Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Jeho herecké majstrovstvo spočívalo v osobitom stvárnení najrôznejších charakterov, či už išlo o rozpoltenú osobnosť surovca, alebo milujúceho a chápavého človeka.
Autor TASR
Hybe/Bratislava 9. júla (TASR) – Divadelný, filmový a televízny herec Ivan Rajniak bol dlhoročným významným členom Činohry Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave. V nedeľu 10. júla by sa dožil 85 rokov.
Jeho herecké majstrovstvo spočívalo v osobitom stvárnení najrôznejších charakterov, či už išlo o rozpoltenú osobnosť surovca, alebo milujúceho a chápavého človeka. V divadle a postupne i vo filme sa uplatnil najmä v postavách prostých ľudí, dedinčanov zrastených s prírodou a jej zákonmi, pri ktorých naplno využil svoju rodnú liptácku slovenčinu.
Ivan Rajniak sa narodil 10. júla 1931 v malebnej liptovskej dedinke Hybe. Prirodzená hravosť a zmysel pre jemný vtip ho priviedli k divadlu už v jedenástich rokoch. V rovnakom veku si zahral v dokumentárnom filme Leto pod Kriváňom (1943). Túžba po profesionálnom herectve ho priviedla do Bratislavy, kde v rokoch 1952-1957 študoval na Vysokej škole múzických umení (VŠMU). Následne jeho kroky smerovali do Štátneho divadla (ŠD) v Košiciach (1957-1966). V metropole východného Slovenska vytvoril hlavné postavy svetovej drámy, akými nepochybne sú Hamlet alebo Rómeo, hrával však aj komediantov. V roku 1966 sa stal členom Slovenského národného divadla (SND), v ktorom pôsobil 33 rokov.
Repertoár SND Rajniak obohatil najmä rolami zraniteľných hrdinov s citlivým vnímaním sveta a ľudských problémov. Exceloval v úlohe Pierra Bezuchova v dramatizácii románu Leva Nikolajeviča Tolstého Vojna a mier. Bezuchova zvládol do najmenších detailov, podajúc jeden zo svojich najlepších hereckých výkonov. V 60. a 70. rokoch minulého storočia patril Ivan Rajniak k najobsadzovanejším hercom v televízii i vo filme. Stvárnil nespočetné množstvo úloh a rozmanitých typov. Boli to postavy partizánov, dedinčanov i tvrdých chlapov. Hral ich s veľkým porozumením pre ich slabosti a poklesky.
S jeho tvárou sa možno stretnúť v mnohých úspešných dielach slovenskej filmovej a televíznej tvorby, medzi inými v snímkach Tri gaštanové kone (1966), Málka (1968), Rysavá jalovica (1970), Pacho, hybský zbojník (1975), Sváko Ragan (1976), Červené víno (1976), Louis Pasteur (1977), Hriech (1986) alebo Zuzanka Hraškovie (1991). V spomienkach divákov zostane napríklad aj umelcova nezabudnuteľná úloha Valéra vo filmoch Martina Hollého Medená veža (1970) a Orlie pierko (1971). Valér v podaní Ivana Rajniaka sa stal prototypom mužnosti, chlapskej statočnosti a nefalšovaného priateľstva. V tejto úlohe sa dokonale "vyžíval", stvárnil človeka jemu blízkeho, milujúceho prírodu, chlapa, ktorý zrástol s vrchmi a tatranskými dolinami. Popredný herec si zahral i v televíznych seriáloch Vivat Beňovský (1975), Jedenáste prikázania (1977), Nech žije deduško (1978), Na baňu klopajú (1980), Lekár umierajúceho času (1983), Povstalecká história (1984) či Okná dokorán (1986).
Po roku 1989 upadol Ivan Rajniak pre slovenské divadlo do zabudnutia a stiahol sa do súkromia. Útechou mu boli milované hory na Liptove. Zomrel 23. februára 1999 v Bratislave vo veku 67 rokov. Je pochovaný v rodnej obci a jeho rodáci mu pri príležitosti 75. výročia narodenia slávnostne odhalili pamätnú tabuľu.
Jeho herecké majstrovstvo spočívalo v osobitom stvárnení najrôznejších charakterov, či už išlo o rozpoltenú osobnosť surovca, alebo milujúceho a chápavého človeka. V divadle a postupne i vo filme sa uplatnil najmä v postavách prostých ľudí, dedinčanov zrastených s prírodou a jej zákonmi, pri ktorých naplno využil svoju rodnú liptácku slovenčinu.
Ivan Rajniak sa narodil 10. júla 1931 v malebnej liptovskej dedinke Hybe. Prirodzená hravosť a zmysel pre jemný vtip ho priviedli k divadlu už v jedenástich rokoch. V rovnakom veku si zahral v dokumentárnom filme Leto pod Kriváňom (1943). Túžba po profesionálnom herectve ho priviedla do Bratislavy, kde v rokoch 1952-1957 študoval na Vysokej škole múzických umení (VŠMU). Následne jeho kroky smerovali do Štátneho divadla (ŠD) v Košiciach (1957-1966). V metropole východného Slovenska vytvoril hlavné postavy svetovej drámy, akými nepochybne sú Hamlet alebo Rómeo, hrával však aj komediantov. V roku 1966 sa stal členom Slovenského národného divadla (SND), v ktorom pôsobil 33 rokov.
Repertoár SND Rajniak obohatil najmä rolami zraniteľných hrdinov s citlivým vnímaním sveta a ľudských problémov. Exceloval v úlohe Pierra Bezuchova v dramatizácii románu Leva Nikolajeviča Tolstého Vojna a mier. Bezuchova zvládol do najmenších detailov, podajúc jeden zo svojich najlepších hereckých výkonov. V 60. a 70. rokoch minulého storočia patril Ivan Rajniak k najobsadzovanejším hercom v televízii i vo filme. Stvárnil nespočetné množstvo úloh a rozmanitých typov. Boli to postavy partizánov, dedinčanov i tvrdých chlapov. Hral ich s veľkým porozumením pre ich slabosti a poklesky.
S jeho tvárou sa možno stretnúť v mnohých úspešných dielach slovenskej filmovej a televíznej tvorby, medzi inými v snímkach Tri gaštanové kone (1966), Málka (1968), Rysavá jalovica (1970), Pacho, hybský zbojník (1975), Sváko Ragan (1976), Červené víno (1976), Louis Pasteur (1977), Hriech (1986) alebo Zuzanka Hraškovie (1991). V spomienkach divákov zostane napríklad aj umelcova nezabudnuteľná úloha Valéra vo filmoch Martina Hollého Medená veža (1970) a Orlie pierko (1971). Valér v podaní Ivana Rajniaka sa stal prototypom mužnosti, chlapskej statočnosti a nefalšovaného priateľstva. V tejto úlohe sa dokonale "vyžíval", stvárnil človeka jemu blízkeho, milujúceho prírodu, chlapa, ktorý zrástol s vrchmi a tatranskými dolinami. Popredný herec si zahral i v televíznych seriáloch Vivat Beňovský (1975), Jedenáste prikázania (1977), Nech žije deduško (1978), Na baňu klopajú (1980), Lekár umierajúceho času (1983), Povstalecká história (1984) či Okná dokorán (1986).
Po roku 1989 upadol Ivan Rajniak pre slovenské divadlo do zabudnutia a stiahol sa do súkromia. Útechou mu boli milované hory na Liptove. Zomrel 23. februára 1999 v Bratislave vo veku 67 rokov. Je pochovaný v rodnej obci a jeho rodáci mu pri príležitosti 75. výročia narodenia slávnostne odhalili pamätnú tabuľu.
