V roku 1910 ho Astronomický ústav vyslal na Tahiti, aby skúmal dráhu Halleyho kométy či zatmenie Slnka 28. apríla 1911 vo Vavau na súostroví Tonga.
Autor TASR/TERAZ.sk
Bratislava 21. júla (TASR/Teraz.sk) - Slovensko si dnes 21. júla pripomína 135. výročie narodenia jednej z najvýznamnejších osobností svojich novodobých dejín - generála Milana Rastislava Štefánika.V rodnej dedine Košariská sa pietna spomienku pri príležitosti 135. výročia narodenia M. R. Štefánika uskutoční 25.-26. júla 2015. M. R. Štefánik sa stal významným astronómom, vojenským pilotom, francúzskym generálom a jedným z prvých Slovákov, ktorí viackrát vystúpili na horu Mont Blanc.
M. R. Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v Košariskách. Bol v poradí šiestym dieťaťom miestneho evanjelického farára Pavla Štefánika a jeho manželky Albertíny. Jeho otec ako národniar v rovnakom duchu vychovával i svoje deti.
V roku 1898 začal študovať stavebné inžinierstvo a vstúpil do spolku Detvan. V roku 1900 prestúpil na Karlovu univerzitu v Prahe, kde navštevoval prednášky z astronómie, fyziky, optiky a matematiky. Štúdium ukončil v roku 1904. Pracoval v meudonskom observatóriu neďaleko Paríža a počas svojich astronomických výskumných ciest navštívil množstvo miest, ako napríklad strednú Áziu, Alžírsko, Tahiti, Nový Zéland, USA i Južnú Ameriku.
V mene francúzskej vlády častokrát plnil rôzne diplomatické misie. V roku 1910 ho Astronomický ústav vyslal na Tahiti, aby skúmal dráhu Halleyho kométy či zatmenie Slnka 28. apríla 1911 vo Vavau na súostroví Tonga. S cieľom uskutočniť pozorovania založil na hore Faiere jednoduchú hvezdáreň. Štefánik patril medzi prvých fotografov v Tichomorskej oblasti a na Tahiti.
Právoplatným Francúzom sa stal v roku 1912 a o dva roky ho za jeho aktivity vymenovali rytierom Čestnej légie.
Cez vojnu sa spoločne s T. G. Masarykom a E. Benešom usiloval realizovať víziu spoločného československého štátu. Štefánik uvažoval o spojení Čiech, Moravy, Sliezska a Slovenska s tým, že každé z týchto území, teda i Slovensko, malo mať vlastný krajinský (zemský) snem.
Po príchode zo Subíri vyjadril svoj nesúhlas s malým počtom Slovákov vo vláde, ale aj o Pittsburskej dohode a niektorých Benešových krokoch v oblasti zahraničnej politiky.
Štefánik bol jedným z iniciátorov a signatárov tzv. Kyjevského zápisu z 29. augusta 1916. Uvádza sa v ňom, že "Česi a Slováci sú si vedomí, že sú úzko spätí navzájom tak životnými záujmami, ako i pokrvnými zväzkami. Želajú si vyvinúť sa v jednotný, politicky nerozdielny a slobodný národ pod záštitou a protekciou štvordohody". Nebola to proklamácia etnického a jazykového čechoslovakizmu, ale prihlásenie sa k politickému národnému spoločenstvu, čiže vyjadrenie vôle utvoriť spoločný štát, zdôrazniac zároveň, že sa neuvažuje o dvojfederácii, konzervujúcej kritizovaný rakúsko-uhorský dualizmus.
Hlavne kvôli svojmu veľkému vplyvu v zahraničí mal najväčšiu zásluhu na tvorbe československého zahraničného odboja počas prvej svetovej vojny. Z postu francúzskeho generála a neskoršieho československého ministra vojny reorganizoval československé jednotky na Sibíri.
