Rukopis Hviezdoslavovho protestu proti vojne je podľa generálnej riaditeľky SNK Kataríny Krištofovej uchovaný v Literárnom archíve SNK.
Autor TASR
Martin 8. apríla (TASR) - Slovenská národná knižnica (SNK) sprístupnila na internete v rámci národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív pri príležitosti 100. výročia začiatku prvej svetovej vojny originál básnickej zbierky Pavla Országha Hviezdoslava Krvavé sonety.
Rukopis Hviezdoslavovho protestu proti vojne je podľa generálnej riaditeľky SNK Kataríny Krištofovej uchovaný v Literárnom archíve SNK. „Tento rok si pripomínane okrúhle výročie začiatku jedného z najkrvavejších vojnových konfliktov na svete. SNK má v depozitoch množstvo diel, publikácií či materiálov týkajúcich sa tohto veľmi smutného obdobia našich dejín a postupne ich sprístupňujeme verejnosti v digitálnej podobe,“ povedala Krištofová.
Pripomenula, že Hviezdoslav napísal cyklus 32 sonetov ako reakciu na prvé správy z prvej svetovej vojny. „Vytvoril ich v Dolnom Kubíne s dátumom August – september 1914. V tomto vrcholnom lyrickom diele vyjadril bolesť a rozhorčenie nad mravným úpadkom ľudstva, ktoré sa vrhá do vojnových konfliktov a spôsobuje bolesť a utrpenie. Krvavé sonety sú výpoveďou o jasnom Hviezdoslavovom protivojnovom proteste a zároveň končia osobným víťazstvom nad témou – predstavou lepšej budúcnosti,“ uviedla generálna riaditeľka SNK.
Básnické dielo nemohlo byť podľa nej počas vojny vytlačené, ale blízky okruh Hviezdoslavových priateľov vedel o jeho existencii. „Jeden z 'krvavých sonetov' začínajúci veršom 'Ó, vráť sa skoro, mieru milený!' uverejnil dolnokubínsky rodák a Hviezdoslavov priateľ Jur Janoška v Cirkevných listoch ešte počas vojny. V samostatnom knižnom vydaní vyšli Krvavé sonety až po vojne v Prahe v roku 1919. Neskôr boli zaradené do IX. zväzku Zobraných spisov básnických Hviezdoslava (1930), do 12. zväzku Spisov P. O. Hviezdoslava (1957) či do 2. zväzku súborného vydania Hviezdoslav Dielo (1996). Krvavé sonety boli preložené do viacerých cudzích jazykov,“ doplnila Krištofová.
SNK v rámci projektu Digitálna knižnica a digitálny archív, ktorý je spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF), verejnosti sprístupňuje zdigitalizované diela, na ktoré sa už nevzťahuje autorskoprávna ochrana. „Teda, ktoré sú z pohľadu autorských práv voľné. Môže sa tak stať po uplynutí 70 rokov od smrti ich autorov,“ uzatvorila generálna riaditeľka SNK.
Rukopis Hviezdoslavovho protestu proti vojne je podľa generálnej riaditeľky SNK Kataríny Krištofovej uchovaný v Literárnom archíve SNK. „Tento rok si pripomínane okrúhle výročie začiatku jedného z najkrvavejších vojnových konfliktov na svete. SNK má v depozitoch množstvo diel, publikácií či materiálov týkajúcich sa tohto veľmi smutného obdobia našich dejín a postupne ich sprístupňujeme verejnosti v digitálnej podobe,“ povedala Krištofová.
Pripomenula, že Hviezdoslav napísal cyklus 32 sonetov ako reakciu na prvé správy z prvej svetovej vojny. „Vytvoril ich v Dolnom Kubíne s dátumom August – september 1914. V tomto vrcholnom lyrickom diele vyjadril bolesť a rozhorčenie nad mravným úpadkom ľudstva, ktoré sa vrhá do vojnových konfliktov a spôsobuje bolesť a utrpenie. Krvavé sonety sú výpoveďou o jasnom Hviezdoslavovom protivojnovom proteste a zároveň končia osobným víťazstvom nad témou – predstavou lepšej budúcnosti,“ uviedla generálna riaditeľka SNK.
Básnické dielo nemohlo byť podľa nej počas vojny vytlačené, ale blízky okruh Hviezdoslavových priateľov vedel o jeho existencii. „Jeden z 'krvavých sonetov' začínajúci veršom 'Ó, vráť sa skoro, mieru milený!' uverejnil dolnokubínsky rodák a Hviezdoslavov priateľ Jur Janoška v Cirkevných listoch ešte počas vojny. V samostatnom knižnom vydaní vyšli Krvavé sonety až po vojne v Prahe v roku 1919. Neskôr boli zaradené do IX. zväzku Zobraných spisov básnických Hviezdoslava (1930), do 12. zväzku Spisov P. O. Hviezdoslava (1957) či do 2. zväzku súborného vydania Hviezdoslav Dielo (1996). Krvavé sonety boli preložené do viacerých cudzích jazykov,“ doplnila Krištofová.
SNK v rámci projektu Digitálna knižnica a digitálny archív, ktorý je spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF), verejnosti sprístupňuje zdigitalizované diela, na ktoré sa už nevzťahuje autorskoprávna ochrana. „Teda, ktoré sú z pohľadu autorských práv voľné. Môže sa tak stať po uplynutí 70 rokov od smrti ich autorov,“ uzatvorila generálna riaditeľka SNK.