Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Maliar Štefan Polkoráb sa venoval portrétnej a figurálnej maľbe, námetom sa mu stali aj vinohradnícke práce a dedinské deti, najmä dievčatká.
Autor TASR
Pezinok/Bratislava 2. septembra (TASR) - Maliar Štefan Polkoráb sa narodil v Cajle (dnes súčasť Pezinka) pred 120 rokmi 2. septembra 1896.
Maliar Štefan Polkoráb sa venoval portrétnej a figurálnej maľbe, námetom sa mu stali aj vinohradnícke práce a dedinské deti, najmä dievčatká. Sústredil sa na vystihnutie archetypálnej podoby slovenskej ženy – matky, nevesty, vdovy. Medzi významné diela tohto autora patria olejomaľby "V Horných Orešanoch" a "Zima na dedine".
Hoci sa začal učiť za obuvníka, absolvoval prípravu na výtvarné štúdium v súkromnej maliarskej škole Gustáva Mallého v Bratislave. V rokoch 1913 až 1917 a 1919 až 1922 študoval na Akadémii výtvarných umení v českej Prahe (dnes Česká republika). Po absolutóriu sa vrátil na Slovensko do Bratislavy. V rokoch 1924 až 1926 riešil existenčné problémy pobytom v Suchej nad Parnou, v roku 1926 získal ateliér v Trnave. V roku 1928 absolvoval štipendijnú cestu do Talianska a potom opäť pôsobil v Trnave, kde sa stal vyhľadávaným portrétistom.
V roku 1932 portrétoval v Topoľčiankach prvého československého prezidenta Tomáša Garrigue Masaryka. S českými maliarmi Janom Čumpelíkom a Vladimírom Kovářom podnikol v tom istom roku cestu po Slovensku. Pobyt na Horehroní a na Zakarpatskej Ukrajine mal zásadný význam pre vývin jeho diela. Aj keď sa v roku 1933 presťahoval do Bratislavy, kde realizoval celý rad súkromných a úradných objednávok na portréty, horehronská Heľpa sa stala jeho trvalým pôsobiskom a pravidelne tam chodil maľovať. V roku 1935 podnikol študijnú cestu do Holandska.
Po prepuknutí nervovej choroby a slabnutí zraku si kúpil vinohrad najskôr v Modre a potom v Karlovej Vsi pri Bratislave (dnes súčasť tejto metropoly) a práve tu nachádzal námety pre záverečné obdobie vlastného tvorivého vývinu. Z tohto obdobia pochádzajú viaceré zátišia s kvetmi a potravinami (Klinčeky, Zátišie s husacinou). Zoštátnenie vinohradov v roku 1948 zhoršilo jeho osobnú krízu, čo vyústilo do tragédie - východisko z depresívnych stavov našiel v dobrovoľnej smrti 14. októbra 1951 v Bratislave.
Maliar Štefan Polkoráb sa venoval portrétnej a figurálnej maľbe, námetom sa mu stali aj vinohradnícke práce a dedinské deti, najmä dievčatká. Sústredil sa na vystihnutie archetypálnej podoby slovenskej ženy – matky, nevesty, vdovy. Medzi významné diela tohto autora patria olejomaľby "V Horných Orešanoch" a "Zima na dedine".
Hoci sa začal učiť za obuvníka, absolvoval prípravu na výtvarné štúdium v súkromnej maliarskej škole Gustáva Mallého v Bratislave. V rokoch 1913 až 1917 a 1919 až 1922 študoval na Akadémii výtvarných umení v českej Prahe (dnes Česká republika). Po absolutóriu sa vrátil na Slovensko do Bratislavy. V rokoch 1924 až 1926 riešil existenčné problémy pobytom v Suchej nad Parnou, v roku 1926 získal ateliér v Trnave. V roku 1928 absolvoval štipendijnú cestu do Talianska a potom opäť pôsobil v Trnave, kde sa stal vyhľadávaným portrétistom.
V roku 1932 portrétoval v Topoľčiankach prvého československého prezidenta Tomáša Garrigue Masaryka. S českými maliarmi Janom Čumpelíkom a Vladimírom Kovářom podnikol v tom istom roku cestu po Slovensku. Pobyt na Horehroní a na Zakarpatskej Ukrajine mal zásadný význam pre vývin jeho diela. Aj keď sa v roku 1933 presťahoval do Bratislavy, kde realizoval celý rad súkromných a úradných objednávok na portréty, horehronská Heľpa sa stala jeho trvalým pôsobiskom a pravidelne tam chodil maľovať. V roku 1935 podnikol študijnú cestu do Holandska.
Po prepuknutí nervovej choroby a slabnutí zraku si kúpil vinohrad najskôr v Modre a potom v Karlovej Vsi pri Bratislave (dnes súčasť tejto metropoly) a práve tu nachádzal námety pre záverečné obdobie vlastného tvorivého vývinu. Z tohto obdobia pochádzajú viaceré zátišia s kvetmi a potravinami (Klinčeky, Zátišie s husacinou). Zoštátnenie vinohradov v roku 1948 zhoršilo jeho osobnú krízu, čo vyústilo do tragédie - východisko z depresívnych stavov našiel v dobrovoľnej smrti 14. októbra 1951 v Bratislave.
