Bratislava 2. júla (TASR) - Kritika filmu Ivana Ostrochovského nechce siahať na právo autora pozrieť sa na veci novou optikou, upozorňuje však na účelovú manipuláciu a ignorovanie faktov. V reakcii na vyhlásenie režiséra filmu Garda Ivana Ostrochovského to zdôraznili riaditeľ Historického ústavu SAV Slavomír Michálek, riaditeľ Vojenského historického ústavu (VHÚ) Miloslav Čaplovič, riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev a profesor Eduard Nižňanský z Katedry všeobecných dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Historici odmietajú Ostrochovského tvrdenia, že si osobujú právo ako jediní vykladať dejiny a určovať, kto má väčšie alebo menšie právo hovoriť o období Slovenského štátu.

"Problém vidíme v tom, že autor neuviedol ani elementárne fakty, ktoré ukazujú na postup Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a jej paramilitantnej organizácie Hlinkova garda pri vytváraní totalitnej diktatúry štátu jednej strany, vrátane zásadného odmietnutia parlamentnej demokracie i politického a názorového pluralizmu," uviedli historici.

Svoje konkrétne výhrady smerujú napríklad k tomu, že negatívne aspekty režimu Slovenského štátu Ostrochovský redukuje iba na tzv. riešenie židovskej otázky. "Nespomenul také základné veci, ako bolo zastavenie a zákaz činnosti politických strán, rozpustenie samosprávy a jej nahradenie vládnymi komisármi či zmanipulovanie volieb do Snemu Slovenskej krajiny," spresnili. Pripomenuli aj to, že Hlinkova garda sa na tomto procese likvidovania parlamentnej demokracie aktívne zúčastňovala organizovaním brutálnych útokov proti českým, resp. židovským obyvateľom, ako aj tým slovenským občanom, ktorých ľudácky režim označil za nepriateľov.

Historici tiež poukázali na neadekvátny priestor, ktorý v dokumente dostali obete ľudáckeho štátu v porovnaní s predstaviteľmi vtedajšieho režimu. "Kým obete v celom filme vystúpili len 10-krát v čase približne sedem minút, piati predstavitelia rozličných úrovní vtedajšieho režimu vystúpili spoločne 43-krát v celkovej dĺžke asi 27 minút," skonštatovali historici. Za najväčšiu chybu považujú to, že autor dokumentu vyhlásenia predstaviteľov režimu vôbec nekomentoval. "Divák si preto mohol myslieť, že v podstate s ich výpoveďami súhlasí," upozornili historici, ktorí to vnímajú ako "jasný pokus účelovo zmanipulovať mienku a historické poznanie televízneho diváka".

Ostrochovskému vyčítajú aj viacero faktografických chýb, resp. neúplných faktov týkajúcich sa členstva vystupujúcich postáv v Hlinkovej garde, témy pracovných táborov i násilného odsunu židovského obyvateľstva.

Režisér Ivan Ostrochovský názor historikov už pred pár dňami odmietol. Úlohou filmu Garda bolo podľa neho ukázať, ako štát manipuloval pomocou propagandy myslenie Slovákov a čo táto manipulácia spôsobila.

"Do dnešných dní boli v slovenskej kinematografii zrealizované stovky filmov o komunistických odbojároch, povstalcoch a obetiach represálií režimu - politických oponentoch, Čechoch, Rómoch, občanoch židovskej národnosti a iných. Bolo pre mňa zarážajúce, že za 70 rokov nedostali priestor pri zobrazovaní tohto obdobia aj ľudia, ktorí boli súčasťou režimu a ktorí sa tou či onou mierou podieľali na zločinoch spáchaných v tomto období. Ak dnes pisatelia listu tvrdia, že niekto má väčšie a niekto menšie právo hovoriť o zobrazovanom období, ako aj to, že niektoré pravdy sú dôležitejšie ako iné, tak to považujem za návrat normalizácie do nášho rozmýšľania o našich dejinách a identite," uzavrel režisér.