Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Životnú aj profesijnú dráhu Ireny Brežnej poznačila skúsenosť emigrácie z Československa do Švajčiarska. Táto životná situácia tvorí skryté aj očividné podložie jej reportáží, esejí a próz.
Autor TASR
Bratislava 14. marca (TASR) – Pálfiho palác v Bratislave bol dnes podvečer miestom slávnostného odovzdávania Ceny Dominika Tatarku za rok 2015. V 22. ročníku ju porota udelila Irene Brežnej za román Nevďačná cudzinka. V nemeckom origináli pod názvom Die Undankbare Fremde vyšla v roku 2012, bola preložená do viacerých jazykov a získala Literárnu cenu Švajčiarskej konfederácie. Cenu odovzdal predseda poroty a prezident Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Peter Zajac.
Životnú aj profesijnú dráhu Ireny Brežnej poznačila skúsenosť emigrácie z Československa do Švajčiarska v roku 1968. Táto životná situácia tvorí skryté aj očividné podložie jej reportáží, esejí a próz. Román s dvojznačným názvom Nevďačná cudzinka predstavuje vyvrcholenie literárne originálnej, humornej a zároveň premýšľavej práce s osobným a kolektívnym smútkom. Prostredníctvom dvoch spomienkových vrstiev prepojených rozprávačkou v prvej osobe, ktorá reflektuje jednak vlastné zážitky z udomácňovania v novej krajine, jednak v role tlmočníčky sprostredkováva pohnuté osudy súčasných migrantov, sa zúfalstvo zo straty pôvodnej vlasti mení na radosť zo získavania nových, hybridných identít v cudzote najrôznejšieho druhu.
„Je to veľa príbehov, nie je to len monológ hrdinky, ktorá má asi 15 rokov a príde do nejakej krajiny, ktorá by mohla byť Švajčiarskom. Prichádza z Československa. Nejde mi o nejaké spomienky, išlo mi o to, že som to literárne spracovala, takúto exilovú skúsenosť, nielen moju, ale mnohých ľudí. Ten príbeh sa odohráva, keď ešte Švajčiarsko nebolo také multikultúrne ako teraz. Chcem zdôrazniť, že Švajčiari to veľmi dobre prijali, dostala som aj švajčiarsku literárnu cenu,“ uviedla pre TASR ocenená Irena Brežná.
„Prozaický text Ireny Brežnej je veľmi zvláštny príbeh cudzinky a mladej ženy, ktorá emigruje z Československa do Švajčiarska v roku 1968, je to vlastne celá paleta príbehov, ktoré sú aktuálne. Ale to by nestačilo, cena Dominika Tatarku je aj cena za vynikajúci výkon a tento román je napísaný aj veľmi invenčne a s veľkou silou,“ doplnil pre TASR predseda poroty Peter Zajac.
Irena Brežná (1950), novinárka a spisovateľka, prežila detstvo v Trenčíne. V roku 1968 emigrovala do Švajčiarska, kde žije. Študovala na Univerzite v Bazileji, realizovala a podporovala rôzne humanitné a ženské projekty. Na Slovensku spolupracuje s feministickým vzdelávacím a publikačným projektom Aspekt, ktorý podporuje od jeho vzniku. Za svoje publicistické a literárne texty získala viacero ocenení. Je stálou prispievateľkou niekoľkých švajčiarskych a nemeckých novín a časopisov.
Cena Dominika Tatarku je výročná literárna cena udeľovaná za dielo, ktoré vyšlo v predchádzajúcom roku. Laureátom tohto najprestížnejšieho slovenského literárneho ocenenia sa môže stať autor len raz za život. Ocenenie sa udeľuje za výnimočné literárne dielo, ktoré napĺňa humanistické tradície slovenskej kultúry a v tomto zmysle nadväzuje na duchovný odkaz Dominika Tatarku. Hlavným organizátorom odovzdávania Ceny Dominika Tatarku je od roku 2000 Konzervatívny inštitút Milana Rastislava Štefánika. Prvé ocenenie za rok 1994 dostal Milan Hamada za knihu esejí a kritík Sizyfovský údel.
Životnú aj profesijnú dráhu Ireny Brežnej poznačila skúsenosť emigrácie z Československa do Švajčiarska v roku 1968. Táto životná situácia tvorí skryté aj očividné podložie jej reportáží, esejí a próz. Román s dvojznačným názvom Nevďačná cudzinka predstavuje vyvrcholenie literárne originálnej, humornej a zároveň premýšľavej práce s osobným a kolektívnym smútkom. Prostredníctvom dvoch spomienkových vrstiev prepojených rozprávačkou v prvej osobe, ktorá reflektuje jednak vlastné zážitky z udomácňovania v novej krajine, jednak v role tlmočníčky sprostredkováva pohnuté osudy súčasných migrantov, sa zúfalstvo zo straty pôvodnej vlasti mení na radosť zo získavania nových, hybridných identít v cudzote najrôznejšieho druhu.
„Je to veľa príbehov, nie je to len monológ hrdinky, ktorá má asi 15 rokov a príde do nejakej krajiny, ktorá by mohla byť Švajčiarskom. Prichádza z Československa. Nejde mi o nejaké spomienky, išlo mi o to, že som to literárne spracovala, takúto exilovú skúsenosť, nielen moju, ale mnohých ľudí. Ten príbeh sa odohráva, keď ešte Švajčiarsko nebolo také multikultúrne ako teraz. Chcem zdôrazniť, že Švajčiari to veľmi dobre prijali, dostala som aj švajčiarsku literárnu cenu,“ uviedla pre TASR ocenená Irena Brežná.
„Prozaický text Ireny Brežnej je veľmi zvláštny príbeh cudzinky a mladej ženy, ktorá emigruje z Československa do Švajčiarska v roku 1968, je to vlastne celá paleta príbehov, ktoré sú aktuálne. Ale to by nestačilo, cena Dominika Tatarku je aj cena za vynikajúci výkon a tento román je napísaný aj veľmi invenčne a s veľkou silou,“ doplnil pre TASR predseda poroty Peter Zajac.
Irena Brežná (1950), novinárka a spisovateľka, prežila detstvo v Trenčíne. V roku 1968 emigrovala do Švajčiarska, kde žije. Študovala na Univerzite v Bazileji, realizovala a podporovala rôzne humanitné a ženské projekty. Na Slovensku spolupracuje s feministickým vzdelávacím a publikačným projektom Aspekt, ktorý podporuje od jeho vzniku. Za svoje publicistické a literárne texty získala viacero ocenení. Je stálou prispievateľkou niekoľkých švajčiarskych a nemeckých novín a časopisov.
Cena Dominika Tatarku je výročná literárna cena udeľovaná za dielo, ktoré vyšlo v predchádzajúcom roku. Laureátom tohto najprestížnejšieho slovenského literárneho ocenenia sa môže stať autor len raz za život. Ocenenie sa udeľuje za výnimočné literárne dielo, ktoré napĺňa humanistické tradície slovenskej kultúry a v tomto zmysle nadväzuje na duchovný odkaz Dominika Tatarku. Hlavným organizátorom odovzdávania Ceny Dominika Tatarku je od roku 2000 Konzervatívny inštitút Milana Rastislava Štefánika. Prvé ocenenie za rok 1994 dostal Milan Hamada za knihu esejí a kritík Sizyfovský údel.
