Bratislava 14. októbra (TASR) – Impozantný zjav, brilantný úsudok a skvostný zmysel pre humor sprevádzali život spisovateľa a prekladateľa Kornela Földváriho. Teoretik humoru, legenda slovenskej kultúry, literatúry a divadelníctva so záľubou v paradoxoch života mohol počas totalitného režimu pre kádrový profil publikovať iba pod rôznymi pseudonymami (Miroslav Kostka, Peter Horňák, Pavol Miškovič). Pod vlastným menom debutoval až v roku 1999.

Földvári sa narodil 13. februára 1932 v Trenčíne. Pochádza z hodinárskej a zlatníckej rodiny, to poznačilo jeho ďalšiu kariéru. Na tri roky narukoval k čiernym barónom v pomocných technických práporoch, ktoré boli v rokoch 1950 - 1954 určené pre nespoľahlivých občanov. Využívali ich na ťažké a nebezpečné práce. Po vyhodení z vysokej školy tak prežil mladé roky na šachtách baní v českom Kladne a neskôr vo fabrike Prema Stará Turá. Odmäk po stalinskom období mu umožnil byť 13 rokov redaktorom Kultúrneho života a súbežne Mladej tvorby.

Po prelomovom roku 1968 sa uchytil vďaka protagonistom Divadla Na korze (dnes Divadlo Astorka Korzo ’90) v Bratislave ako jeho riaditeľ. Miesto musel po 18 mesiacoch opustiť, rovnako ako Milan Lasica a Július Satinský i mnohí ďalší jeho členovia. Roky normalizácie prečkal bez možnosti prekladať a publikovať, zamestnaný bol napríklad aj ako obchodný referent.

Slovenskej čitateľskej verejnosti sa Földvári predstavoval dlhé roky svojou záľubou komentovať detektívky i humoristické romány či poviedky od Breta Harta cez Karla Maya až po Agathu Christie a Raymonda Chandlera. Jeho doslovy nájdeme aj pri vydaniach Marka Twaina, Michaila Zoščenka, Karla Čapka a Lasicu so Satinským.

Po roku 1989 vstúpil Földvári do vysokej politiky, v rokoch 1990 - 1992 bol prvým námestníkom ministra kultúry. Potom sa venoval už iba písaniu, krstu nových kníh a doslovom k umeleckým prejavom súčasníkov.

Svoj knižný debut Netypické príbehy, ocenený na festivale Jaroslava Haška v českej Lipnici v roku 1963, skryl pod pseudonymom Miroslav Kostka. Po súbore humoresiek opäť pod pseudonymom vydal malú monografiu o grafikovi Dušanovi Polakovičovi.

Pod vlastným menom debutoval Földvári v roku 1999 knihou O stručnosti zloženou z jeho publicistických a literárnokritických príspevkov. Až v roku 2003 vydal svoj dlho odkladaný rukopis Príbehy z naftalínu s podtitulom Humoresky 1963 - 1977. Ako milovník divadla stál pri zrode Festivalu českého divadla, ktorý sa každoročne uskutočňuje v bratislavskom Štúdiu L+S. Je autorom histórie Divadla na Korze s titulom Svet pre dvoch a podtitulom O Lasicovi a Satinskom, ktorá vyšla v roku 2004. So Satinským bol spoluautorom knihy Polstoročie s Bratislavou.

Malý prierez dejinami slovenskej karikatúry zachytáva jeho kniha Päťadvadsať vydaná v roku 2005. V roku 2006 vyšla jeho kniha - výber publikovaných článkov, esejí s množstvom karikatúr pod názvom O karikatúre. Je autorom state v kolektívnom diele Dejiny slovenskej drámy 20. storočia, ktoré vyšlo v roku 2012.

V decembri 2014 bola prezentovaná kniha Kornel Földvári, publikáciu vydal v novej edícii Divadelného ústavu Rozhovory. Kniha necháva čitateľa nahliadnuť do života osobnosti slovenskej literatúry a kultúry, publicistu, prozaika, literárneho kritika, divadelníka, prekladateľa a tiež večného optimistu Kornela Földváriho.

Držiteľ Ceny Dominika Tatarku za rok 2006 Kornel Földvári zomrel vo veku 83 rokov 26. marca 2015 v Bratislave.