KREMNICKÉ GAGY: Výbornú zábavu ponúkli divadlá aj pouliční klauni

Z otvorenia 35. ročníka európskeho festivalu humoru a satiry Kremnické gagy. Foto: TASR/Michal Svítok

Kanaďan William Bonnet, umeleckým menom Y2T, ponúkol antigravity šou muža, lietajúceho v 3D priestore.

Autor TASR

29. augusta 2015 15:54,aktualizované 29. augusta 2015 20:31

Kremnica 29. augusta (TASR) – Už druhý deň patrí stredoslovenská Kremnica humoru. Priaznivci všetkých druhov úsmevnej zábavy sa zišli na 35. ročníku Medzinárodného festivalu humoru a satiry Kremnické gagy.

Dopoludnie patrilo deťom, predstavilo sa Naivní divadlo z Liberca s inscenáciou O beránkovi, který spadl z nebe, SĽUK ponúkol interaktívnu muzikantskú veselohru s hudobnými hračkami pre deti Zvuky nie sú muky, Divadlo Dobré kávy priviezlo z Prahy rozprávku Cirkus prdítko a Divadlo Polárka z Brna sa predstavilo s Commedie dell'Arte aneb kdo zachrání Isabelu?

Prečítajte si tiež:
Na Kremnických gagoch sa predviedli karikaturisti aj Bolek Polívka

Dnešné popoludnie zabávali početné publikum najmä klauni. Kanaďan William Bonnet, umeleckým menom Y2T, ponúkol antigravity šou muža, lietajúceho v 3D priestore. V tejto produkcii ako Leo sedí na kreslenej stoličke a súčasne stojí na hlave i nohami na zemi. Lozí po stene bez rúk a pláva v podmorskom priestore. V tomto svete prežije a naplní svoje sny a túžbu po slobode. Jeho produkcia je súhrou pohybovej akrobacie živého človeka, videa a projekcie kombinovanej s divadlom, tancom, hudbou, cirkusom aj pantomímou. Jeho nominácia na Zlatého gunára v kategórii poulične a pohybové produkcie je právom opodstatnená.

Výbornú zábavu ponúkol aj izraelský akrobat, tanečník, klaun a žonglér Asaf Barsella z Izraela. Jeho Asaf 'n roll šou je komédia točiek rockovej legendy Elvisa Presleyho, kombinácia žonglovania a hudby 50. rokov od veľkých klasikov rock 'n' rollu. Detským snom umelca, ktorý obdivuje rock 'n' roll, bolo stať sa rockovou hviezdou. Svoj sen premenil v tomto prípade do hudobno-žonglérsko-akrobatickej produkcie.

Prvýkrát na Slovensko prišiel klaun Fraser Hooper z Nového Zélandu. Do Kremnice si priniesol hneď dve produkcie - Funny Business a Boxing. Jeho plačlivo-úsmevné pózy zabavili divákov od prvej chvíle. Mal šťastie aj na výber pomocníkov z radov divákov, ktorí mu dobre sekundovali najmä v druhej zábavnej kreácii s názvom Boxing.

Milým a veľmi úspešným prekvapením bolo vystúpenie Divadla Commedia z Popradu s inscenáciou Zápisky dôstojníka Červenej armády, čo je politická satira o malom človeku, ktorý chce ovládnuť veľký svet. Smutno-smiešny prerod zmanipulovaného človeka – zakríknutého obdivovateľa Stalina a neskôr Hitlera – na sebavedomého karieristu neštítiaceho sa ničoho. Čo sa stane, keď dáte veľkému decku do ruky zbraň? Po prvý raz sa divák pozrie na dôstojníka neporaziteľnej Červenej armády z druhej strany. Dej sa odohráva v rokoch 1939–1945 na území východného pohraničia bývalého Poľska, ktoré je dnes súčasťou Ukrajiny, Bieloruska a Litvy. Dramatizácia Vlada Benka na motívy rovnomenného románu významného poľského spisovateľa Sergiusza Piaseckého je premiérou uvedenia tejto (do roku 1989 zakázanej) hry na Slovensku. Nominácia na Zlatého gunára v kategórii divadelné inscenácie im právom patrí.