Ako minister vojny ČSR M. R. Štefánik 4. mája 1919 odletel z talianskeho mesta Udine do Bratislavy na dvojplošníku Caproni Ca 33 spolu s dvoma talianskymi letcami a mechanikom.Celkový priebeh nehody, pri ktorej nikto z posádky neprežil, a jej príčina doteraz nie je vysvetlená
Prezident SR Rudolf Schuster udelil M. R. Štefánikovi 7. mája 2004 hodnosť generála Ozbrojených síl Slovenskej republiky in memoriam. Generálovi Štefánikovi udelili 21. júla 2004 preukaz vojnového veterána s číslom 0001. Stalo sa tak na slávnosti v Košariskách pri príležitosti 124. výročia jeho narodenia.
M. R. Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v Košariskách. Bol v poradí šiestym dieťaťom miestneho evanjelického farára Pavla Štefánika a jeho manželky Albertíny. Jeho otec ako národniar v rovnakom duchu vychovával i svoje deti.
V roku 1898 začal študovať stavebné inžinierstvo a vstúpil do spolku Detvan. V roku 1900 prestúpil na Karlovu univerzitu v Prahe, kde navštevoval prednášky z astronómie, fyziky, optiky a matematiky. Štúdium ukončil v roku 1904. Pracoval v meudonskom observatóriu neďaleko Paríža a počas svojich astronomických výskumných ciest navštívil množstvo miest, ako napríklad strednú Áziu, Alžírsko, Tahiti, Nový Zéland, USA i Južnú Ameriku.
V mene francúzskej vlády častokrát plnil rôzne diplomatické misie. V roku 1910 ho Astronomický ústav vyslal na Tahiti, aby skúmal dráhu Halleyho kométy či zatmenie Slnka 28. apríla 1911 vo Vavau na súostroví Tonga. S cieľom uskutočniť pozorovania založil na hore Faiere jednoduchú hvezdáreň. Štefánik patril medzi prvých fotografov v Tichomorskej oblasti a na Tahiti.
Právoplatným Francúzom sa stal v roku 1912 a o dva roky ho za jeho aktivity vymenovali rytierom Čestnej légie.
Cez vojnu sa spoločne s T. G. Masarykom a E. Benešom usiloval realizovať víziu spoločného československého štátu. Štefánik uvažoval o spojení Čiech, Moravy, Sliezska a Slovenska s tým, že každé z týchto území, teda i Slovensko, malo mať vlastný krajinský (zemský) snem.
Po príchode zo Subíri vyjadril svoj nesúhlas s malým počtom Slovákov vo vláde, ale aj o Pittsburskej dohode a niektorých Benešových krokoch v oblasti zahraničnej politiky.
Štefánik bol jedným z iniciátorov a signatárov tzv. Kyjevského zápisu z 29. augusta 1916. Uvádza sa v ňom, že "Česi a Slováci sú si vedomí, že sú úzko spätí navzájom tak životnými záujmami, ako i pokrvnými zväzkami. Želajú si vyvinúť sa v jednotný, politicky nerozdielny a slobodný národ pod záštitou a protekciou štvordohody". Nebola to proklamácia etnického a jazykového čechoslovakizmu, ale prihlásenie sa k politickému národnému spoločenstvu, čiže vyjadrenie vôle utvoriť spoločný štát, zdôrazniac zároveň, že sa neuvažuje o dvojfederácii, konzervujúcej kritizovaný rakúsko-uhorský dualizmus.
Hlavne kvôli svojmu veľkému vplyvu v zahraničí mal najväčšiu zásluhu na tvorbe československého zahraničného odboja počas prvej svetovej vojny. Z postu francúzskeho generála a neskoršieho československého ministra vojny reorganizoval československé jednotky na Sibíri.
Ako minister vojny ČSR M. R. Štefánik 4. mája 1919 odletel z talianskeho mesta Udine do Bratislavy na dvojplošníku Caproni Ca 33 spolu s dvoma talianskymi letcami a mechanikom.Celkový priebeh nehody, pri ktorej nikto z posádky neprežil, a jej príčina doteraz nie je vysvetlená
Prezident SR Rudolf Schuster udelil M. R. Štefánikovi 7. mája 2004 hodnosť generála Ozbrojených síl Slovenskej republiky in memoriam. Generálovi Štefánikovi udelili 21. júla 2004 preukaz vojnového veterána s číslom 0001. Stalo sa tak na slávnosti v Košariskách pri príležitosti 124. výročia jeho narodenia.