Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Táto rodina vzdelancov ovplyvňuje životy Slovákov až dodnes.
Autor TASR
Martin/Bratislava 5. augusta (TASR) - Slovenský právnik a politik Ivan Pietor sa po vypuknutí Slovenského národného povstania (SNP, 1944) stal členom povstaleckej Slovenskej národnej rady (SNR). Od konca marca 1945 bol ministrom vnútorného obchodu prvej československej vlády Národného frontu v Košiciach, od mája 1945 v Prahe. Patril medzi ministrov, ktorí podali vo februári 1948 demisiu. V sobotu 5. augusta uplynie 40 rokov od jeho úmrtia.
Ivan Pietor sa narodil 29. júla 1904 v Turčianskom Svätom Martine (dnes Martin). Gymnázium v rodnom meste absolvoval v roku 1921. Potom študoval na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Už počas štúdií sa začal verejne angažovať. Bol členom akademického spolku Detvan. Od roku 1930 do roku 1944 pôsobil ako advokát v Bratislave.
Slovenský politik sa po vzniku Slovenskej republiky (1939-1945) zapojil do druhého československého odboja a patril k najbližším spolupracovníkom stúpenca národnej jednoty Čechov a Slovákov Vavra Šrobára. Ivan Pietor sa podieľal na príprave Slovenského národného povstania (SNP) a zasadal v povstaleckej Slovenskej národnej rade a v 1. Zbore povereníkov bol poverencom spravodlivosti (spolu s Jozefom Soltészom), ktorému potom v 2. Zbore povereníkov robil zástupcu.
Organizoval prechody francúzskych zajatcov z Maďarska na Slovensko a ich začlenenie do ozbrojených povstaleckých zložiek. Od októbra 1944 do januára 1945 pôsobil Ivan Pietor v ilegalite. Od februára 1945 sa stal zástupcom povereníka vnútra. Vo 4. Zbore povereníkov na začiatku roka 1945 vykonával funkciu zástupcu povereníka vnútra Gustáva Husáka.
Zastával aj vládne posty. V rokoch 1945-1946 bol ministrom pre vnútorný obchod, v rokoch 1946-1948 ministrom dopravy. Vo februári 1948 podal spolu s ďalšími ministrami za Demokratickú stranu demisiu. Po februárovom prevrate v roku 1948 odišiel z politického života.
Ivan Pietor bol prenasledovaný komunistickým režimom. Neskôr bol vysídlený do Zlatých Moraviec. Ako penzista žil v Trenčíne, amatérsky sa zaoberal maľbou.
Politik získal celý rad ocenení - Rad Slovenského národného povstania, Rad francúzskej čestnej légie a Francúzsky vojnový kríž i poľský Rad Polonia Restituta.
Právnik a politik Ivan Pietor zomrel 5. augusta 1977 v Trenčíne.
Máloktorá rodina sa tak výrazne zapísala do slovenského národnokultúrneho povedomia ako Pietorovci. Ambro Pietor bol popredný národne orientovaný novinár, publicista, politik a ideológ národného hnutia a Slovenskej národnej strany (SNS). Bankár Igor Pietor, ktorý sa usadil v Trenčíne, bol riaditeľom Meštianskej banky a od roku 1918 filiálky martinskej Tatra banky. Ekonóm a podnikateľ Vladimír Pietor svoj život spojil so žilinskou továrňou na celulózu. Medzi potomkov tejto významnej slovenskej rodiny patrí aj herečka Naďa Hejná-Pietrová, režisér a herec Miloš Pietor, jeho syn, scénograf a interiérový dizajnér Miloš Pietor ml. a tiež vnučka - pôvabná televízna moderátorka Mária Pietrová-Chreneková.
Ivan Pietor sa narodil 29. júla 1904 v Turčianskom Svätom Martine (dnes Martin). Gymnázium v rodnom meste absolvoval v roku 1921. Potom študoval na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Už počas štúdií sa začal verejne angažovať. Bol členom akademického spolku Detvan. Od roku 1930 do roku 1944 pôsobil ako advokát v Bratislave.
Slovenský politik sa po vzniku Slovenskej republiky (1939-1945) zapojil do druhého československého odboja a patril k najbližším spolupracovníkom stúpenca národnej jednoty Čechov a Slovákov Vavra Šrobára. Ivan Pietor sa podieľal na príprave Slovenského národného povstania (SNP) a zasadal v povstaleckej Slovenskej národnej rade a v 1. Zbore povereníkov bol poverencom spravodlivosti (spolu s Jozefom Soltészom), ktorému potom v 2. Zbore povereníkov robil zástupcu.
Organizoval prechody francúzskych zajatcov z Maďarska na Slovensko a ich začlenenie do ozbrojených povstaleckých zložiek. Od októbra 1944 do januára 1945 pôsobil Ivan Pietor v ilegalite. Od februára 1945 sa stal zástupcom povereníka vnútra. Vo 4. Zbore povereníkov na začiatku roka 1945 vykonával funkciu zástupcu povereníka vnútra Gustáva Husáka.
Zastával aj vládne posty. V rokoch 1945-1946 bol ministrom pre vnútorný obchod, v rokoch 1946-1948 ministrom dopravy. Vo februári 1948 podal spolu s ďalšími ministrami za Demokratickú stranu demisiu. Po februárovom prevrate v roku 1948 odišiel z politického života.
Ivan Pietor bol prenasledovaný komunistickým režimom. Neskôr bol vysídlený do Zlatých Moraviec. Ako penzista žil v Trenčíne, amatérsky sa zaoberal maľbou.
Politik získal celý rad ocenení - Rad Slovenského národného povstania, Rad francúzskej čestnej légie a Francúzsky vojnový kríž i poľský Rad Polonia Restituta.
Právnik a politik Ivan Pietor zomrel 5. augusta 1977 v Trenčíne.
Máloktorá rodina sa tak výrazne zapísala do slovenského národnokultúrneho povedomia ako Pietorovci. Ambro Pietor bol popredný národne orientovaný novinár, publicista, politik a ideológ národného hnutia a Slovenskej národnej strany (SNS). Bankár Igor Pietor, ktorý sa usadil v Trenčíne, bol riaditeľom Meštianskej banky a od roku 1918 filiálky martinskej Tatra banky. Ekonóm a podnikateľ Vladimír Pietor svoj život spojil so žilinskou továrňou na celulózu. Medzi potomkov tejto významnej slovenskej rodiny patrí aj herečka Naďa Hejná-Pietrová, režisér a herec Miloš Pietor, jeho syn, scénograf a interiérový dizajnér Miloš Pietor ml. a tiež vnučka - pôvabná televízna moderátorka Mária Pietrová-Chreneková.
