Bratislava 8. júna (TASR) – Reštaurovaná zbierka mortuárií z banskobystrického Stredoslovenského múzea je v sídelnej budove Slovenského národného múzea (SNM) v Bratislave. Výstava pod názvom Obnovený pôvab mortuárií potrvá do 11. septembra.




"Nie sú to smútočné oznámenia, ale oslava konca života. Zbierku sme mali 60 rokov v depozite, odkiaľ sme ju vytiahli, zdokumentovali a zreštaurovali, aby sme ju mohli obdivovať v plnej kráse. Obsahuje 203 kusov, je to unikátna a najväčšia zbierka mortuárií v strednej Európe," povedal na utorkovej (7.6.) vernisáži výstavy riaditeľ Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici Roman Hradecký, ktorý deň predtým prevzal ocenenie Ministerstva kultúry SR za víťazstvo v súťaži Múzeum roka 2015.

K tomuto výročnému titulu prispela aj ojedinelá zbierka, ktorá je po obnove klenotom múzea. Po vyše troch rokoch ju zreštauroval Štefan Kocka. "Bola to neľahká práca a mal som problém. Nepodarilo sa mi nájsť nikoho ani v zahraničí, kto niečo podobné reštauroval, takže mi nemal kto poradiť. Niektoré mortuáriá boli na papieri iné na hodvábe, na ktorý sa ťažko maľuje. Niekde sa na písmo používali náhrady za zlato a striebro, to časom zoxidovalo a ich okolie zozelenelo. Nevýhodou bolo, že takmer každé mortuárium bolo od iného autora. Navyše, niekto ďalší to maľoval, iný sa staral o písmo a ďalší o zlatenie. A bolo to na rôznych textíliách," priblížil zložitosť obnovy reštaurátor.



Pre prvú rozsiahlu prezentáciu zbierky vybrali autori výstavy Martina Hrdinová s Filipom Glockom 165 mortuárií. Možno ich obdivovať vo viacerých miestnostiach na prvom poschodí SNM. Nielen podľa nich sú to umelecké diela, ktoré všeličo prezrádzajú o konkrétnych ľuďoch, mestách aj dobe. Návštevník tam nájde oznámenie o úmrtí bývalého richtára a radného slobodného kraľovského mesta Prešporku Pavla Kochmeistra, ktorý zomrel v roku 1826 vo veku 56 rokov. Rozsah úmrtí je od päťročného chlapca po 101-ročného starca. Ešte väčšie je celkové časové rozpätie od roku 1708 do 1933. Sú na nich zosnulí z Domanoviec, Vyšného Kubína, Paludze, Borčíc, Viesky, Vlách, Zolnej, Čeloviec, Šarišských Draviec, Hronseku, Liptovskej Štiavnice a rôznych stolíc.

Okrem erbov obsahuje každé oznámenie meno a vek zosnulého i jeho funkcie. Prezrádza kto bol cisársky skutočný tajný radca, prísediaci súdnej tabule či prísažný prísediaci mnohých stolíc. Expozícia je členená na aristokratov, cirkevných hodnostárov, nižšiu šľachtu. Sú tam aj manželské páry z vyššej spoločnosti. Aj to dokumentuje, že objednanie mortuárií rodinnými príslušníkmi nebola lacná záležitosť. Preto ich nemali roľníci. Najviac textov je latinských, menej v maďarčine a niekoľko v nemčine. Zbierka je veľmi cenná aj z hľadiska vedeckého poznania, ako podklad pre genealogické a heraldické bádanie i ďalšie spracovanie témy funerálnej kultúry od 18. do 20. storočia.