasťou výstavy je tvorba žiakov miestnej základnej školy, ktorí si vo svojich literárnych a výtvarných prácach pripomenuli svojho slávneho rodáka.

Účastníci spomienkovej slávnosti položili kvety k pamätnej tabuli uprostred obce aj pri soche učenca, ktorá stojí symbolicky pred areálom základnej školy. V komponovanom programe vystúpil s citátmi z jeho diel a výrokmi aj sám "Vavrinec Benedikt" v dobovom odeve. Stvárnil ho divadelný ochotník Stanislav Dubec z neďalekých Lazian. V programe vystúpil okrem iných aj herec a recitátor Jozef Šimonovič, súbor starej hudby Musica poetica z Trenčína, Folklórny súbor Vtáčnik z Prievidze, Spevácky zbor Tenerezza z Nitrianskeho Pravna a Folklórna skupina Sielnica z Lazian.

Benedikt bol popri svojej pedagogickej práci aj prvým priekopníkom myšlienky slovanského povedomia a veľkú úlohu pritom pripisoval práve jazyku. Okrem slávnej prvej českej systematickej gramatiky (Gramaticae Bohemicae... Libriduo), je autorom ďalších významných pedagogických spisov, ktorými sa natrvalo zapísal do českej a slovenskej pedagogiky. Jeho dielo má aj európsky význam. Napriek tomu, že veľkú časť života prežil v Čechách, nikdy nezabúdal, že je Slovák. Dôkazom toho je aj prídomok k svojmu menu Nedožerský, ktorý oficiálne používal.