Tanečné divadlo pochádza z tvorivej dielne režiséra a choreografa Ondreja Šotha.
Autor TASR
Košice 18. februára (TASR) - Nový titul v repertoári baletu vychádza z románu známeho nemeckého spisovateľa z prelomu 19. a 20. storočia Thomasa Manna, ktorý svoju Smrť v Benátkach vydal v roku 1912. Premiéra je naplánovaná na 21. februára v Štátnom divadle v Košiciach.
Klasické témy osadené do súčasnosti
"Inscenácia nastoľuje problém vzťahu mladej generácie k súčasným hodnotám a zmyslu ich sebapoznávania. Autorský tanečný príbeh sa odohráva v impresionistickom období na motívy osudu starnúceho nemeckého spisovateľa, ktorý sa na jeseň svojho života pokúsi zbúrať všetko konvenčné, čo obklopovalo jeho život doteraz a zažíva renesanciu pocitov z nového miesta v Benátkach, ale i túžob, ktoré nikdy predtým necítil," povedal o pripravovanej premiére Šoth. Dielo bude o túžbe, hľadaní, láske i sklamaní, nádeji a ideáloch, ale aj starobe. Mannovu románovú predlohu autori aktualizovali pre dnešok, pre obdobie súčasnej mladej generácie, ktorá hľadá zmysel života a vzťahu k sebe samej či vzťahu k iným.
"Je to veľmi smutný príbeh o starnúcom človeku, ktorý zbúral všetky konvencie sám v sebe a objavil v starobe niečo, čo si nikdy nemyslel, že v sebe má. Z môjho pohľadu je spracovanie Thomasa Manna pokračovaním spisovateľského príbehu nadväzujúceho na Franza Kafku či Sándora Máraia, ktorý tiež nemali radi malomeštiactvo," doplnil Šoth. Zdôraznil, že celý príbeh je veľmi aktuálny aj pre dnešnú dobu. Celé predstavenie je koncipované na dve dejstvá. Prvé je o jeho takzvanom normálnom živote s rodinou, ktorá mu zomiera. Po období smútku sa rozhodol, tak ako to robia mnohí starí ľudia, hľadať šťastie v novom prostredí, kde stretáva to, čomu sa hovorí tajomná láska.
Balet ako film
"Každý tvorca robí to, čo mu je blízke. Mne absolútne nie sú blízke gymnastické ťažké tance, bez ladu a skladu, ktoré prináša modernizmus. Diváci sa pri tom nudia, ale hanbia si to priznať, lebo si myslia, že súčasnému tancu nerozumejú. Snažím sa robiť dejový balet preto, lebo keď prídem do kina, rád vidím film o niečom," podčiarkol Šoth, ktorý je presvedčený, že aj balet je film. Ak inscenácia nemá logiku, tak nie je divadlom. "A my sa pohybujeme v divadle. Aj v tomto prípade je veľmi dôležité pochopiť Thomasa Manna a aj ho stvárniť. A nie vykresliť sám seba," tvrdí Šoth.
Scénu a kostýmy navrhol Andrii Sukhanov, hudbu čerpal realizačný tím predovšetkým z tvorby Gustáva Mahlera. V úlohe starnúceho Gustava von Aschenbacha sa predstavia Sergii Iegorov, Maksym Sklyar a Andrii Sukhanov, Tadzia budú tancovať Vasyl Sevastyanov, Igor Pashko a Kostiantyn Brandler. V sólových postavách diváci uvidia Ivana Shekhautsova, Jozefa Marčinského, Elenu Chetvernyu, Inessu Yagolnik, Yulyiu Chemitovu, Akiru Omiya, Lillu Babos, Katarínu Frigovú, Gyongy Virág, Evu Sklyarovú, Boglárku Kowalski a Ami Fujikawu.
Klasické témy osadené do súčasnosti
"Inscenácia nastoľuje problém vzťahu mladej generácie k súčasným hodnotám a zmyslu ich sebapoznávania. Autorský tanečný príbeh sa odohráva v impresionistickom období na motívy osudu starnúceho nemeckého spisovateľa, ktorý sa na jeseň svojho života pokúsi zbúrať všetko konvenčné, čo obklopovalo jeho život doteraz a zažíva renesanciu pocitov z nového miesta v Benátkach, ale i túžob, ktoré nikdy predtým necítil," povedal o pripravovanej premiére Šoth. Dielo bude o túžbe, hľadaní, láske i sklamaní, nádeji a ideáloch, ale aj starobe. Mannovu románovú predlohu autori aktualizovali pre dnešok, pre obdobie súčasnej mladej generácie, ktorá hľadá zmysel života a vzťahu k sebe samej či vzťahu k iným.
"Je to veľmi smutný príbeh o starnúcom človeku, ktorý zbúral všetky konvencie sám v sebe a objavil v starobe niečo, čo si nikdy nemyslel, že v sebe má. Z môjho pohľadu je spracovanie Thomasa Manna pokračovaním spisovateľského príbehu nadväzujúceho na Franza Kafku či Sándora Máraia, ktorý tiež nemali radi malomeštiactvo," doplnil Šoth. Zdôraznil, že celý príbeh je veľmi aktuálny aj pre dnešnú dobu. Celé predstavenie je koncipované na dve dejstvá. Prvé je o jeho takzvanom normálnom živote s rodinou, ktorá mu zomiera. Po období smútku sa rozhodol, tak ako to robia mnohí starí ľudia, hľadať šťastie v novom prostredí, kde stretáva to, čomu sa hovorí tajomná láska.
Balet ako film
"Každý tvorca robí to, čo mu je blízke. Mne absolútne nie sú blízke gymnastické ťažké tance, bez ladu a skladu, ktoré prináša modernizmus. Diváci sa pri tom nudia, ale hanbia si to priznať, lebo si myslia, že súčasnému tancu nerozumejú. Snažím sa robiť dejový balet preto, lebo keď prídem do kina, rád vidím film o niečom," podčiarkol Šoth, ktorý je presvedčený, že aj balet je film. Ak inscenácia nemá logiku, tak nie je divadlom. "A my sa pohybujeme v divadle. Aj v tomto prípade je veľmi dôležité pochopiť Thomasa Manna a aj ho stvárniť. A nie vykresliť sám seba," tvrdí Šoth.
Scénu a kostýmy navrhol Andrii Sukhanov, hudbu čerpal realizačný tím predovšetkým z tvorby Gustáva Mahlera. V úlohe starnúceho Gustava von Aschenbacha sa predstavia Sergii Iegorov, Maksym Sklyar a Andrii Sukhanov, Tadzia budú tancovať Vasyl Sevastyanov, Igor Pashko a Kostiantyn Brandler. V sólových postavách diváci uvidia Ivana Shekhautsova, Jozefa Marčinského, Elenu Chetvernyu, Inessu Yagolnik, Yulyiu Chemitovu, Akiru Omiya, Lillu Babos, Katarínu Frigovú, Gyongy Virág, Evu Sklyarovú, Boglárku Kowalski a Ami Fujikawu.