Budapešť 21. decembra (TASR) - Významný maďarský filmár, laureát Kossuthovej ceny, vysokých štátnych vyznamenaní a ďalších ocenení Gyula Maár zomrel v piatok večer v jednej z budapeštianskych nemocníc vo veku 79 rokov. Smutnú informáciu priniesla dnes tlačová agentúra MTI s odvolaním sa na blízkych zosnulého.

Rodák z Budapešti, ktorý skúšal šťastie najskôr ako literát, sa k filmu dostal až v 30 rokoch, pretože mu skôr bránil v štúdiu na príslušnej vysokej škole jeho "netriedny" pôvod. Absolvent núteného štúdia literatúry a histórie na Filozofickej fakulte budapeštianskej Univerzity Loránda Eötvösa si na krátky čas vyskúšal aj povolanie pedagóga.

Čoskoro sa však stal nielen redaktorom renomovaného knižného vydavateľstva Magvető, ale aj známou to postavou filmovej klubovej scény. Štúdium réžie na Vysokej škole divadelného a filmového umenia ukončil napokon v roku 1968.

Medzi najznámejšie diela filmára, ktorý opakovane obsadzoval do svojich prác popredných hercov z niekdajšieho Československa, patrí snímka Nakoniec (1974). V hlavných úlohách tohto filmu, oceneného hlavnou trofejou Medzinárodného filmového festivalu v Mannheime, žiarili Jozef Kroner a Mari Töröcsiková. Po boku tejto slávnej maďarskej herečky, ktorej tretím manželom bol práve Gyula Maár, mohli svoj kumšt naplno rozvinúť aj Jiří Menzel, Hana Maciuchová a Jiří Adamíra, a to v inom jeho filme, na medzinárodnej scéne veľmi pozitívne prijatej snímke Hra v oblakoch (1984).

Filmár, ktorý sa neostýchal ešte pred spoločenskými zmenami siahnuť aj po predlohách kontroverzne vnímaného slávneho spisovateľa Tibora Déryho a ktorý po spoločenských zmenách znázornil ich sprievodné znaky v satirickom príbeh Hoppá (1992), premietanom aj na Berlinale, bol aj dlhoročným spolupracovníkom verejnoprávnej televízie. Stál na pľaci pri vzniku televízneho filmu Levočská biela pani, adaptácie Zločinu a trestu, či pri zrode dokumentu Múmie komunizmu (1990). Pracoval aj ako divadelný a príležitostný operný režisér.