Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Divadlo Jonáša Záborského je jedným z mála divadiel na Slovensku, ktoré sa rozhodlo zaradiť do svojho repertoáru Eugena Onegina v činohernej podobe.
Autor TASR
Prešov 2. marca (TASR) – Divadlo Jonáša Záborského v Prešove uvedie na scéne Historickej budovy v piatok 3. marca premiéru inscenácie Puškinovho Eugena Onegina. Predstavenie, ktoré trvá dva a pol hodiny, je celé vo veršoch. S hercami ho naštudoval ako hosť režisér Marián Pecko.
„Bol som veľmi rád a potešený, keď mi umelecké vedenie Divadla Jonáša Záborského, konkrétne umelecký šéf Michal Náhlík ponúkol možnosť vybrať si túto romantickú ruskú klasiku, tento veľký oneginovský príbeh. Potešilo ma, že budem pracovať s veršom, s poéziou, s veľkou literatúrou, s veľkým príbehom. Že budeme pracovať s takouto veľkou divadelnou štylizáciou, ako určite viazaný verš a báseň na scéne je,“ uviedol režisér. Podľa jeho slov je to magický príbeh, ktorý kráča s ľudstvom už dve storočia a má čo povedať dnešnému divákovi.
Pecko uviedol, že hneď na začiatku mal jasnú predstavu, koho chce do jednotlivých rolí obsadiť. Súbor poznal, lebo tu režíruje piatu svoju činohru. Postavu Eugena Onegina zveril Borisovi Srníkovi, Táňu hrá Veronika Husovská, Oľgu Gabriela Očkajová, Vladimíra Lenského obsadil Lukášom Šeptákom. Scéna, ktorá pripomína hangár, kde sa pohybuje vysoká spoločnosť, má navodiť pocit protikladu, kontrapunkt. Po verejnej generálke a deň pred premiérou vyslovil režisér spokojnosť so stvárnením hry a má dobrý pocit aj s celkovým vizuálom.
Predstaviteľ Onegina Boris Srník považuje získanie tejto roly za veľký úspech pre herca. Prijal ju s pokorou a poctivo sa učil texty, lebo mal veľký rešpekt hrať vo veršoch. „Vedel som, že ma čaká veľa práce, vedel som, že to nebude jednoduché. Je ťažké, aby verš vplával do uší. Mám na svojich pleciach povinnosť rozbehnúť predstavenie a musím viesť toho diváka od začiatku do konca,“ povedal Srník. Podľa jeho vyjadrenia nebolo ľahké zladiť text vo veršoch s činnosťou na scéne. Verí však, že naplnili režisérove predstavy a že predstavenie budú pozitívne vnímať diváci.
Divadlo Jonáša Záborského je jedným z mála divadiel na Slovensku, ktoré sa rozhodlo zaradiť do svojho repertoáru Eugena Onegina v činohernej podobe. Pecko uviedol, že skôr ho takto uvádzajú české divadlá, u nás sa spája tento titul najmä s operou.
„Bol som veľmi rád a potešený, keď mi umelecké vedenie Divadla Jonáša Záborského, konkrétne umelecký šéf Michal Náhlík ponúkol možnosť vybrať si túto romantickú ruskú klasiku, tento veľký oneginovský príbeh. Potešilo ma, že budem pracovať s veršom, s poéziou, s veľkou literatúrou, s veľkým príbehom. Že budeme pracovať s takouto veľkou divadelnou štylizáciou, ako určite viazaný verš a báseň na scéne je,“ uviedol režisér. Podľa jeho slov je to magický príbeh, ktorý kráča s ľudstvom už dve storočia a má čo povedať dnešnému divákovi.
Pecko uviedol, že hneď na začiatku mal jasnú predstavu, koho chce do jednotlivých rolí obsadiť. Súbor poznal, lebo tu režíruje piatu svoju činohru. Postavu Eugena Onegina zveril Borisovi Srníkovi, Táňu hrá Veronika Husovská, Oľgu Gabriela Očkajová, Vladimíra Lenského obsadil Lukášom Šeptákom. Scéna, ktorá pripomína hangár, kde sa pohybuje vysoká spoločnosť, má navodiť pocit protikladu, kontrapunkt. Po verejnej generálke a deň pred premiérou vyslovil režisér spokojnosť so stvárnením hry a má dobrý pocit aj s celkovým vizuálom.
Predstaviteľ Onegina Boris Srník považuje získanie tejto roly za veľký úspech pre herca. Prijal ju s pokorou a poctivo sa učil texty, lebo mal veľký rešpekt hrať vo veršoch. „Vedel som, že ma čaká veľa práce, vedel som, že to nebude jednoduché. Je ťažké, aby verš vplával do uší. Mám na svojich pleciach povinnosť rozbehnúť predstavenie a musím viesť toho diváka od začiatku do konca,“ povedal Srník. Podľa jeho vyjadrenia nebolo ľahké zladiť text vo veršoch s činnosťou na scéne. Verí však, že naplnili režisérove predstavy a že predstavenie budú pozitívne vnímať diváci.
Divadlo Jonáša Záborského je jedným z mála divadiel na Slovensku, ktoré sa rozhodlo zaradiť do svojho repertoáru Eugena Onegina v činohernej podobe. Pecko uviedol, že skôr ho takto uvádzajú české divadlá, u nás sa spája tento titul najmä s operou.
