Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Publikácia je pomerne bohato ilustrovaná reprodukciami dokumentárnych fotografií, fotokópiami rukopisov a knižných diel i obrazov a Štúrových pamätníkov.
Autor TASR
Bratislava 25. septembra (TASR) - Jednou z najnovších publikácií, pripravených k Roku Ľudovíta Štúra, je publikácia Ľudovít Štúr Kalendárium života a diela. Jej autorom je Augustín Maťovčík a vydalo ju Informačné centrum Námestovo, a.s. a Slovenská národná knižnica Martin v roku 2014. Autor jej cieľ a poslanie v úvode Čo odhaľujú biografické dáta Ľudovíta Štúra? charakterizuje takto: „Kalendárium, čiže detailne predstavená, chronologicky usporiadaná kronika života a diela Ľudovíta Štúra, má za cieľ sústrediť, dokumentárne doložiť a spracovať všetky základné fakty zo života, účinkovania, tvorivých a organizačných aktivít tejto mimoriadne významnej osobnosti slovenských národno-kultúrnych a literárnych dejín.“
Hlavnú časť publikácie Kalendárium života a diela Ľudovíta Štúra ešte spresňuje doplňujúca informácia „podľa rokov, mesiacov a dní“ a uvádzajú ju „Genealogické súradnice“ Ľudovítovej rodiny smerom nahor, čiže od Štúrových rodičov Samuela Štúra (1789) a Anny Štúrovej, rodenej Michalcovej (1790), až po začiatok 20. storočia. Potom už nasleduje kalendárium podľa rokov. Malo by ich byť 41, lebo takého veku sa Ľudovít Štúr dožil. Nie je ich však toľko, lebo tri roky útleho detstva a štyri roky prvého školského vzdelania Ľudovíta Štúra nie sú zaznamenané. O týchto rokoch (1816-17, 1819 a 1822-25) nie sú relevantné doklady zo Štúrovho života a jeho najbližšej rodiny, čo koncepcia predpokladá. Od roku 1826 Kalendárium už zaznamenáva každý rok.
Je zaujímavé sledovať, ako počet a rozsah záznamov z roka na rok narastá. Najbohatšie sú, prirodzene, roky zápasov o spisovnú podobu slovenčiny, roky úsilia o vznik slovenských politických novín a ich účinkovania od vzniku v roku 1845 až do 9. júna 1848, keď vyšlo posledné číslo Slovenských národných novín a Orla tatránskeho, a tiež dni, týždne a mesiace Slovenského povstania, s prológom Štúrových vystúpení na uhorskom sneme v závere roku 1847 a na začiatku roku 1848.
Záverečná časť publikácie obsahuje Výberovú personálnu bibliografiu Ľudovíta Štúra, ktorú autor pripravil v spolupráci s Annou Šimkovou a ktorá nadväzuje „na komplexnú Bibliografiu Ľudovíta Štúra, spracovanú Jánom V. Ormisom (Martin 1958)“ a „prináša súpis knižne vydaných diel Ľ. Štúra, ako aj samostatne vydané monografie, zborníky a štúdie o Ľ. Štúrovi, publikované v rokoch 1956 - 2012“. Bibliografia knižných prác o Ľ. Štúrovi ma dve časti: Knižné práce vydané v slovenskom jazyku a Knižné práce vydané v iných jazykoch. Obe časti sú zoradené podľa rokov vydania diela a v rámci rokov abecedne podľa autorov. Záver tvorí anglické, nemecké a ruské resumé a Menný register (z textu kalendária).
Publikácia je pomerne bohato ilustrovaná reprodukciami dokumentárnych fotografií, fotokópiami rukopisov a knižných diel i obrazov a Štúrových pamätníkov. V tejto súvislosti treba však upozorniť, že portrét Ľudovíta Štúra, uverejnený na strane 3, nie je „litografia od Františka Kolářa, 1874“, ako uvádza popiska pod obrázkom, ale prvý autentický fotoportrét Ľudovíta Štúra, urobený technikou kalotypie, čo Slovník cudzích slov charakterizuje ako „vynález anglického fyzika a chemika W. H. Talbota rozmnožovať obrázky (negatívnym procesom) na skle chemickýcm spôsobom.“ Podľa mena vynálezcu sa mu niekedy hovorí aj „talbotypia“. Odborníci predpokladajú, že portrét vznikol okolo roku 1850.
Hlavnú časť publikácie Kalendárium života a diela Ľudovíta Štúra ešte spresňuje doplňujúca informácia „podľa rokov, mesiacov a dní“ a uvádzajú ju „Genealogické súradnice“ Ľudovítovej rodiny smerom nahor, čiže od Štúrových rodičov Samuela Štúra (1789) a Anny Štúrovej, rodenej Michalcovej (1790), až po začiatok 20. storočia. Potom už nasleduje kalendárium podľa rokov. Malo by ich byť 41, lebo takého veku sa Ľudovít Štúr dožil. Nie je ich však toľko, lebo tri roky útleho detstva a štyri roky prvého školského vzdelania Ľudovíta Štúra nie sú zaznamenané. O týchto rokoch (1816-17, 1819 a 1822-25) nie sú relevantné doklady zo Štúrovho života a jeho najbližšej rodiny, čo koncepcia predpokladá. Od roku 1826 Kalendárium už zaznamenáva každý rok.
Je zaujímavé sledovať, ako počet a rozsah záznamov z roka na rok narastá. Najbohatšie sú, prirodzene, roky zápasov o spisovnú podobu slovenčiny, roky úsilia o vznik slovenských politických novín a ich účinkovania od vzniku v roku 1845 až do 9. júna 1848, keď vyšlo posledné číslo Slovenských národných novín a Orla tatránskeho, a tiež dni, týždne a mesiace Slovenského povstania, s prológom Štúrových vystúpení na uhorskom sneme v závere roku 1847 a na začiatku roku 1848.
Záverečná časť publikácie obsahuje Výberovú personálnu bibliografiu Ľudovíta Štúra, ktorú autor pripravil v spolupráci s Annou Šimkovou a ktorá nadväzuje „na komplexnú Bibliografiu Ľudovíta Štúra, spracovanú Jánom V. Ormisom (Martin 1958)“ a „prináša súpis knižne vydaných diel Ľ. Štúra, ako aj samostatne vydané monografie, zborníky a štúdie o Ľ. Štúrovi, publikované v rokoch 1956 - 2012“. Bibliografia knižných prác o Ľ. Štúrovi ma dve časti: Knižné práce vydané v slovenskom jazyku a Knižné práce vydané v iných jazykoch. Obe časti sú zoradené podľa rokov vydania diela a v rámci rokov abecedne podľa autorov. Záver tvorí anglické, nemecké a ruské resumé a Menný register (z textu kalendária).
Publikácia je pomerne bohato ilustrovaná reprodukciami dokumentárnych fotografií, fotokópiami rukopisov a knižných diel i obrazov a Štúrových pamätníkov. V tejto súvislosti treba však upozorniť, že portrét Ľudovíta Štúra, uverejnený na strane 3, nie je „litografia od Františka Kolářa, 1874“, ako uvádza popiska pod obrázkom, ale prvý autentický fotoportrét Ľudovíta Štúra, urobený technikou kalotypie, čo Slovník cudzích slov charakterizuje ako „vynález anglického fyzika a chemika W. H. Talbota rozmnožovať obrázky (negatívnym procesom) na skle chemickýcm spôsobom.“ Podľa mena vynálezcu sa mu niekedy hovorí aj „talbotypia“. Odborníci predpokladajú, že portrét vznikol okolo roku 1850.
