Polichno/Bratislava 2. októbra (TASR) - Spisovateľka a dramatička Božena Slančíková-Timrava, popredná predstaviteľka kritického realizmu, už svojou prvou novelou Skúsenosť vyvolala rozruch v národne orientovaných spoločenských kruhoch. Narodila sa 2. októbra a v utorok odvtedy uplynie 145 rokov.

Kritický a realistický opis slovenskej reality predstavila aj vo svojich najznámejších dielach: Ťapákovci, Skon Paľa Ročku či Hrdinovia.

Božena Slančíková prišla na svet 2. októbra 1867 v rodine evanjelického farára v Polichne ako jedno z dvojčiat. Vyrastala v intelektuálnom, národne uvedomelom prostredí. U Slančíkovcov sa žilo pestrým spoločenským životom, navštevovali sa so spriatelenými rodinami. Vzdelanie nadobudla doma, iba jeden školský rok študovala v Banskej Bystrici na meštianskej škole.

Odmietala sobáš

V rodnom Polichne strávila takmer celý život. Odmietala sa vydať a ani neskôr toto rozhodnutie neoľutovala. Živila sa sama, piekla celej dedine torty na svadby a krstiny, šila šaty a vyrábala klobúky aj pre svoje sestry. Mala povesť šikovnej a pracovitej ženy. Bola však uzavretá, v spoločnosti sa neprejavovala, o to viac pri literárnej tvorbe využila svoj pozorovací talent.

Písať začala ako dvadsaťročná, skôr zo žartu. Námety na svoju tvorbu čerpala z vidieckeho prostredia, v ktorom sa celý život pohybovala. Podávala dokonalý opis postáv aj ich vnútorného života. Často si znepriatelila ľudí, ktorí sa v jej postavách videli. Svoje postavy nenechala len trpne prijímať údery osudu, ale viedla ich k tomu, aby sa proti životu, ktorý ich gniavil, búrili. So sarkazmom zobrazila pomery v slovensky národne orientovanej spoločnosti a kriticky opísala jej malomeštiacke neduhy.

Vrchol slovenského realizmu

V roku 1893 v Slovenských novinách vyšla Timravina autobiografická próza Za koho ísť? a v nasledujúcich číslach štyri ďalšie prózy. O rok nato vyšla v Slovenských pohľadoch novela Pomocník, po nej Ťažké položenie. Timrava, ktorá si pseudonym zvolila podľa mena studničky s chladnou horskou vodou, prispievala aj do Letopisu Živeny. Svoj kritický a realistický opis slovenskej reality predstavila vo svojich najznámejších dielach ako napríklad Ťapákovci, Skon Paľa Ročku či Hrdinovia.

Jej dielo znamená vrchol slovenského realizmu. Dôrazom na psychológiu postáv je však už blízke tvorbe slovenskej moderny.

Po smrti otca v roku 1909 žila Timrava u brata Bohuslava, farára v Ábelovej. Desať rokov tam pôsobila ako opatrovateľka v miestnej materskej škole.

V polovici štyridsiatych rokov 20. storočia odišla k príbuzným do Lučenca. Tu zomrela 27. novembra 1951 vo veku 84 rokov, v tom istom roku ako jej brat – dvojča.

Ešte predtým v roku 1947 dostala titul národná umelkyňa.