Literárnu slávu priniesol Grassovi už jeho prvý román Plechový bubienok.
Autor TASR
Berlín 13. apríla (TASR) - Vo veku 87 rokov zomrel dnes laureát Nobelovej ceny za literatúru (1999), nemecký prozaik, básnik a dramatik Günter Grass. Oznámila to jeho nadácia. Hovorca vydavateľstva Steidl, Matthias Wegner, agentúre AP potvrdil, že Grass zomrel v ranných hodinách v nemocnici v Lübecku.
Literárnu slávu priniesol Grassovi už jeho prvý román Plechový bubienok (1959), po ktorom nasledovali Mačka a myš (1961). Trojicu voľne naviazaných románov tzv. gdanskej trilógie zavŕšili Psie roky (1963).
Grass na narodil v bývalom baltskom prístave Danzig, ktorý je teraz v Poľsku a volá sa Gdansk, v roku 1927. Väčšina z jeho románov sa odohráva práva tam. Grass je pre mnohých hlasom nemeckej generácie, ktorá dospela počas druhej svetovej vojny a niesla na pleciach ťarchu viny svojich rodičov.
Jeho morálnu autoritu naštrbilo v roku 2006 priznanie, že ako 17-ročný krátko slúžil v hitlerových jednotkách Waffen-SS.
Grass bol aktívnym propagátorom ľavicových ideí a agilným kritikom vojenských intervencií Západu, ako bola intervencia v Iraku. V roku 2012 vyvolal polemikou básňou s názvom Čo musí byť povedané. Upozornil v nej na to, že Berlín predal Izraelu ponorku schopnú "poslať všetky bojové hlavice tam, kde sa zatiaľ nedokázala existencia jedinej jadrovej bomby".
"Nebudem mlčať, pretože som unavený pokrytectvom Západu," napísal Grass. "Prečo hovorím iba teraz... že jadrová mocnosť Izrael ohrozuje už aj tak krehký svetový mier? Pretože musí byť povedané to, čo by mohlo byť príliš neskoro povedať zajtra," napísal v publikovanej básni.
Literárnu slávu priniesol Grassovi už jeho prvý román Plechový bubienok (1959), po ktorom nasledovali Mačka a myš (1961). Trojicu voľne naviazaných románov tzv. gdanskej trilógie zavŕšili Psie roky (1963).
Grass na narodil v bývalom baltskom prístave Danzig, ktorý je teraz v Poľsku a volá sa Gdansk, v roku 1927. Väčšina z jeho románov sa odohráva práva tam. Grass je pre mnohých hlasom nemeckej generácie, ktorá dospela počas druhej svetovej vojny a niesla na pleciach ťarchu viny svojich rodičov.
Jeho morálnu autoritu naštrbilo v roku 2006 priznanie, že ako 17-ročný krátko slúžil v hitlerových jednotkách Waffen-SS.
Grass bol aktívnym propagátorom ľavicových ideí a agilným kritikom vojenských intervencií Západu, ako bola intervencia v Iraku. V roku 2012 vyvolal polemikou básňou s názvom Čo musí byť povedané. Upozornil v nej na to, že Berlín predal Izraelu ponorku schopnú "poslať všetky bojové hlavice tam, kde sa zatiaľ nedokázala existencia jedinej jadrovej bomby".
"Nebudem mlčať, pretože som unavený pokrytectvom Západu," napísal Grass. "Prečo hovorím iba teraz... že jadrová mocnosť Izrael ohrozuje už aj tak krehký svetový mier? Pretože musí byť povedané to, čo by mohlo byť príliš neskoro povedať zajtra," napísal v publikovanej básni.