Trenčín 6. júla (TASR) - Zahraniční hedlajneri musia byť a musia odpáliť riadnu šou, ale bez podpory výrazného "druhého sledu" by multižánrový festival Pohoda nemal povestnú údernosť a pestrosť. Piatok to na trenčianskom letisku potvrdil, na hlavnom pódiu predviedli precízne a takmer dokonalé vystúpenia Jamie Cullum i St. Vincent, lenže zábavné a azda ešte zábavnejšie veci sa diali aj skôr a na menších scénach. Menej uhladenosti, zato oveľa viac výrazu. Austrálski Confidence Man by zaiste obstáli aj na veľkej diváckej ploche, hoci v ich termíne solídne pálilo slnko.

Počasie v druhý deň festivalu zamiešalo karty hlavne dažďom. Fanúšikom na Jamiem Cullumovi to neprekážalo, medzi riedke kvapky sa z pódia k nim hladkým sklzom dostávali tóny popjazzových pesničiek, z vlastnej produkcie i prerábok šlágrov. Britský multiinštrumentalista a spevák dával svojmu vystúpeniu patričnú dávku emócií a pôsobil pritom skromným dojmom.

Subtílny muzikant podobne reagoval aj na tlačovej konferencii pred koncertom. Festival označil za neskutočný a vyjadril túžbu zažiť toto podujatie ako divák: "Je tu skvelá atmosféra a musí byť fajn už len prechádzať sa v totmo areáli a sledovať všetko navôkol. Čo sa týka hrania na takomto festivale, z môjho pohľadu je to značná výzva. Je mi jasné, že na podujatí tohto druhu sa schádzajú priaznivci iných žánrov a preto ozaj cítim zodpovednosť vystupovať pred ľuďmi, ktorí nie sú nevyhnutne moji fanúšikovia." Jamie sa tešil na skvelú noc a priznal dávku nervozity i silnejší tlkot srdca. Dopadlo to však pre neho výborne, zožal veľký aplauz.

Hodinu pred polnocou sa k slovu a melódiám dostala americká hudobníčka so pseudonymom St. Vincent. Práve sterilnejšia melodika a istým spôsobom aj menší dôraz na harmónie z nej nerobia kultovú divu akou sa stala napríklad britská PJ Harvey, ktorá v Trenčíne pred dvoma rokmi po každej stránke excelovala. St. Vincent až tak neočarila, hoci publikom, výrazne menej početné ako noc predtým na Chemical Brothers, sa bavilo a prevažne až do konca.

Pravda, St. Vincent nie je na scéne až tak dlho, uprostred niečo vyše desaťročnice jej kariéru pomohol nakopnúť David Byrne. Lenže práve spoločný projekt zostáva v jej diskografii to najvýraznejšie vďaka iskre na spôsob legendárnych Talking Heads. Repertoár nepustí, na Pohode miestami odchádzala zábava a americká profesionálka ju dokázala vždy včas reštartovať vďaka precízne realizovanej šou a "zappovskému" prístupu k hudobným zvratom. Vystúpenie St. Vincent sa nezaradí medzi klenoty histórie festivalu, ale Pohoda zaregistrovala originálnu a poctivú muzikantku, ktorá sa nevydala ľahšou a plytkou cestou klasickej americkej "rockerky".

Organizátori festivalu sa môžu pochváliť aj vystúpením britskej kapely Ride. Nevtieravé melódie na podklade rezavých gitár ich pred tridsiatimi rokmi zaradili do kultovej kategórie elitného "shoegaze", aj keď na rozdiel od My Bloody Valentine či Lush sa od snových vokálov odkláňali k tradičnejšej melodike. Nazvať ich však rockovou kapelou, to by bola urážka, hoci za hodinu na Považí predviedli riadny "nárez". Pritom odznela len malá časť ich starých hitov, jednoducho preto, že sa im vlani po 20 rokoch mimoriadne vydaril návratový album.

Nenápadný vrchol zábavy poskytli v piatok austrálski Confidence Man. Najväčšie stanové dejisko Pohody sa zaplnilo v očakávaní skvelej modernej diskotéky a udialo sa ešte viac. Zvedavci pribúdali aj v okolí krytého dejiska a vzhľadom na charakter šou by táto akcia bez problémov zvládla aj hlavnú divácku plochu, akurát pódium by bolo príliš vysoko. Kontakt s publikom bol výrazný, ale Confidence Man z neho "nežijú". Základom zoskupenia je duo tancujúcich vokalistov, ona výrazne sexapílna dievka, on mierne extravagatný mladý muž. Trochu "Cvičme v rytme", kúsok z B-52's, jemný závan Happy Mondays či Primal Scream, veľa energie. Pestré, veselé, živé, excelentná zábava sa stretla s ohlasom aj u divákov, ktorých od blízkych hmotnejších atrakcií prilákala dynamika vystúpenia "čierneho koňa" Pohody.