Bratislava 18. decembra (TASR) - Bustu Jozefa Kronera a dve pamätné dosky odhalili včera (17. decembra) na fasáde bratislavského kina Mladosť na Hviezdoslavovom námestí. Busta a jedna z vápencových tabúľ má Bratislavčanom a návštevníkom hlavného mesta pripomínať herecké majstrovstvo Jozefa Kronera a jeho medzinárodný úspech.

"Bol to môj sľub Zuzke Kronerovej, že busta jej otca bude aj v Bratislave. Zároveň sme chceli aj pripomenúť cenu Akadémie filmových umení Oscar, ktorú dostal za film Obchod na korze," povedala pre TASR Elena Pätoprstá, autorka bronzovej busty J. Kronera a architektonického návrhu pamätných tabúľ. Pôsobivú Kronerovu podobizeň už dizajnérka a občianska aktivistka inštalovala v Považskej Bystrici, odkiaľ rodina Kronerovcov pochádza.

"Elena vystihla nielen podobu, ale hlavne dušu a ducha Joža Kronera. Som veľmi vďačná a šťastná, skutočne, ako keby otec bol v tej buste nejakým spôsobom prítomný," uviedla Zuzana Kronerová. Okrem pocty významnému slovenskému hercovi má táto iniciatíva vzbudiť pozornosť a záujem verejnosti a verejnoprávnych inštitúcií o Kronerove filmy, ktoré nakrútil v zahraničí a na Slovensku zatiaľ ešte neboli nikdy premietané v kinách, ani vysielané v slovenskej televízii. "Je veľká škoda, že tieto filmy slovenská verejnosť nepozná. Sú väčšinou na tému roku 1956 v Maďarskej republike a sú vynikajúce. Jožo Kroner nikde, okrem Obchodu na korze, nehral tak vynikajúco ako v maďarských filmoch," skonštatovala herečka.



Kompletná retrospektíva filmov

Foto: TASR/Martin Turanovič

Jeden z filmov, ktoré Jozef Kroner nakrútil v Maďarsku v 80. rokoch, premietli včera večer v premiére v storočnom Kine Mladosť práve po odhalení busty a pamätných tabúľ. Priaznivci filmu si tak mohli pozrieť po prvý raz snímku režiséra Károlyho Makka Čas sa zastavil.

"Pripravujeme kompletnú retrospektívu filmov, v ktorých Jozef Kroner vytvoril hlavnú alebo vedľajšiu postavu. Sú to snímky nielen československé, ale aj maďarské, bulharské a talianske. Je to kompletná retrospektíva k jeho nedožitým 90. narodeninám, ktoré si pripomenieme budúci rok aj na Febiofeste," povedal pre TASR Peter Dubecký, riaditeľ Slovenského filmového ústavu.

Druhá odhalená pamätná doska potvrdí okoloidúcim a návštevníkom kina fakt, že na mieste súčasnej Mladosti od roku 1913 začalo pravidelne a bez prestávky premietať prvé verejné kino na území Uhorska Elektro Bioscop. "Nie je také bežné na Slovensku, ani v Bratislave, aby kultúrna ustanovizeň celé 20. storočie, v ktorom bolo veľa prevratov, revolúcií, vojen, aby fungovala na jednom mieste sto rokov," poznamenal viceprimátor Bratislavy, autor myšlienky a podporovateľ pamätníka Ján Budaj. Ako ďalej pripomenul, odhalené diela vznikli najmä vďaka nefinančnej a finančnej pomoci občanov, ktorí ich podporili prostredníctvom verejného konta na portáli www.ludialudom.sk, a tiež so skromnou podporou kultúrnej nadácie hlavného mesta Bratislava.