Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa prezidenta ZCR SR Mareka Harbuľáka je dôvodom predovšetkým nedostatok investícií a pomalý rast zamestnanosti v cestovnom ruchu, ktoré brzdia zvyšujúce sa náklady.
Autor TASR
Bratislava 6. marca (TASR) – Cestovný ruch na Slovensku stagnuje. Aj keď to tak možno na prvý pohľad nevyzerá, keďže počty návštevníkov a tržby stúpajú, podľa Zväzu cestovného ruchu (ZCR) SR však prestávajú byť služby v turizme konkurencieschopné.
Podľa prezidenta ZCR SR Mareka Harbuľáka je dôvodom predovšetkým nedostatok investícií a pomalý rast zamestnanosti v cestovnom ruchu, ktoré brzdia zvyšujúce sa náklady. Tie dvíhajú napríklad aj vyššie príplatky za prácu v noci a počas víkendov, či ďalšie legislatívne opatrenia. Toto zároveň podľa zväzu spôsobí aj zvýšenie cien služieb cestovného ruchu.
Podstatné pre turizmus bolo podľa Harbuľáka aj zlúčenie Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR) so sekciou turizmu na ministerstve dopravy. Agentúra zabezpečovala propagáciu Slovenska v zahraničí.
"Možno na prvý pohľad bezvýznamný krok, ale pre nás dosť podstatný. Pretože už začíname sledovať aj na číslach predovšetkým zahraničných návštevníkov, že nedokážeme konkurovať okolitým krajinám," priblížil Harbuľák na utorkovej tlačovej konferencii v Bratislave. Čiže Slovensko si podľa jeho slov nedokáže zo zvýšenej chute ľudí v zahraničí konzumovať služby v cestovnom ruchu, odtrhnúť "poriadny kus koláča", ako to vedia okolité krajiny.
Zväz preto navrhuje viaceré opatrenia, ktoré by pomohli situácii v cestovnom ruchu. "Potrebujeme niekoľko zásadných zmien. Napríklad jednou z nich by mohlo byť zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH)," uviedol Harbuľák. Slovensko je totiž podľa zväzu jednou z troch európskych krajín, ktoré nemajú zníženú sadzbu na služby v cestovnom ruchu.
Zväz by ďalej chcel, aby sa inštitucionalizovalo riadenie v cestovnom ruchu. To znamená, aby zaniknutú SACR nahradila iná inštitúcia. "Nechceme novú SACR, chceme zásadne inú inštitúciu," dodal Harbuľák. Tá by podľa neho bola poradným orgánom vlády, riadila by všetky aktivity v oblasti turizmu a napríklad by aj analyzovala, prečo na Slovensko neprichádza viac zahraničných návštevníkov.
"Dokonca sme prednedávnom predložili na ministerstvo dopravy návrh, ako by takáto inštitúcia mala vyzerať," doplnil viceprezident ZCR SR Ján Svoboda. Táto štúdia sa podľa neho robila na základe príkladov zo Švajčiarska, Nemecka alebo Rakúska, kde je cestovný ruch výrazne rozvinutý. "Nechceli sme nič iné, len poukázať na to, že takto to funguje všade vo svete a mohlo by aj u nás," konštatoval Svoboda.
Podľa Zväzu cestovného ruchu SR pritom tržby vo všetkých službách, ktoré generuje cestovný ruch na Slovensku, v posledných rokoch prekračujú hranicu päť miliárd eur za rok. Zároveň dáva cestovný ruch prácu viac ako 160.000 zamestnancom na Slovensku. Viac ako 90 % podnikov v cestovnom ruchu tvoria malé a stredné podniky.
Podľa prezidenta ZCR SR Mareka Harbuľáka je dôvodom predovšetkým nedostatok investícií a pomalý rast zamestnanosti v cestovnom ruchu, ktoré brzdia zvyšujúce sa náklady. Tie dvíhajú napríklad aj vyššie príplatky za prácu v noci a počas víkendov, či ďalšie legislatívne opatrenia. Toto zároveň podľa zväzu spôsobí aj zvýšenie cien služieb cestovného ruchu.
Podstatné pre turizmus bolo podľa Harbuľáka aj zlúčenie Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR) so sekciou turizmu na ministerstve dopravy. Agentúra zabezpečovala propagáciu Slovenska v zahraničí.
"Možno na prvý pohľad bezvýznamný krok, ale pre nás dosť podstatný. Pretože už začíname sledovať aj na číslach predovšetkým zahraničných návštevníkov, že nedokážeme konkurovať okolitým krajinám," priblížil Harbuľák na utorkovej tlačovej konferencii v Bratislave. Čiže Slovensko si podľa jeho slov nedokáže zo zvýšenej chute ľudí v zahraničí konzumovať služby v cestovnom ruchu, odtrhnúť "poriadny kus koláča", ako to vedia okolité krajiny.
Zväz preto navrhuje viaceré opatrenia, ktoré by pomohli situácii v cestovnom ruchu. "Potrebujeme niekoľko zásadných zmien. Napríklad jednou z nich by mohlo byť zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH)," uviedol Harbuľák. Slovensko je totiž podľa zväzu jednou z troch európskych krajín, ktoré nemajú zníženú sadzbu na služby v cestovnom ruchu.
Zväz by ďalej chcel, aby sa inštitucionalizovalo riadenie v cestovnom ruchu. To znamená, aby zaniknutú SACR nahradila iná inštitúcia. "Nechceme novú SACR, chceme zásadne inú inštitúciu," dodal Harbuľák. Tá by podľa neho bola poradným orgánom vlády, riadila by všetky aktivity v oblasti turizmu a napríklad by aj analyzovala, prečo na Slovensko neprichádza viac zahraničných návštevníkov.
"Dokonca sme prednedávnom predložili na ministerstvo dopravy návrh, ako by takáto inštitúcia mala vyzerať," doplnil viceprezident ZCR SR Ján Svoboda. Táto štúdia sa podľa neho robila na základe príkladov zo Švajčiarska, Nemecka alebo Rakúska, kde je cestovný ruch výrazne rozvinutý. "Nechceli sme nič iné, len poukázať na to, že takto to funguje všade vo svete a mohlo by aj u nás," konštatoval Svoboda.
Podľa Zväzu cestovného ruchu SR pritom tržby vo všetkých službách, ktoré generuje cestovný ruch na Slovensku, v posledných rokoch prekračujú hranicu päť miliárd eur za rok. Zároveň dáva cestovný ruch prácu viac ako 160.000 zamestnancom na Slovensku. Viac ako 90 % podnikov v cestovnom ruchu tvoria malé a stredné podniky.
