Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO celosvetovo obsahuje 314 zápisov.
Autor Teraz.sk/TASR
,aktualizované Windhoek/Bratislava 2. decembra (Teraz.sk/TASR) - Slovensku na Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO pribudol ďalší prvok. Tentoraz ide o gajdy a gajdošskú kultúru. Teraz.sk o tom informovala stála delegátka SR pri UNESCO Klára Novotná.
Rozhodol o tom Medzivládny výbor UNESCO na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva. Ten do 4. decembra zasadá v Namíbii. Dvadsaťštyričlenný výbor vyhodnocoval celkovo 50 projektov.
Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO celosvetovo obsahuje 314 zápisov. Slovensko na ňom malo dodnes dva prvky. V roku 2008 bola na zoznam zapísaná fujara a jej hudba a v roku 2013 doň pribudla Terchovská muzika.
Proces zápisu
Proces zápisu nie je jednoduchý, trvá minimálne dva roky. Krajina, ktorá nominuje svoj prvok, musí mať najskôr vytvorený vlastný národný zoznam. Z neho môže nominovať iba jeden prvok. V slovenskom figuruje deväť elementov, v januári by mal pribudnúť ďalší. Okrem už spomínanej fujary, Terchovskej muziky a gájd, tam je tiež Radvanský jarmok; aušusnícke služby špaňodolinských baníkov; tradičné ručné zvonenie na zvony a funkcia zvonárov na Slovensku; čičmianske ornamenty; Banskoštiavnický salamander a tradičné bábkarstvo na Slovensku.
Gajdošská kultúra
Pojem gajdošská kultúra na Slovensku zahŕňa nielen samotný hudobný nástroj, ale aj všetky kultúrne a vedomostné prejavy, ktoré súvisia s ich výrobou a používaním. Reprezentuje dlhodobú a kontinuálnu tradíciu najmä roľníckeho a pastierskeho obyvateľstva na Slovensku, ktorej korene siahajú do 14. storočia.
Cech slovenských gajdošov v súčasnosti eviduje približne 40 lokalít, v ktorých je gajdošská tradícia stále živá. Udržiavanie výroby, hry a spevu pri gajdách je najintenzívnejšie v Bratislave, na severe Oravy, v Nitre a jej okolí, v oblasti Pohronského Inovca, vo Zvolene a v Banskej Bystrici, na Podpoľaní, Gemeri, v Malohonte a Tekove.
Rozhodol o tom Medzivládny výbor UNESCO na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva. Ten do 4. decembra zasadá v Namíbii. Dvadsaťštyričlenný výbor vyhodnocoval celkovo 50 projektov.
Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO celosvetovo obsahuje 314 zápisov. Slovensko na ňom malo dodnes dva prvky. V roku 2008 bola na zoznam zapísaná fujara a jej hudba a v roku 2013 doň pribudla Terchovská muzika.
Proces zápisu
Proces zápisu nie je jednoduchý, trvá minimálne dva roky. Krajina, ktorá nominuje svoj prvok, musí mať najskôr vytvorený vlastný národný zoznam. Z neho môže nominovať iba jeden prvok. V slovenskom figuruje deväť elementov, v januári by mal pribudnúť ďalší. Okrem už spomínanej fujary, Terchovskej muziky a gájd, tam je tiež Radvanský jarmok; aušusnícke služby špaňodolinských baníkov; tradičné ručné zvonenie na zvony a funkcia zvonárov na Slovensku; čičmianske ornamenty; Banskoštiavnický salamander a tradičné bábkarstvo na Slovensku.
Gajdošská kultúra
Pojem gajdošská kultúra na Slovensku zahŕňa nielen samotný hudobný nástroj, ale aj všetky kultúrne a vedomostné prejavy, ktoré súvisia s ich výrobou a používaním. Reprezentuje dlhodobú a kontinuálnu tradíciu najmä roľníckeho a pastierskeho obyvateľstva na Slovensku, ktorej korene siahajú do 14. storočia.
Cech slovenských gajdošov v súčasnosti eviduje približne 40 lokalít, v ktorých je gajdošská tradícia stále živá. Udržiavanie výroby, hry a spevu pri gajdách je najintenzívnejšie v Bratislave, na severe Oravy, v Nitre a jej okolí, v oblasti Pohronského Inovca, vo Zvolene a v Banskej Bystrici, na Podpoľaní, Gemeri, v Malohonte a Tekove.
