Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 13. marec 2025Meniny má Vlastimil
< sekcia Kultúra

Vo veku 73 rokov zomrel herec Marián Labuda

Na archívnej snímke slovenský herec Marián Labuda st. Foto: TASR/Jakub Kotian

Pamätná je jeho úloha v kultovom filme Vesničko má středisková.

Bratislava 5. januára (TASR) - Vo veku 73 rokov zomrel známy slovenský herec Marián Labuda. TASR to potvrdila hovorkyňa Slovenského národného divadla Izabela Pažítková. Ako prvý o úmrtí informoval portál Aktuality.sk.

Herec Marián Labuda starší patril na divadelných doskách medzi stálice. Počas svojej kariéry natočil desiatky filmov, v 80. rokoch 20. storočia patril k najobsadzovanejším hercom v bývalom Československu a bol najobsadzovanejším slovenským hercom v českých filmoch.

V roku 2014 urobil nečakané rozhodnutie a verejnosť prekvapil svojím vyhlásením, že s herectvom nadobro končí. To že nevládze stáť na nohách si všimli aj diváci na októbrovej premiére jeho ostatného filmu Andělé všedního dne. Mohli za to nielen pribúdajúce roky, ale aj zhoršujúca sa cukrovka a nadváha. Vzápätí sa však objavilo aj umelcovo konštatovanie, že správny herec nikdy nekončí, ak skutočne nemusí.


Kruh priateľov českej kultúry nazval v roku 2009 Mariána Labudu st. "veľvyslancom slovenského herectva v Čechách". On to vnímal ako ocenenie jeho dlhoročného hlásania česko-slovenskej kultúrnej vzájomnosti. Česká republika (ČR) sa mu stala osudnou aj v jeho osobnom živote. V novembri 2005 na diaľnici neďaleko Veľkej Bíteše spôsobil smrť dvom ženám. Narazil do nich na zľadovatenej ceste, kde obe ženy zostali po havárii svojho auta. Okresný súd v českom Žďári nad Sázavouho ho odsúdil na trest odňatia slobody na desať mesiacov s podmienečným odkladom na 30 mesiacov. Zároveň mu zakázal riadiť motorové vozidlá. To však nebola jeho prvá havária na českých cestách. Ešte v marci 2000 bol účastníkom dopravnej nehody v okrese Tábor. Vtedy sedel vo vozidle ministra kultúry SR Milana Kňažka aj spolu s hercom Milanom Lasicom. Labuda pri havárii utrpel niekoľko zlomenín. Česko mal však rád. V relácii Karla Šípa Všechnopárty (2009) dokonca s úsmevom skonštatoval, že ak by mal umrieť, tak radšej v Čechách. "Určite by mi tu prišlo aj viac ľudí na pohreb" (reagoval úsmevne na svoju nehodu z roku 2005).

Slovenský herec Marián Labuda si na 15. ročníku medzinárodného filmového festivalu Artfilm prevzal ocenenie Hercova misia a na Moste slávy v Trenčianskych Tepliciach pripevnil bronzovú tabuľku so svojím menom.
Foto: TASR/Radovan Stoklasa


Marián Labuda st. sa narodil 28. októbra 1944 v Hontianskych Nemcoch v rodine krajčíra. Dlhé roky bol k rodnej obci citovo pripútaný, situácia sa však zmenila (v 90. rokoch minulého storočia bol za spoločný štát s Čechmi, nebrojil proti Maďarom, a tak mu rodáci dali najavo, že je zapredanec). V roku 1965 absolvoval Labuda štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Už počas štúdia niekoľkokrát hosťoval v Slovenskom národnom divadle (SND), kde bol potom v rokoch 1965-1968 riadnym členom jeho Činohry SND. V roku 1968 spoluzakladal bratislavské Divadlo Na korze, ktorého členom bol do roku 1971. V rokoch 1971-1989 bol členom činohry Novej scény (NS) v Bratislave, kde sa od komických a tragikomických postáv prepracoval k veľkým dramatickým úlohám. Exceloval v mnohých hrách, okrem iných napríklad ako Seňka Gromov v dramatizácii Šukšinových rozprávok, Malcolm v Macbethovi, či ako tajomník v Čaji u pána senátora. Od 1. januára 1990 bol M. Labuda st. členom Činohry Slovenského národného divadla (SND). Tu si ho diváci pamätajú napríklad ako Leona v predstavení Jean-Clauda Grumberga Krajčírky (2002), v Troch sestrách Antona Pavloviča Čechova stvárnil postavu Ivana Romanoviča Čebutykina (2008), účinkoval v hre amerického dramatika Neila Simona Zlatí chlapci (2010), či v komédii Carla Godoniho Vejár (2010).

