Zvolen/Bratislava 13. júla (TASR) – Popredný slovenský spisovateľ, riadiaci pracovník Matice slovenskej a významný predstaviteľ a tvorca národnej kultúrnej politiky Jozef Cíger Hronský zomrel 13. júla pred 55 rokmi.

Hronského prozaické dielo, najmä jeho vrcholné romány Jozef Mak, Pisár Gráč a Andreas Búr Majster tvoria jednu z najvýznamnejších línií modernej slovenskej prózy. Prostredníctvom nestarnúcich rozprávkových knižiek, ku ktorým patria napríklad Smelý zajko, Budkáčik a Dubkáčik, či Tri múdre kozliatka, vychovával detského čitateľa k estetickému vkusu a láske k slovenskej literatúre.

Jozef Cíger Hronský, vlastným menom Jozef Cíger sa narodil 23. februára 1896 vo Zvolene v rodine tesára. Základné vzdelanie nadobudol na meštianskej škole v Krupine a ďalšie štúdium absolvoval na maďarskom učiteľskom ústave v Leviciach. V rokoch 1917-1918 sa ako vojak pešieho pluku zúčastnil na vojenských operáciách na talianskom fronte. Po návrate pôsobil ako učiteľ na viacerých miestach. V roku 1932 sa stal tajomníkom a v roku 1940 správcom Matice slovenskej (MS) v Martine. Založil tam novú tlačiareň, ktorá bola v tom čase najvýkonnejšou a najmodernejšou tlačiarňou na Slovensku, čím sa zaslúžil o nebývalý rozvoj vydavateľskej činnosti. V zložitej situácii pre slovenskú kultúru sa aktívne zúčastňoval na tvorbe kultúrnych hodnôt, najmä zakladaním matičných časopisov a edícií lacného, ale umelecky hodnotného čítania pre slovenskú dedinu. Bol niekoľkoročným redaktorom známeho detského časopisu Slniečko a zaslúžil sa o jeho vysokú úroveň. Ako predseda Matice slovenskej priviedol túto národnú inštitúciu na nebývalý stupeň rozvoja a prosperity a naplno rozvinul jej vydavateľskú a vedeckovýskumnú činnosť v rámci jej vedeckých odborov.

Hronský svojou tvorbou zaujal popredné miesto v slovenskej literatúre. V popredí jeho diel stál obyčajný slovenský človek so svojimi každodennými radosťami i starosťami. Medzi spisovateľove literárne prvotiny patria zbierky U nás (1924), Domov (1925) či Medové srdce (1929). K vrcholným dielam uznávaného literáta sa radia sociálne romány z 30. rokov 20. storočia Chlieb (1931) a Jozef Mak (1933), v ktorých autor presvedčivo vystihol sociálne a psychologické črty dedinského života. Do tohto obdobia spadajú aj Hronského poviedkové súbory Podpolianske rozprávky (1932), Tomčíkovci (1933) či Sedem sŕdc (1934). O rozvoj detskej literatúry sa významne zaslúžil svojimi nestarnúcimi rozprávkovými knižkami Smelý zajko (1930), Smelý zajko v Afrike (1931), Budkáčik a Dubkáčik (1932), Sokoliar Tomáš (1932) alebo Traja bratia (1941).

Po skončení druhej svetovej vojny, z oprávnených obáv pred politickou perzekúciou, emigroval Jozef Cíger Hronský do cudziny. Cez Rakúsko a Taliansko odišiel do Argentíny, kde si zarábal na živobytie výtvarníctvom. Zomrel 13. júla 1960 v argentínskom meste Luján. Po páde komunizmu bola jeho osobnosť občiansky, politicky i umelecky plne rehabilitovaná. Jeho telesné pozostatky boli v roku 1993 prevezené a uložené na Národnom cintoríne v Martine.