Bratislava 12. marca (TASR) – Bratislavský Pálfiho palác bol dnes miestom slávnostného odovzdávania Ceny Dominika Tatarku za rok 2014. V rámci 21. ročníka ju porota udelila Ľubomírovi Longauerovi za knihu Vyzliekanie z kroja. Cenu mu odovzdal predseda poroty a prezident Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Peter Zajac.



Druhý diel cyklu Úžitková grafika na Slovensku po roku 1918, Vyzliekanie z kroja, sa zaoberá prienikom modernej typografie a úžitkovej grafiky na Slovensku. Modernú, tzv. novú typografiu začali na Slovensku šíriť intelektuáli z okruhu kultúrno-politického mesačníka DAV.

Na osudoch davistov autor približuje vývoj avantgardy a nakoniec aj tragické osudy jej slovenských, ale i niektorých českých protagonistov, a to nielen v oblasti úžitkovej grafiky, ale i v širšom kultúrnom kontexte. Výučbu a vývoj typografie u nás podstatne ovplyvnila Škola umeleckých remesiel (ŠUR) v Bratislave, a tak autor predstavuje nielen školu, ale aj okruh grafikov, ktorí priamo s touto školou súviseli.



Mikuláša Galandu, Ľudovíta Fullu, Zdeňka Rossmanna, Josefa Rybáka či Karola Jaroňa približuje v medailónoch, ktoré mapujú ich celoživotný vývoj v úžitkovografickej tvorbe. Publikácia je bohato ilustrovaná stovkami dobových prác, z ktorých väčšina v tomto rozsahu a kontexte ešte nebola publikovaná.

Ľubomír Longauer je významný slovenský grafický dizajnér a grafik, vysokoškolský pedagóg a autor knižných publikácií z oblasti grafického dizajnu a jeho histórie. Pracoval najmä pre slovenské vydavateľstvá, kultúrne inštitúcie, galérie, divadlá. Realizoval 12 samostatných výstav a zúčastnil sa mnohých domácich aj medzinárodných kolektívnych výstav.

Okrem článkov v domácej odbornej tlači vydal dvojčíslo časopisu Grif Graf (2001), monografiu Martin Benka, prvý dizajnér slovenského národného mýtu (2008, spoluautorka A. Oláhová), knihu O sebe a svojej práci (2009), katalóg Ladislav Csáder, zabudnutý bratislavský modernista (2011) a dva diely monumentálnej historickej práce Úžitková grafika na Slovensku po roku 1918, Modernosť tradície (2011) a Vyzliekanie z kroja (2014, vročenie 2013).

„Čo to pre mňa znamená - aj ma to potešilo, zvažoval som prijatie ceny, lebo my bývalí avantgardisti by sme ceny prijímať nemali. Ale poteší to a myslím, že pomôže aj mojim knihám. Lebo knihy, ktoré robím, sú knihy drahé. Už keď som do toho vložil toľko námahy, tak nech to má aj nejaký efekt. Najmä Mikulášovi Galandovi, Ľudovítovi Fullovi a Zdeňkovi Rossmannovi je tá kniha venovaná dominantne,“ uviedol pre TASR ocenený Ľubomír Longauer.

„Rozhodnutie bolo jednomyseľné, myslím, že hlavným dôvodom bola monumentálnosť celého projektu Ľubomíra Longauera. Ide o dejiny moderného slovenského dizajnu 20. storočia, je to kompletný projekt, ktorý má mať dohromady osem a možno aj viac dielov, vyšli prvé dva diely, Modernosť tradície a Vyzliekanie z kroja, za ten druhý dostal tohtoročnú cenu Dominika Tatarku,“ povedal pre TASR Peter Zajac.

Cena Dominika Tatarku je výročná literárna cena udeľovaná za dielo, ktoré vyšlo v predchádzajúcom roku. Laureátom tohto najprestížnejšieho slovenského literárneho ocenenia sa môže stať autor len raz za život. Ocenenie sa udeľuje za výnimočné literárne dielo, ktoré napĺňa humanistické tradície slovenskej kultúry a v tomto zmysle nadväzuje na duchovný odkaz Dominika Tatarku. Hlavným organizátorom odovzdávania Ceny Dominika Tatarku je od roku 2000 Konzervatívny inštitút Milana Rastislava Štefánika. Prvé ocenenie za rok 1994 dostal Milan Hamada za knihu esejí a kritík Sizyfovský údel.