Bratislava 15. júna (TASR) - Zuzana Čaputová zložila do rúk predsedu Ústavného súdu SR Ivana Fiačana ústavou predpísaný sľub a ujíma sa funkcie slovenskej prezidentky. Urobila tak na sobotňajšej slávnostnej inauguračnej schôdzi Národnej rady SR v priestoroch Slovenskej filharmónie v Bratislave. Fiačan zloženie sľubu v zmysle ústavy potvrdil, čím sa Čaputová ujala funkcie.



"Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Budem dbať o blaho slovenského národa, národnostných menšín a etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem vykonávať v záujme občanov a zachovávať i obhajovať ústavu a ostatné zákony," citovala Čaputová Ústavu SR. Ak by sľub odmietla, alebo by ho zložila s výhradou, nemohla by stáť na čele štátu.



Prezidentka sa po schôdzi presunie pred historickú budovu Slovenského národného divadla, kde pozdraví nastúpené jednotky Ozbrojených síl SR. Do bratislavského Dómu sv. Martina prejde prezidentka v sprievode rodiny pešo cez Panskú ulicu, kde bude mať priestor pozdraviť ľudí. Následne sa uskutoční slávnostná bohoslužba slova Te Deum v Katedrále sv. Martina. Program bude pokračovať príchodom do Prezidentského paláca a symbolickým prevzatím úradu od prezidenta Andreja Kisku.



V sobotný podvečer Čaputová položí veniec k pamätníku Brána slobody a kyticu k pamätníku obetiam Železnej opony na bratislavskom Devíne. Cestou z Devína položí kyticu aj na hrob prvého prezidenta SR Michala Kováča na bratislavskom Ondrejskom cintoríne. Deň inaugurácie ukončí nová prezidentka SR slávnostnou recepciou v budove Slovenskej filharmónie.

Zuzanu Čaputovú zvolili občania SR v druhom kole prezidentských volieb, ktoré sa konali 30. marca. Slovensko malo dosiaľ štyroch prezidentov. Prvým bol Michal Kováč, ktorého však volil parlament. Priamo si občania volili hlavu štátu prvýkrát v roku 1999, vybrali si Rudolfa Schustera. Po ňom bol dvakrát na čele štátu Ivan Gašparovič a dosiaľ posledným prezidentom je Andrej Kiska. Funkčné obdobie mu uplynie po inaugurácii jeho nástupkyne Čaputovej.

Z. Čaputová: Neprišla som vládnuť, ale slúžiť občanom a Slovensku

Prezidentka SR Zuzana Čaputová nechce z úradu vládnuť, ale slúžiť ľuďom a Slovensku. Povedala to vo svojom inauguračnom prejave po tom, čo na slávnostnej schôdzi Národnej rady SR zložila ústavou predpísaný sľub a ujala sa funkcie.

"Zložením ústavného sľubu preberám všetky záväzky a povinnosti verejnej služby. Neprišla som vládnuť, prišla som slúžiť občanom, obyvateľom, Slovensku. Budem slúžiť blahu slovenského národa, národnostných menšín a etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike," vyhlásila. Ponúka odbornosť, cit a zdravý aktivistický záujem. Chce prispieť ku konštruktívnej spolupráci. Svoj mandát mieni vykonávať slobodne.

Slovensko a jeho ľudia sú podľa Čaputovej vitálnejší, ako si myslia. Poukázala na zvládnuté a pokojné rozdelenie Československa, drastické ekonomické opatrenia, ktorými si Slovensko prešlo, boj s nezamestnanosťou. Poukázala na úspešný vstup Slovenska do Európskej únie a schengenského priestoru. "A ako jediní patríme do eurozóny. Zvládli sme to," vyhlásila.

Prezidentka ocenila protischránkový zákon, vyzdvihla úspechy slovenských vedcov, aktívnu a vyspelú občiansku spoločnosť, čo sa podľa nej ukázalo aj pri protestoch po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.

Čaputová sa prihlásila k proeurópskej a proatlantickej orientácii Slovenska. "Ako je Európska únia naším životným a hodnotovým priestorom, Severoatlantická aliancia je naším obranným a bezpečnostným pilierom. Musíme ako krajina urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sa tento priestor a jeho oporné piliere uchovali a posilňovali," doplnila s tým, že najdôležitejšie globálne problémy nemôžeme vyriešiť iba sami. "Zvládneme ich len v rámci najširšej medzinárodnej spolupráce," podotkla.

