Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Brat prekladateľa Blahoslava Hečku a spisovateľa Františka Hečku písal intímne ladené verše i básne pre deti.
Autor TASR
Suchá nad Parnou/Bratislava 5. decembra (TASR) – Prekladateľ, básnik a redaktor Víťazoslav Hečko sa narodil 5. decembra pred 95 rokmi.
Brat prekladateľa Blahoslava Hečku a spisovateľa Františka Hečku písal intímne ladené verše i básne pre deti. Popri románskych literatúrach ho zaujali predovšetkým literatúry juhoslovanských národov, ktorých umelecké preklady boli ťažiskom jeho práce.
Víťazoslav Hečko sa narodil 5. decembra 1919 v Suchej nad Parnou. V roku 1949 ukončil štúdium filozofie a francúzštiny na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave a potom bol pracovníkom Československého rozhlasu (1948-1949) v Bratislave, Štatistického úradu (1948-1949) a vydavateľstva Oráč (1949-1972), neskôr premenovaného na vydavateľstvo Príroda. V rokoch 1966-1972 bol externým lektorom slovinčiny na Katedre slavistiky na bratislavskej Filozofickej fakulte UK.
Prvé básnické pokusy Víťazoslava Hečka vznikli ešte v období jeho študentských rokov (1936-1939), kedy ich uverejňoval v časopisoch Plameň a Rozvoj. Neskôr sa začal venovať výlučne prekladateľskej práci. Prekladal poéziu, prózu a drámu zo slovinčiny, španielčiny, srbochorvátčiny a aj poľnohospodársku literatúru. Popri románskych literatúrach (Lope de Vega, Calderón de la Barca) ho zaujali predovšetkým literatúry juhoslovanských národov. Z nich preložil niekoľko básnických a prozaických diel základného významu.
Okrem výberu z básnického diela srbskej poetky Desanky Maximovičovej a chorvátskej poetky Vesny Parunovej prekladal najmä zo slovinskej literatúry. Preklady menších prozaických útvarov a poézie publikoval časopisecky (Kultúrny život, Plameň, Rozvoj, Matičné čítanie, Revue svetovej literatúry). Jediná zbierka básní Víťazoslava Hečka Vysvedčenie (1972) mu vyšla až posmrtne. Pre deti spoluautorsky pripravil zbierku príležitostných básní Kalendár menín a kvetín (1972). Ako pracovník vydavateľstva Príroda sa zúčastnil na tvorbe slovenského poľovníckeho názvoslovia. Je tiež autorom učebníc slovinčiny Slovensko berilo (1972) a Základy slovinskej gramatiky (1978).
Víťazoslav Hečko zomrel dva dni po svojich päťdesiatych tretích narodeninách 7. decembra 1972 v Bratislave. Dcéra Zuzana sa stala redaktorkou, druhá dcéra Júlia a syn Peter sa stali známymi slovenskými spevákmi.
Brat prekladateľa Blahoslava Hečku a spisovateľa Františka Hečku písal intímne ladené verše i básne pre deti. Popri románskych literatúrach ho zaujali predovšetkým literatúry juhoslovanských národov, ktorých umelecké preklady boli ťažiskom jeho práce.
Víťazoslav Hečko sa narodil 5. decembra 1919 v Suchej nad Parnou. V roku 1949 ukončil štúdium filozofie a francúzštiny na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave a potom bol pracovníkom Československého rozhlasu (1948-1949) v Bratislave, Štatistického úradu (1948-1949) a vydavateľstva Oráč (1949-1972), neskôr premenovaného na vydavateľstvo Príroda. V rokoch 1966-1972 bol externým lektorom slovinčiny na Katedre slavistiky na bratislavskej Filozofickej fakulte UK.
Prvé básnické pokusy Víťazoslava Hečka vznikli ešte v období jeho študentských rokov (1936-1939), kedy ich uverejňoval v časopisoch Plameň a Rozvoj. Neskôr sa začal venovať výlučne prekladateľskej práci. Prekladal poéziu, prózu a drámu zo slovinčiny, španielčiny, srbochorvátčiny a aj poľnohospodársku literatúru. Popri románskych literatúrach (Lope de Vega, Calderón de la Barca) ho zaujali predovšetkým literatúry juhoslovanských národov. Z nich preložil niekoľko básnických a prozaických diel základného významu.
Okrem výberu z básnického diela srbskej poetky Desanky Maximovičovej a chorvátskej poetky Vesny Parunovej prekladal najmä zo slovinskej literatúry. Preklady menších prozaických útvarov a poézie publikoval časopisecky (Kultúrny život, Plameň, Rozvoj, Matičné čítanie, Revue svetovej literatúry). Jediná zbierka básní Víťazoslava Hečka Vysvedčenie (1972) mu vyšla až posmrtne. Pre deti spoluautorsky pripravil zbierku príležitostných básní Kalendár menín a kvetín (1972). Ako pracovník vydavateľstva Príroda sa zúčastnil na tvorbe slovenského poľovníckeho názvoslovia. Je tiež autorom učebníc slovinčiny Slovensko berilo (1972) a Základy slovinskej gramatiky (1978).
Víťazoslav Hečko zomrel dva dni po svojich päťdesiatych tretích narodeninách 7. decembra 1972 v Bratislave. Dcéra Zuzana sa stala redaktorkou, druhá dcéra Júlia a syn Peter sa stali známymi slovenskými spevákmi.