Svoj hlas prepožičal aj dabingu, hlavne rozhlasovému. Nahovoril aj niektoré rozprávkové postavičky na plátne a kazety pre deti. Účinkoval v desiatkach rozhlasových hier, televíznych inscenácií a filmov. Svoje herecké umenie predviedol aj na popredných divadelných scénach v Českej republike (Národní divadlo v Brne, Městské divadlo v Zlíne, Divadlo na Vinohradech v Prahe). Na Slovensku hosťoval v bratislavskom Divadle Aréna, v roku 2005 exceloval v inscenácii Tiso. V roku 2013 mala v Bratislave premiéru hra Petra Pavlaca Moja mama mala brata v Divadle Astorka Korzo '90. Účinkoval v nej spolu so svojím synom Mariánom Labudom ml.

Najviac ho diváci poznali vďaka mnohým filmovým postavám najmä v českých, ale aj slovenských filmoch. Jeho najkrajšou a hádam najznámejšou filmovou úlohou je vodič Pávek z Menzlovej komédie Vesničko má středisková (1985). Režisér Jiří Menzel obsadil Labudu aj do úlohy obchodníka Waldena v jeho filme Obsluhoval jsem anglického krále (2006).

Marián Labuda po prebratí Ceny Júliusa Satinského – Bratislavská čučoriedka v rámci Bratislavského bálu v bratislavskej Redute 30. januára 2016.
Foto: TASR - Miroslav Košírer


Prvé filmové skúsenosti získal Marián Labuda st. pod vedením režiséra Petra Solana, s ktorým nakrútil film Kým sa skončí táto noc (1965). Nasledovali filmy Zmluva s diablom (1967), Pacho, hybský zbojník (1975), Ružové sny (1976). Začiatkom 80. rokov 20. storočia si ho všimli českí režiséri. Juraj Herz mu zveril titulnú úlohu v komédii Buldoci a třešně (1981), s epizódnymi úlohami prišli Dušan Klein (Radikální řez, 1983) a Jiří Krejčík (Prodavač humoru, 1984). Českí režiséri ho obsadzovali aj do ďalších filmov: Anděl svádí ďábla (1987), Dobří holubi se vracejí (1988), Vážení přátelé, ano (1989), Konec starých časů (1989), Žebrácká opera (1991), či Život a neobyčejná dobrodružství vojáka Ivana Čonkina (1993), Andělské oči (1994), Král Ubu (1996), Taková normální rodinka (2008). Aj české deti ho poznajú z rozprávok, napríklad Lotrando a Zubejda (1996), Pták Ohnivák (1997) a i. Na Slovensku si Labuda napríklad zahral vedľajšiu mužskú úlohu vo filme Záhrada v réžii Martina Šulíka (1995). Hral aj v ďalšom jeho filme Krajinka (2000). Objavil sa vo filme maďarského režiséra Istvána Szabóa Stretnutie s Venušou (1991). Nakrúcal v nemeckej a rakúskej televízii. Účinkoval v mnohých televíznych filmoch aj televíznych seriáloch, napríklad v Česku Rodinná poutá (2004), na Slovensku v Ordinácii v ružovej záhrade (2007). Predstavil sa aj v českom filme Andělé všedního dne (premiéra 1. október 2014), v roku 2015 mala premiéru česká rozprávka Zlatovláska v réžii Václava Vorlíčka.

Za svoje stvárnenia rôznych charakterov si Marián Labuda st. prevzal niekoľko ocenení: v roku 1996 Českého leva za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe vo filme Martina Šulíka Záhrada (1995), v roku 1999 prémiu Literárneho fondu za mimoriadny umelecký výkon v hre Yasminy Rezy Kumšt. Za mimoriadny prínos v rozvoji slovenského umenia získal v roku 2004 Cenu ministra kultúry SR.

Labuda bol držiteľom štátneho vyznamenania Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy v oblasti kultúry (2005). V tom istom roku získal Cenu za najlepší mužský herecký výkon v ankete divadelných kritikov Dosky 2005 v hre Tiso. V roku 2007 mu na festivale Artfilm udelili ocenenie Hercova misia a na Most slávy v Trenčianskych Tepliciach si osobne pripevnil bronzovú plaketu so svojim menom. V roku 2009 získal výročnú cenu Literárneho fondu za celoživotné dielo, v Trenčianskych Tepliciach si prevzal Cenu Karla Čapka za rok 2008. V roku 2012 pribudla pamätná tabuľa s jeho menom na Kultúrnom dome Samka Dudíka v Myjave.