Poukázala aj na hrozby ako je klimatická kríza. "Proces globálnej zmeny klímy musíme spomaliť a zvrátiť, lebo v opačnom prípade to môže mať zásadné následky aj pre Slovensko. Vieme, že riešenie globálnej ekologickej hrozby nezávisí iba od nás. Je ale iba v našej moci zásadná zmena prístupu k prírode na Slovensku. Práve v tomto máme príležitosť byť všetci skutočnými vlastencami, bez ohľadu na to, aké je naše názorové, politické či stranícke presvedčenie," podotkla.

Zdôraznila potrebu právneho štátu a rovnosti pred zákonom. "Príliš veľa ľudí na Slovensku nadobudlo oprávnené presvedčenie, že toto u nás celkom neplatí. Pocit spoločenskej nespravodlivosti zosilnel a nadobudol dve podoby – podobu volania po zmene a po slušnosti, ale aj podobu hnevu na systém," poznamenala Čaputová.

Skritizovala korupciu či nedotknuteľnosť vybraných osôb. Musí sa to podľa nej stať minulosťou, pretože to uráža ľudský cit pre spravodlivosť. Prezidentka volá aj po spravodlivosti aj dôstojnom živote pre mladých aj starých ľudí. "Budem sa aktívne zaujímať o nové právne normy, aby prispeli k dôstojnosti života ľudí, ochrane životného prostredia a vyváženiu nezávislosti verejnej moci jej zodpovednosťou," doplnila.

Aktívne chce spolupracovať pri zámeroch nových systémových zmien v oblasti justície. V súvislosti s menovacími právomocami uviedla, že bude do funkcií menovať len profesionálne a osobnostne najlepších.

Prezidentka volá aj po prekonávaní priepastí medzi jednotlivými skupinami ľudí. "Postoj k inakosti, inej tradícii, inej skúsenosti a inému názoru vieme vyjadriť aj bez toho, aby sme siahli na slobodu a dôstojnosť iných. Stačí pri tom nezabudnúť na to, že spoločne sme súčasťou celku, súčasťou ľudskej rodiny. Stačí nezabudnúť na lásku k blížnemu, ktorá je základom rešpektu k rôznosti," poznamenala.

Poukázala tiež na prebúdzanie sa spoločnosti. "Teším sa z každej spontánnej aktivity v prospech svojho susedstva, v prospech mesta, v prospech spoločenstva. Teším sa z návratu každého občana a občianky domov na Slovensko, aj z každej iniciatívy, ktorá o to usiluje. Lebo toto prebúdzanie je hlavne o viere v krajinu, v potenciál ľudí, a v to, čo môžeme spolu dokázať," povedala prezidentka, ktorá sa hlási k pozitívnemu vlastenectvu.

PREZIDENTKA Z. ČAPUTOVÁ SA HLÁSI K EÚ A NATO

Prezidentka Zuzana Čaputová sa vo svojom inauguračnom prejave prihlásila k proeurópskej a proatlantickej orientácii Slovenska. Európska únia je podľa nej pre Slovensko životným a hodnotovým priestorom. Severoatlantická aliancia zas obranným a bezpečnostným pilierom. Poukázala aj na hrozby ako je klimatická kríza.

PREZIDENTKA VOLÁ PO PRÁVNOM ŠTÁTE A SPRAVODLIVOSTI

Prezidentka Zuzana Čaputová zdôrazňuje potrebu právneho štátu a rovnosti pred zákonom. Vo svojom inauguračnom prejave skritizovala korupciu či nedotknuteľnosť vybraných osôb. Musí sa to podľa nej stať minulosťou. Volá po spravodlivosti a dôstojnom živote pre mladých aj starých ľudí, prekonávaní rozdielov. V súvislosti s menovacími právomocami uviedla, že bude do funkcií menovať len profesionálne a osobnostne najlepších.

Profil prezidentky SR Zuzany Čaputovej

Foto: TASR Martin Baumann

Zuzana Čaputová, rodená Strapáková, sa narodila 21. júna 1973 v Bratislave. Vyštudovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, ktorú ukončila v roku 1996. Počas štúdia i po jeho skončení pracovala na Mestskom úrade v Pezinku, najskôr ako asistentka na právnom oddelení a neskôr ako zástupkyňa prednostu mestského úradu.

