Jeho fotografická tvorba má dnes cenu nenahraditeľného historického a kultúrneho dokumentu s neopakovateľnou poetickosťou fotografií.
Autor TASR
Sučany/Bratislava 6. januára (TASR) – Dnes uplynulo 10 rokov od úmrtia jedného zo zakladateľov slovenskej fotografie, fotografického dokumentaristu, redaktora a tvorcu obrazových publikácií Eugena Lazišťana.
Jeho tvorivý profil je profilom umelca - dokumentaristu, ktorý svoj zrak zameral najmä na slovenskú krajinu, ľudovú architektúru, odev i zvyky. Mnohé z nich už neexistujú, takže jeho fotografická tvorba má dnes cenu nenahraditeľného historického a kultúrneho dokumentu s neopakovateľnou poetickosťou fotografií.
Eugen Lazišťan pochádzal z Hriňovej v okrese Zvolen, kde sa 8. marca 1917 narodil. Zmaturoval na učiteľskom ústave v Turčianskych Tepliciach. Pracoval v Zbrojovke v Považskej Bystrici a na vojenčine v rokoch 1940-1942 sa vyučil fotografovaniu. V Slovenskom národnom povstaní (SNP) ho v novembri 1944 zajali a do oslobodenia v roku 1945 väznili v Nemecku.
Celý svoj tvorivý život zasvätil mestu Martin, kde pracoval najprv ako fotoreportér, neskôr redaktor v Matici slovenskej (1942-1953). Najvýraznejšie sa zapísal vo vydavateľstve Osveta v Martine, kde v rokoch 1953-1982, kedy odišiel do dôchodku, pôsobil ako vedúci redaktor obrazových publikácií a edičných radov, ktorými si martinská Osveta získala povesť špeciálneho editora.
Spolupracoval s mnohými osobnosťami českej a slovenskej fotografie, ako sú Karol Plicka, Martin Martinček, Ján Halaša či Karol Kállay. Po odchode do dôchodku bol dokumentaristom Slovenského národného múzea (SNM) v Martine, kde sa venoval najmä spracovaniu Plickových zbierok. Eugen Lazišťan výrazne prispel k vybudovaniu múzea tohto slávneho fotografa v Blatnici. Ako dôchodca bol aj externým spolupracovníkom tlačiarne Neografia a vydavateľstva Osveta, kde svoje cenné celoživotné skúsenosti odovzdával mladším kolegom. V roku 1987 mu práve v tomto vydavateľstve vyšla monografia od Mariána Pauera a Jaroslava Čiljaka, v ktorej je zmapované Lazišťanove bohaté dielo. Obrazové fotografické dielo Eugena Lazišťana je zobrazené aj v monografii Mariána Pauera z roku 2004 s výstižným názvom: Eugen Lazišťan. Krajina našej pamäti.
Lazišťan je autorom niekoľkých obrazových publikácií, napríklad Bratislava (vyšlo viacero jej vydaní), Orava (s A. Lutonským), Malá Fatra, Martinské hole, Dolu Váhom. Pôsobil aj v odborných porotách fotografických súťaží. V roku 1997 o ňom režisér Martin Slivka nakrútil krátkometrážny dokumentárny film s názvom Eugen Lazišťan, ktorého podnázvom by mohlo byť aj: Stretnutie so známym fotografom a výtvarným redaktorom zo Sučian v dokumente Martina Slivku.
Fotograf Eugen Lazišťan zomrel 6. januára 2006 v Sučanoch pri Martine.
Jeho tvorivý profil je profilom umelca - dokumentaristu, ktorý svoj zrak zameral najmä na slovenskú krajinu, ľudovú architektúru, odev i zvyky. Mnohé z nich už neexistujú, takže jeho fotografická tvorba má dnes cenu nenahraditeľného historického a kultúrneho dokumentu s neopakovateľnou poetickosťou fotografií.
Eugen Lazišťan pochádzal z Hriňovej v okrese Zvolen, kde sa 8. marca 1917 narodil. Zmaturoval na učiteľskom ústave v Turčianskych Tepliciach. Pracoval v Zbrojovke v Považskej Bystrici a na vojenčine v rokoch 1940-1942 sa vyučil fotografovaniu. V Slovenskom národnom povstaní (SNP) ho v novembri 1944 zajali a do oslobodenia v roku 1945 väznili v Nemecku.
Celý svoj tvorivý život zasvätil mestu Martin, kde pracoval najprv ako fotoreportér, neskôr redaktor v Matici slovenskej (1942-1953). Najvýraznejšie sa zapísal vo vydavateľstve Osveta v Martine, kde v rokoch 1953-1982, kedy odišiel do dôchodku, pôsobil ako vedúci redaktor obrazových publikácií a edičných radov, ktorými si martinská Osveta získala povesť špeciálneho editora.
Spolupracoval s mnohými osobnosťami českej a slovenskej fotografie, ako sú Karol Plicka, Martin Martinček, Ján Halaša či Karol Kállay. Po odchode do dôchodku bol dokumentaristom Slovenského národného múzea (SNM) v Martine, kde sa venoval najmä spracovaniu Plickových zbierok. Eugen Lazišťan výrazne prispel k vybudovaniu múzea tohto slávneho fotografa v Blatnici. Ako dôchodca bol aj externým spolupracovníkom tlačiarne Neografia a vydavateľstva Osveta, kde svoje cenné celoživotné skúsenosti odovzdával mladším kolegom. V roku 1987 mu práve v tomto vydavateľstve vyšla monografia od Mariána Pauera a Jaroslava Čiljaka, v ktorej je zmapované Lazišťanove bohaté dielo. Obrazové fotografické dielo Eugena Lazišťana je zobrazené aj v monografii Mariána Pauera z roku 2004 s výstižným názvom: Eugen Lazišťan. Krajina našej pamäti.
Lazišťan je autorom niekoľkých obrazových publikácií, napríklad Bratislava (vyšlo viacero jej vydaní), Orava (s A. Lutonským), Malá Fatra, Martinské hole, Dolu Váhom. Pôsobil aj v odborných porotách fotografických súťaží. V roku 1997 o ňom režisér Martin Slivka nakrútil krátkometrážny dokumentárny film s názvom Eugen Lazišťan, ktorého podnázvom by mohlo byť aj: Stretnutie so známym fotografom a výtvarným redaktorom zo Sučian v dokumente Martina Slivku.
Fotograf Eugen Lazišťan zomrel 6. januára 2006 v Sučanoch pri Martine.