Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Autor informoval verejnosť o svojom vážnom ochorení vlani v októbri.
Autor TASR
Budapešť 14. júla (TASR) - Jeden z najuznávanejších maďarských spisovateľov súčasnosti Péter Esterházy zomrel dnes popoludní vo veku 66 rokov. Autora sužovalo nádorové ochorenie pankreasu.
S odvolaním sa na pozostalých a vydavateľstvo Magvetö o tom dnes večer informovala tlačová agentúra MTI.
Rodák z Budapešti, ktorého starý otec bol v roku 1917 na krátky čas premiérom a ktorý v roku 1956 emigroval, zostal s rodičmi "za železnou oponou". Dôsledky tzv. triedneho boja v období štátostrany pocítil predovšetkým na základnej škole, avšak na piaristickom gymnáziu v hlavnom meste krajiny narazil už na úplne iný prístup. Raz na margo tohto obdobia s humorom poznamenal, že jedinou vecou, ktorá mu chýbala na gymnáziu, boli dievčatá.
Po maturite pokračoval v štúdiu matematiky na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Loránda Eötvösa v Budapešti, aby po jeho absolvovaní pracoval ako správca počítačového systému jedného z ústavov rezortu strojárstva a hutníctva.
Od roku 1978 sa však naplno začal venovať literárnej, dramatickej a esejistickej tvorbe.
Kľúčové dielo zosnulého Harmonia Caelestis, ako aj ďalšiu prácu Jedna žena sprístupnilo pred rokmi vydavateľstvo Kalligram v slovenskom preklade Renáty Deákovej. Vďaka prekladom Juliany Szolnokiovej a rovnakému vydavateľstvu sa k slovenskému čitateľovi dostali aj ďalšie Esterházyho práce Pomocné slovesá srdca a Žiadne umenie.
Autor informoval verejnosť o svojom vážnom ochorení vlani v októbri v článku, ktorý vyšiel v týždenníku Élet és Irodalom. O ochorení napísal aj knihu s názvom Hasnyálmirigynapló (Pankreasový denník), ktorá sa na trhu objavila pri príležitosti tohtoročného Týždňa knihy, každoročnej prehliadky literárnych noviniek, ktorú Péter Esterházy v tomto roku osobne otvoril 9. júna.
Autor, ktorého viaceré diela sa dočkali filmovej adaptácie, bol laureátom celého radu prestížnych maďarských i zahraničných cien a vyznamenaní. Udelili mu napríklad Cenu Lajosa Kossutha, Cenu Milána Füsta, Cenu Tibora Déryho, ale aj slovinské ocenenie Vilenica, francúzsky Rad umení a literatúry, Rakúsku štátnu cenu, nemeckú Herderovu cenu, Cenu mieru Nemeckého knižného obchodu či rumunskú Ovidiovu cenu.
S odvolaním sa na pozostalých a vydavateľstvo Magvetö o tom dnes večer informovala tlačová agentúra MTI.
Rodák z Budapešti, ktorého starý otec bol v roku 1917 na krátky čas premiérom a ktorý v roku 1956 emigroval, zostal s rodičmi "za železnou oponou". Dôsledky tzv. triedneho boja v období štátostrany pocítil predovšetkým na základnej škole, avšak na piaristickom gymnáziu v hlavnom meste krajiny narazil už na úplne iný prístup. Raz na margo tohto obdobia s humorom poznamenal, že jedinou vecou, ktorá mu chýbala na gymnáziu, boli dievčatá.
Po maturite pokračoval v štúdiu matematiky na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Loránda Eötvösa v Budapešti, aby po jeho absolvovaní pracoval ako správca počítačového systému jedného z ústavov rezortu strojárstva a hutníctva.
Od roku 1978 sa však naplno začal venovať literárnej, dramatickej a esejistickej tvorbe.
Kľúčové dielo zosnulého Harmonia Caelestis, ako aj ďalšiu prácu Jedna žena sprístupnilo pred rokmi vydavateľstvo Kalligram v slovenskom preklade Renáty Deákovej. Vďaka prekladom Juliany Szolnokiovej a rovnakému vydavateľstvu sa k slovenskému čitateľovi dostali aj ďalšie Esterházyho práce Pomocné slovesá srdca a Žiadne umenie.
Autor informoval verejnosť o svojom vážnom ochorení vlani v októbri v článku, ktorý vyšiel v týždenníku Élet és Irodalom. O ochorení napísal aj knihu s názvom Hasnyálmirigynapló (Pankreasový denník), ktorá sa na trhu objavila pri príležitosti tohtoročného Týždňa knihy, každoročnej prehliadky literárnych noviniek, ktorú Péter Esterházy v tomto roku osobne otvoril 9. júna.
Autor, ktorého viaceré diela sa dočkali filmovej adaptácie, bol laureátom celého radu prestížnych maďarských i zahraničných cien a vyznamenaní. Udelili mu napríklad Cenu Lajosa Kossutha, Cenu Milána Füsta, Cenu Tibora Déryho, ale aj slovinské ocenenie Vilenica, francúzsky Rad umení a literatúry, Rakúsku štátnu cenu, nemeckú Herderovu cenu, Cenu mieru Nemeckého knižného obchodu či rumunskú Ovidiovu cenu.