V roku 2007 vydal publicista Ján Štrasser knihu rozhovorov s Mariánom Labudom - Herec je vždy na očiach. V otcových šľapajach ide aj jeho syn, uznávaný slovenský herec Marián Labuda ml. a dokonca už aj jeho vnuk. Všetkých troch privítala v zábavnej šou Zlaté časy moderátorka relácie Elena Vacvalová a jej stály hosť Milan Lasica.

Putin podporuje myšlienku prímeria na Ukrajine

Americký prezident Donald Trump v stredu uviedol, že dúfa v súhlas Kremľa s americkým návrhom na 30-dňové prímerie, ktorý Ukrajina podporila.

,aktualizované 

- Portugalský prezident Marcelo Rebelo vo štvrtok oznámil, že predčasné parlamentné voľby sa uskutočnia 18. mája.

- V rámci pracovnej cesty v Poľskej republike navštívil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár varšavskú centrálu Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex).

- Ruské úrady výrazne rozšírili zoznam predstaviteľov členských štátov a inštitúcií Európskej únie, ktorí majú zakázaný vstup do Ruska, oznámilo vo štvrtok ministerstvo zahraničných vecí v Moskve.

- Bulharský ústavný súd vo štvrtok uviedol, že na základe prepočítania hlasov bolo 17 poslancov v parlamentných voľbách v októbri 2024 zvolených nesprávne.

- Hokejistov HKM Zvolen delí už iba jedno víťazstvo od postupu do štvrťfinále play off Tipos extraligy. V treťom dueli predkola zdolali na domácom ľade Slovan Bratislava 5:2 a v sérii hranej na tri výhry vedú 2:1 na zápasy.

- Rwandou podporované militantné Hnutie 23. marca (M23) vo štvrtok uvítalo možnosť rokovaní s konžskou vládou o ukončení konfliktu na východe Konžskej demokratickej republiky (KDR).

- Český premiér Petr Fiala a predseda opozičného hnutia ANO Andrej Babiš sa v otvorených listoch a v príspevkoch na sociálnej sieti X vo štvrtok dohadovali a kritizovali pri obranných a bezpečnostných témach.

- Železničnú stanicu vo Zvolene vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku (NKP).

- Slovenská boxerka Miroslava Jedináková postúpila na MS v srbskom Niši do semifinále kategórie do 60 kg a má istú minimálne bronzovú medailu.

- Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok povedal, že Rusko súhlasí s návrhmi Spojených štátov na prímerie na Ukrajine, avšak prípadná dohoda by sa musela zaoberať základnými príčinami konfliktu.

- Poplatky za nákup lístkov na železničných staniciach sú nespravodlivé a diskriminačné voči cestujúcim, ktorí nemajú prístup k online nákupu lístkov.

- Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ) so sídlom v Luxemburgu vyriekol rozsudok v neprospech Maďarska a dal za pravdu transrodovému iránskemu utečencovi.

- Kontroverzná rumunská europoslankyňa Diana Šošoacaová predložila vo štvrtok ústrednej volebnej komisii v Bukurešti svoju kandidatúru do opakovaných májových prezidentských volieb.

- Rusko neplánuje diskutovať o odblokovaní zahraničných aktív dovtedy, dokiaľ budú zmrazené ruské štátne a súkromné aktíva v zahraničí.

- Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v stredu (12. 3.) diskutovali o nedávno navrhnutom akčnom pláne Európskej komisie (EK) pre automobilový priemysel.

- Polícia vyšetruje bližšie okolnosti tragickej zrážky vlaku a maloletého dieťaťa, ku ktorej došlo v minulých dňoch medzi železničnou zastávkou Košice-Ťahanovce a Ťahanovským tunelom. Informovala o tom košická krajská polícia na sociálnej sieti.

- Slovensko apeluje na Rusko, aby sa veľmi konštruktívne zaoberalo návrhmi na prímerie z Džiddy a hľadalo spôsob ako pristúpiť k mierovému rokovaniu.

- Minister zahraničných vecí a európských záležitostí SR Juraj Blanár sa vo Varšave stretol s poľským náprotivkom Radoslawom Sikorskim.

- Marián Petko pozastavuje svoje pôsobenie vo funkcii prezidenta Asociácie nemocníc Slovenska (ANS). Za asociáciu bude namiesto neho vystupovať prvý viceprezident ANS Igor Pramuk.

- Belgická polícia vo štvrtok zadržala niekoľko osôb v súvislosti s vyšetrovaním podozrení z korupcie v Európskom parlamente. Predtým polícia vykonala razie na dvoch desiatkach miest v Bruseli, Valónsku a Flámsku, ale aj v Portugalsku.