Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Výstavu Jánošík v ľudovom umení dnes otvorili v galérii Obecného úradu v Terchovej v rámci programu 53. ročníka medzinárodného folklórneho festivalu Jánošíkove dni.
Autor TASR
Terchová 31. júla (TASR) – Sedemnásť autorov z okolia Žiliny, Kysúc, Turca, zo zbierkových fondov Považského múzea v Žiline a Etnografického múzea Slovenského národného múzea v Martine prezentuje výstava Jánošík v ľudovom umení, ktorú dnes otvorili v galérii Obecného úradu v Terchovej v rámci programu 53. ročníka medzinárodného folklórneho festivalu Jánošíkove dni.
Podľa šéfdramaturga festivalu Petra Cabadaja je výstava potvrdením faktu, že Jánošík je z pohľadu tematického zamerania najfrekventovanejšia historická osobnosť v slovenskom umení. "A to nielen vo výtvarnom, ale aj v mnohých ďalších žánrových polohách. Výstava predstavuje súčasné podoby ľudových reflexií zbojníckeho kapitána z Terchovej, ale zároveň sú tu aj staršie diela z depozitov Považského múzea a Etnografického múzea v Martine. Tieto diela potvrdzujú jednak zručnosť remeselníkov, ktorí tu vystavujú a ich predchodcov. A zároveň potvrdzujú, že jánošíkovská tematika je z pohľadu ľudovej kultúry a ľudového umenia absolútne nevyčerpateľný zdroj inšpirácie," povedal Cabadaj.
Starosta Terchovej Milan Laurenčík doplnil, že výstava je štvrtým podujatím v novovybudovanej galérii obecného úradu. "Vybudovali sme ju v rámci projektu cezhraničnej spolupráce s Poľskou republikou s názvom Kulturistika – kultúra a turistika, lebo my sme robili o kultúre a Poliaci o turistike. Som rád, že tento priestor máme a verím, že ho budeme využívať naďalej na podobné účely. Je lákadlom aj pre turistov. Keď je sychravejšie počasie, môžu sa prísť pozrieť na výstavu," podotkol Laurenčík.
Výstava je podľa jej kurátorky Kataríny Kendrovej koncipovaná tak, aby boli zastúpené všetky oblasti ľudového umenia, v ktorých sa jánošíkovská tradícia najviac prejavila. "Zo zbierok Považského múzea sú to predovšetkým maľby na skle, kresby ceruzou, ale aj mohutný kamenný či keramický reliéf. Pastierska drevorezba je na výstave zastúpená najmä zbierkami Etnografického múzea v Martine. Črpáky, praslice, valašky či predmety z rohoviny, zdobené motívom Jánošíka a jeho hôrnych chlapcov, oslovia najmä precíznym, detailným spracovaním. Najviac dokladov stvárnenia jánošíkovskej tematiky však nachádzame v drevenej komornej plastike, v drevených reliéfoch a monumentálnych sochách," doplnila Kendrová.
Zo žilinských rezbárov sa na výstave predstavujú ľudovoumeleckí majstri dreva, ale i kože a kovu Tibor Mahút a Vít Pieš. "Významné rezbárske centrum – obec Štiavnik - zastupuje tvorba rezbárov Jána Palka a Stanislava Poleka, oblasť Kysúc Anton Kadura z Podvysokej a Ján Podsklan z Čadce. Terchovú, rodisko Juraja Jánošíka, viacerými plastikami reprezentuje Ján Martoš. Postavu Jánošíka v textilnej tvorbe prezentuje práca známej žilinskej čipkárky Márie Hnidkovej. Z už nežijúcich autorov sa zaujímavými drevenými reliéfmi zo zbierok Etnografického múzea v Martine predstavuje vynikajúci rezbár družstva Rezbár v Rajci Štefan Bača," dodala Kendrová.
Výstava Jánošík v ľudovom umení, ktorá potrvá do 30. augusta 2015, je obohatená o informačné bannery s odbornými textami a fotografiami.
Podľa šéfdramaturga festivalu Petra Cabadaja je výstava potvrdením faktu, že Jánošík je z pohľadu tematického zamerania najfrekventovanejšia historická osobnosť v slovenskom umení. "A to nielen vo výtvarnom, ale aj v mnohých ďalších žánrových polohách. Výstava predstavuje súčasné podoby ľudových reflexií zbojníckeho kapitána z Terchovej, ale zároveň sú tu aj staršie diela z depozitov Považského múzea a Etnografického múzea v Martine. Tieto diela potvrdzujú jednak zručnosť remeselníkov, ktorí tu vystavujú a ich predchodcov. A zároveň potvrdzujú, že jánošíkovská tematika je z pohľadu ľudovej kultúry a ľudového umenia absolútne nevyčerpateľný zdroj inšpirácie," povedal Cabadaj.
Starosta Terchovej Milan Laurenčík doplnil, že výstava je štvrtým podujatím v novovybudovanej galérii obecného úradu. "Vybudovali sme ju v rámci projektu cezhraničnej spolupráce s Poľskou republikou s názvom Kulturistika – kultúra a turistika, lebo my sme robili o kultúre a Poliaci o turistike. Som rád, že tento priestor máme a verím, že ho budeme využívať naďalej na podobné účely. Je lákadlom aj pre turistov. Keď je sychravejšie počasie, môžu sa prísť pozrieť na výstavu," podotkol Laurenčík.
Výstava je podľa jej kurátorky Kataríny Kendrovej koncipovaná tak, aby boli zastúpené všetky oblasti ľudového umenia, v ktorých sa jánošíkovská tradícia najviac prejavila. "Zo zbierok Považského múzea sú to predovšetkým maľby na skle, kresby ceruzou, ale aj mohutný kamenný či keramický reliéf. Pastierska drevorezba je na výstave zastúpená najmä zbierkami Etnografického múzea v Martine. Črpáky, praslice, valašky či predmety z rohoviny, zdobené motívom Jánošíka a jeho hôrnych chlapcov, oslovia najmä precíznym, detailným spracovaním. Najviac dokladov stvárnenia jánošíkovskej tematiky však nachádzame v drevenej komornej plastike, v drevených reliéfoch a monumentálnych sochách," doplnila Kendrová.
Zo žilinských rezbárov sa na výstave predstavujú ľudovoumeleckí majstri dreva, ale i kože a kovu Tibor Mahút a Vít Pieš. "Významné rezbárske centrum – obec Štiavnik - zastupuje tvorba rezbárov Jána Palka a Stanislava Poleka, oblasť Kysúc Anton Kadura z Podvysokej a Ján Podsklan z Čadce. Terchovú, rodisko Juraja Jánošíka, viacerými plastikami reprezentuje Ján Martoš. Postavu Jánošíka v textilnej tvorbe prezentuje práca známej žilinskej čipkárky Márie Hnidkovej. Z už nežijúcich autorov sa zaujímavými drevenými reliéfmi zo zbierok Etnografického múzea v Martine predstavuje vynikajúci rezbár družstva Rezbár v Rajci Štefan Bača," dodala Kendrová.
Výstava Jánošík v ľudovom umení, ktorá potrvá do 30. augusta 2015, je obohatená o informačné bannery s odbornými textami a fotografiami.