Bratislavské Štúdio L+S sa predstavilo s hrou Listy Emilovi, komédiou z fejtónov Milana Lasicu v časopise .týždeň. Dôchodca Miro píše svojmu fiktívnemu priateľovi dôchodcovi Emilovi svoje zážitky z hospicu, v ktorom jeho obyvatelia zakladajú malý starecký voiceband. Piesňami groteskne dokumentujú svoje životné spomienky od známych budovateľských až po súčasné šlágre. Lasicovo veselé rozprávanie o smutnom živote zhŕňa cez postavu vymysleného Mira polstoročie našich dejín. Majster humoru glosuje dianie okolo seba z pozície seniora a predstavuje rozmanitú galériu smutno-smiešnych postavičiek. Skvelé dialógy Jakuba Nvotu s imaginárnym partnerom sú doplnené výbornou šansónovou hudbou Kamila Mikulčíka a hereckým triom Z. Šebová, B. Švidraňová, L. Schrameková. Inscenácia je dokladom toho, že Lasicov humor je stále jedinečným, neopakovateľným a súčasným fenoménom.

Na Nádvorí Uličky slávnych nosov pribudol nos Svetozára Mydla

Nos ilustrátora, dlhoročného výtvarného redaktora, grafického dizajnéra a typografa Svetozára Mydla pribudol na Nádvorí Uličky slávnych nosov v rámci programu jubilejného 35. ročníka Medzinárodného festivalu humoru a satiry Kremnické gagy.

Snímka z odhalenia umeleckého reliéfu nosa zosnulého slovenského maliara a ilustrátora Svetozára Mydla. Reliéf odhalili vpravo spisovateľ Daniel Hevier, manželka Svetozára Mydla Milena Mydlová a autor reliéfu Ján Konuš počas 35. ročníka festivalu humoru a satiry Kremnické gagy. Kremnica, 28. augusta 2015.

Rodák z Ružomberka (1948-2014) absolvoval Vysokú školu výtvarných umení, pracoval ako výtvarný redaktor vo vydavateľstve Mladé letá. Ako maliar si vytvoril svoj vlastný osobitný rukopis, akúsi slovenskú verziu pop-artu. Venoval sa hlavne knižnej a časopiseckej ilustrácie. On vytvoril logo Radošinského naivného divadla aj logo festivalu Kremnické gagy. Za roky výtvarnej činnosti získal viacero ocenení, medzi nimi Cenu Ľudovíta Fullu či ocenenie Zlatý gunár za trvalý prínos k výtvarnému umeniu.

História Uličky slávnych nosov

- vznikla 28. augusta 2004 na 24. ročníku festivalu
- s touto myšlienkou prišiel spoluzakladateľ festivalu Roman Vykysalý
- na vytvorení v dnešnej podobe sa podieľal aj humorista Stanislav Radič (zomrel 8. apríla 2005)
- ideou je uctenie a zachovanie pamiatky na úspešných slovenských humoristov
- nachádza sa v centre Kremnice na Kollárovej ulici hneď nad hlavným Štefánikovým námestím.
- tvorí ju nádvorie za domom Jána Levoslava Bellu, v ktorom je aj stála expozícia Múzea Gýča

Organizátori festivalu odhaľujú na každom ročníku festivalu Kremnické gagy plastiku tváre jednej významnej osobnosti – slovenskému alebo československému umelcovi, ktorý vo svojom živote rozdával radosť, veselosť a dobrý humor. V Uličke slávnych nosov je 16 umeleckých reliéfov osobností, všetky realizovali kremnickí výtvarníci alebo absolventi umeleckej školy v Kremnici.

Prvý Julo Satinský

Prvým v uličke bol v roku 2004 nos Júliusa Satinského, po ňom v ďalších rokoch pribudli herec a hudobník Jaroslav Filip, humorista Stanislav Radič, ilustrátor Viktor Kubal, zakladateľ skupiny Lojzo Marián Kochanský, dvojica členov Radošinského naivného divadla Katarína Kolníková a Ján Melkovič, herec František Dibarbora, bábkoherec Anton Anderle, satirik Ľudo Tatran, herec Jozef Kroner, humorista a spisovateľ Ján Kalin, herec Marián Zednikovič, televízny a filmový režisér Ján Roháč, divadelný režisér a dramatik Peter Scherhaufer, zakladateľ moderného slovenského kresleného humoru a komiksu Jozef Babušek a v tomto roku známy ilustrátor a výtvarník Svetozár Mydlo.

Na Kremnických gagoch odhalili plastiku nosa Svetozárovi Mydlovi

Fotogaléria z Kremnických gagov 2015