Bratislava 13. decembra (TASR) - Prvýkrát vyšla táto knižočka v roku 2008 vo vydavateľstve KK Bagala, pod názvom Plán odprevádzania (Café Hyena).

Druhýkrát vyšla v roku 2012 vo vydavateľstve Marenčin PT, pod názvom Café Hyena (Plán odprevádzania). Už samotná variabilita (pod)titulov naznačuje, že v podaní Beňovej pôjde o (zámerne viac či menej) prešpekulovanú lyricko-epickú hru.

Po troch zbierkach poézie a dvoch prozaických dielach je Café Hyena v poradí treťou autorkinou prózou, románom o Petržalke. Kto ale pozná Beňovej štýl, vie, že také priamočiare to nie je - ,,Niekto dostane sračku, keď sa vyberie do Egypta. My sme ju dostali vždy, keď sme sa vrátili domov. Do Petržalky,“ alebo inde ,,Petržalka je územie, kde čas nehrá rolu. Žijú tu tvory, o ktorých si ostatná časť zemegule myslí, že už neexistujú, že vyhynuli. Dobré aj zlé.“ V najväčšom sídlisku Slovenska žijú všetci osamelo nakope / oddelení papierovými stenami / prežívajúci životy iných. V Petržalke sa dá zablúdiť ako v zrkadlovom bludisku, Petržalčania strácajú identitu, sú na jedno kopyto, ich tváre pripomínajú lievanec.

V takomto prostredí si žijú protagonisti svoje prózy, Elza a Ian (trochu viac), Rebeka a Lukas Elfman (trochu menej). Ide o dva páry, stretajúce sa pravidelne, dvakrát denne, v Café Hyena, ,,aby si dohodli stratégiu. Spočívala v tom, že vždy jeden z nich pracoval a zarábal peniaze, kým ostatní tvorili. Posedávali v kaviarni, chodili po meste, študovali, pozorovali, bojovali o život.“ Jednoducho štipendisti, alebo inak - ,,Bolo zjavné, že túto Štvoricu tvoria samí umelci.“

Petržalka azda tvorí akúsi metaforou obyčajného, pulzujúceho života, z ktorého sa snažia hlavné postavy vymaniť. Ian vytvorením bytu v byte, Elza vytvorením mileneckého vzťahu s Kalistom Tanzim alias minotaurom. Ten obráti všetko naruby, v jeho labyrinte sa Elza stráca, topí - zabára tvárou do dna. Snáď preto, aby sa neskôr, keď sa jej Kalisto zunuje, všetko vrátilo na miesto a ,,rieka bola opäť v koryte“. Na pozadí Petržalskej všehochuti, ako refrén pravidelne, znie ,,Ach, víločka, keby si ty vedela, čo som ja všetko prežil...“, zvukovo dotvorený hudbou obchodných sietí ,,PIK... PIK... PIKPIK... PIKPIKPIK... PIK...“.

Ľudská psychika (CarlSolomon), nevera (Kalisto Tanzi), odprevádzanie blízkych (Plán odprevádzania)... mnohé zážitky (Detstvo; Mladosť atď.) = kúsky ľudského života. A hoci od poviedok Jána Meda uplynulo desať rokov, Beňová naďalej tvorí (aj v prozaickejšom, románovom diele) v akýchsi krátkych obrazoch. S tým rozdielom, že výsledok je pomerne uceleným komplexom, zmesou humoru, či skôr irónie, nadľahčovania, poetiky, intertextovosti či nepočutých/nečítaných metafor.

(Pod)titul Plán odprevádzania by pokojne mohol tvoriť synonymum k plánu žitia či k plánu zotrvávania, pretože autorka prináša prioritne obraz tých, ktorí zostávajú. ,,Chlapec zakresľuje do mapy mesta plán odprevádzania. Večer ide do kina s dievčaťom. Na mape hľadá najdlhšiu trasu: kino – dom dievčaťa. Najväčšiu okľuku. Príšerný cikcak. Divný labyrint. Keď začala Mama zomierať, syn Ian si vybral rovnaký spôsob odprevádzania.“ V Beňovej štýle je miestami čosi živočíšne (už v samotnom názve knihy), absurdné, viac trpké, ako sladké, avšak žije sa aj smrťou a lúčenie patrí k životu. Zakotvené to môže byť už v spojení Café Hyena - kaviareň ako asociácia príjemného a zviera, ktoré sa živí zdochlinami ako čosi nepríjemné.

Kniha, ktorá získala, spolu s ďalšími jedenástimi dielami, v roku 2012 Cenu Európskej únie za literatúru, je postavená na hre. Hre, v ktorej nikto neuhádne správne riešenie, avšak mnohý si nájde to svoje – svoju (vý)hru.

Autor recenzie: Karolína Lacová
Autor knihy: Jana Beňová
Vydavateľstvo: Marenčin PT
Počet strán: 152 strán
Väzba: pevná väzba
Jazyk: slovenský jazyk
ISBN: 9788081141287


Kniha na týždeň je projekt TASR, ktorý pripravujeme v spolupráci s recenzným portálom www.book.review.sk