V rokoch 1998 až 1999 absolvovala vzdelávací cyklus Všeobecný manažment - Manažment zmeny a v roku 1999 tréning ARK, s. r. o. - Mediácia, akreditovaný Ministerstvom školstva SR. Bola tiež členkou celosvetovej siete environmentálnych právnikov ELAW. "Pôvodne som chcela študovať psychológiu. Považujem za zmysluplné robiť prácu, ktorá je službou niečomu dôležitému. Environmentálne otázky majú blízko k najdôležitejším hodnotám, a to sú život a zdravie. Ako právnička som sa teda začala venovať aj týmto kauzám," povedala v rozhovore pre miestny časopis Pezinčan.

Od roku 1998 začala pôsobiť v treťom sektore. Pracovala ako projektová manažérka v občianskom združení EQ Klub na projekte rozvoja miestnych komunít. Od roku 2001 začala spolupracovať so združením Via Iuris, od roku 2010 ako advokátka.

Via Iuris je občianske združenie, ktoré pomáha ľuďom obhajovať svoje práva a zúčastňovať sa na rozhodovaní o veciach verejných. V rámci tejto spolupráce sa Čaputová venovala téme "Verejná kontrola verejnej moci", téme "Zodpovednosť verejných činiteľov", a tiež účasti verejnosti na rozhodovaní o veľkých investičných zámeroch.

Výrazne sa angažovala v kauze pezinskej skládky, ktorá sa začala koncom 90. rokov 20. storočia. Informácia o zámere vybudovať novú skládku vedľa starej a v blízkosti centra Pezinka, sa objavila v roku 1999. Len v prvej etape mala mať skládka plochu jedenásť a pol futbalových ihrísk a hĺbku, ktorá sa rovnala štvorposchodovému domu. Najintenzívnejšie obdobie prišlo od roku 2007 počas integrovaného povoľovania skládky a v roku 2008, keď sa konalo najviac verejných protestov. V roku 2013 Najvyšší súd SR zrušil povolenie na skládku. "Celá naša komunita sa chcela ubrániť ďalšej obrovskej záťaži, ktorú sa nám mocenský valec usiloval nezákonne do mesta pretlačiť. Spojili sme sa a po 14 rokoch sme to vyhrali," uviedla vtedy Čaputová.

V roku 2016 jej udelili prestížnu Goldmanovu environmentálnu cenu, nazývanú aj Nobelova cena za ekológiu. Angažovala sa tiež v zbere podpisov pod petíciu požadujúcu zrušenie Mečiarových amnestií. V septembri 2017 oznámila odchod z tímu Via Iuris a pokračovanie v advokátskej praxi, v rámci ktorej sa naďalej venovala environmentálnym témam.

Právnička a občianska aktivistka Zuzana Čaputová kandidovala na post prezidentky Slovenskej republiky za mimoparlamentnú stranu Progresívne Slovensko. Hárky s viac ako 18.400 podpismi potrebnými na svoju prezidentskú kandidatúru odovzdala 24. januára 2019. "Aj doposiaľ som sa snažila pomáhať ľuďom, ktorí čelili neprávosti a krivde. Myslím si, že v súčasnosti je potrebné, aby na tomto poste bol prezident alebo prezidentka, ktorý sa zastane ľudí a postaví sa za spravodlivosť," uviedla pri tejto príležitosti.

V prvom kole prezidentských volieb, ktoré sa konali 16. marca 2019, sa Zuzana Čaputová umiestnila na prvom mieste so ziskom 40,57 percenta hlasov (870 415 hlasov). Ako uviedla tesne po zverejnení predbežných volebných výsledkov, svoj úspech vnímala "ako veľké volanie po zmene, slušnosti a spravodlivosti".

Pred druhým kolom volieb si želala férovú kampaň. Avizovala, že sa mieni uchádzať o dôveru voličov aj protikandidátov a pokúsi sa ich presvedčiť o tom, kadiaľ môže viesť cesta z problémov. "Myslím si, že môže viesť cez spoluprácu a slušnosť," povedala Zuzana Čaputová. Oficiálnou víťazkou druhého kola prezidentských volieb, ktoré sa uskutočnilo 30. marca 2019, sa stala Zuzana Čaputová so ziskom 58,4 percenta hlasov. Svoj hlas jej odovzdalo 1.056.582 voličov.