Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa slov Kollárovej staršia generácia to mala pri výbere kníh v minulosti ľahšie v tom, že ich toľko nevychádzalo.
Autor TASR
Stará Ľubovňa 15. októbra (TASR) - Súčasná slovenská literatúra pre deti a mládež má podľa poetky a vedúcej Ľubovnianskeho literárneho klubu v Starej Ľubovni Evy Kollárovej zastúpenie takmer v každom žánri, teda od povestí, básní cez príbehy zo života detí až po autorské rozprávky či fantasy. Podľa nej však v súčasnej domácej tvorbe chýba kniha, ktorá by bola generačnou výpoveďou mládeže.
"So súčasnou literatúrou to nie je až také zlé, aj keď pre vekovú kategóriu desať rokov a vyššie absentujú najmä príbehy pre deti zo súčasnosti. Čiastočne toto prázdne miesto zapĺňajú knihy víťazných poviedok z literárnej súťaže vydavateľstva Perfekt o pôvodnú poviedku pre deti," zhodnotila stav súčasnej literatúry pre deti a mládež Kollárová. Doplnila, že z domácej literárnej tvorby preferuje autorské rozprávky. Ako príklad uviedla knihy Jána Milčáka, Petra Karpinského a Jána Uličianskeho. "Z poézie pre mladých čitateľov sú to knihy Valentína Šefčíka, v poslednom období ma upútala aj kniha Jozefa Puchalu Trinásťhlavý vlak," objasnila.
Podľa slov Kollárovej staršia generácia to mala pri výbere kníh v minulosti ľahšie v tom, že ich toľko nevychádzalo. "V súčasnosti si každý môže vydať knihu a trh zapĺňajú aj nekvalitné tituly. Ak neusmernia deti pri výbere učitelia alebo knihovníčky v knižnici, ťažko sa môžu v takomto neprehľadnom množstve orientovať," povedala poetka. Zároveň doplnila, že mladých ľudí zaujíma najmä čítanie fantasy literatúry, ktorá sa začala príchodom kníh o Harrym Potterovi. "Mladí ľudia utekajú od skutočného sveta a reality do fantázie a k virtuálnej realite. Podľa mňa však chýba v súčasnej literatúre kvalitná kniha, ktorá by vypovedala o tejto generácii, bola by jej generačnou výpoveďou," zhodnotila.
"S čítaním je to vždy rovnaké, v minulosti i dnes. Sú deti, ktoré čítajú a tie, ktoré nečítajú. A ani predpísaný zoznam povinnej literatúry to nezmení," povedala Kollárová. Ako ďalej doplnila, v Ľubovnianskom literárnom klube v Starej Ľubovni, ale aj na rôznych literárnym súťažiach, kde je ako porotkyňa, sa stretáva s mládežou, ktorá číta rada. "Odzrkadľuje sa to aj na ich tvorbe. Deti, ktoré čítajú, prechádzajú na literárnych súťažiach plynule z detských do mládežníckych a dospeláckych kategórií. Tie, ktoré nečítajú, akokoľvek sú tvorivé, končia s písaním v detských kategóriách alebo sa neskôr už nepresadia. Dôležité je aj vedenie pedagóga. Iba tvorivý učiteľ dokáže priviesť deti k tvorivosti a k čítaniu. Túto skutočnosť naše školstvo stále podceňuje. Učiteľ slovenského jazyka a literatúry sa automaticky nerovná tvorivý učiteľ," uzavrela.
"So súčasnou literatúrou to nie je až také zlé, aj keď pre vekovú kategóriu desať rokov a vyššie absentujú najmä príbehy pre deti zo súčasnosti. Čiastočne toto prázdne miesto zapĺňajú knihy víťazných poviedok z literárnej súťaže vydavateľstva Perfekt o pôvodnú poviedku pre deti," zhodnotila stav súčasnej literatúry pre deti a mládež Kollárová. Doplnila, že z domácej literárnej tvorby preferuje autorské rozprávky. Ako príklad uviedla knihy Jána Milčáka, Petra Karpinského a Jána Uličianskeho. "Z poézie pre mladých čitateľov sú to knihy Valentína Šefčíka, v poslednom období ma upútala aj kniha Jozefa Puchalu Trinásťhlavý vlak," objasnila.
Podľa slov Kollárovej staršia generácia to mala pri výbere kníh v minulosti ľahšie v tom, že ich toľko nevychádzalo. "V súčasnosti si každý môže vydať knihu a trh zapĺňajú aj nekvalitné tituly. Ak neusmernia deti pri výbere učitelia alebo knihovníčky v knižnici, ťažko sa môžu v takomto neprehľadnom množstve orientovať," povedala poetka. Zároveň doplnila, že mladých ľudí zaujíma najmä čítanie fantasy literatúry, ktorá sa začala príchodom kníh o Harrym Potterovi. "Mladí ľudia utekajú od skutočného sveta a reality do fantázie a k virtuálnej realite. Podľa mňa však chýba v súčasnej literatúre kvalitná kniha, ktorá by vypovedala o tejto generácii, bola by jej generačnou výpoveďou," zhodnotila.
"S čítaním je to vždy rovnaké, v minulosti i dnes. Sú deti, ktoré čítajú a tie, ktoré nečítajú. A ani predpísaný zoznam povinnej literatúry to nezmení," povedala Kollárová. Ako ďalej doplnila, v Ľubovnianskom literárnom klube v Starej Ľubovni, ale aj na rôznych literárnym súťažiach, kde je ako porotkyňa, sa stretáva s mládežou, ktorá číta rada. "Odzrkadľuje sa to aj na ich tvorbe. Deti, ktoré čítajú, prechádzajú na literárnych súťažiach plynule z detských do mládežníckych a dospeláckych kategórií. Tie, ktoré nečítajú, akokoľvek sú tvorivé, končia s písaním v detských kategóriách alebo sa neskôr už nepresadia. Dôležité je aj vedenie pedagóga. Iba tvorivý učiteľ dokáže priviesť deti k tvorivosti a k čítaniu. Túto skutočnosť naše školstvo stále podceňuje. Učiteľ slovenského jazyka a literatúry sa automaticky nerovná tvorivý učiteľ," uzavrela.
