Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dnes uplynulo dvadsať rokov od smrti slovenského hudobného skladateľa, ktorý bol za svoju tvorbu ocenený viacerými vyznamenaniami.
Autor TASR
Bratislava 3. januára (TASR) – Od úmrtia hudobného skladateľa a pedagóga Tadeáša Salvu uplynie v sobotu 3. januára 20 rokov.
Vo svojej tvorbe spájal tradíciu s najmodernejšími postupmi. Reagoval na celosvetový trend novej hudby, čím dokresľoval tvár slovenskej hudby osobitným tvorivým a ideovým postojom pri riešení kompozičných problémov. Ťažiskom jeho bohatej autorskej tvorby boli inštrumentálne diela a väčšie vokálno-inštrumentálne formy, ako napríklad opery Margita a Besná (1971) a pôvodná kvadrofonická rozhlasová opera Plač (1981).
Tadeáš Salva sa narodil 22. októbra 1937 v Lúčkach pri Ružomberku. Už v detstve ho fascinovala organová hudba, ktorá ovplyvnila jeho celoživotnú tvorbu. Štúdium hudby začal na Konzervatóriu v Žiline v roku 1953 hrou na violončelo, akordeón a klavír, po skončení pokračoval v štúdiu kompozície na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave u Jána Cikkera a Alexandra Moyzesa. Jeho nadpriemerný talent a tvorivý rozlet akosi vybočovali z vtedajších domácich tendencií a tak v rokoch 1960-1965 pokračoval v štúdiu kompozície na Vysokej hudobnej škole v poľských Katoviciach. Po štúdiách sa stal vedúcim hudobného vysielania v košickom rozhlase, v rokoch 1968-1977 bol dramaturgom v bratislavskom televíznom štúdiu. Tadeáš Salva pôsobil tiež ako dramaturg v Slovenskom umeleckom ľudovom kolektíve (SĽUK) a na Pedagogickej fakulte v Nitre. Od roku 1991 bol predsedom Spolku slovenských skladateľov. Po ročnom pôsobení v SĽUK-u sa stal umelcom v slobodnom povolaní.
Tvorba Tadeáša Salvu, ako aj jej umelecký odkaz je nesmierne bohatá, mnohostranná a vysoko umelecky hodnotená doma a na svetových fórach. Jeho diela sú charakteristické hlbokým vnútorným zaujatím, dramatickosťou, otvorenosťou, spätosťou s ľudom, jeho životom a tradíciami. Vo svojich inštrumentálnych skladbách nesúcich znaky lásky a humanizmu Salva nekonvenčným spôsobom využil slovesnú ľudovú tvorbu. Z jeho ranného tvorivého obdobia sú známe napríklad skladby Canticum Zachariae (1964) alebo Requiem aeternam (1967), ocenená v roku 1968 na festivale Mucica Sacra v talianskom Ríme. Bohatú kompozičnú tvorbu Tadeáša Salvu tvoria tiež významné diela ako televízna opera Margita a Besná, pôvodná kvadrofonická rozhlasová opera Plač, zborová skladba Slovenský Otčenáš, alebo Koncert pre čelo a orchester.
Uznávaný hudobný skladateľ Tadeáš Salva zomrel 3. januára 1995 v Bratislave. Za svoju tvorbu bol ocenený viacerými vyznamenaniami. Medzi inými v roku 1992 získal americkú prestížnu cenu za zásluhy o prínos v kultúrnej a občianskej oblasti a zaradili ho medzi významné osobnosti z oblasti hudby do svetovej encyklopédie. V roku 1993 v Cambridgi vo Veľkej Británii dostal zlatú medailu za zásluhy v hudbe a v roku 2009 mu bola udelená Cena Fra Angelica – in memoriam.
Vo svojej tvorbe spájal tradíciu s najmodernejšími postupmi. Reagoval na celosvetový trend novej hudby, čím dokresľoval tvár slovenskej hudby osobitným tvorivým a ideovým postojom pri riešení kompozičných problémov. Ťažiskom jeho bohatej autorskej tvorby boli inštrumentálne diela a väčšie vokálno-inštrumentálne formy, ako napríklad opery Margita a Besná (1971) a pôvodná kvadrofonická rozhlasová opera Plač (1981).
Tadeáš Salva sa narodil 22. októbra 1937 v Lúčkach pri Ružomberku. Už v detstve ho fascinovala organová hudba, ktorá ovplyvnila jeho celoživotnú tvorbu. Štúdium hudby začal na Konzervatóriu v Žiline v roku 1953 hrou na violončelo, akordeón a klavír, po skončení pokračoval v štúdiu kompozície na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave u Jána Cikkera a Alexandra Moyzesa. Jeho nadpriemerný talent a tvorivý rozlet akosi vybočovali z vtedajších domácich tendencií a tak v rokoch 1960-1965 pokračoval v štúdiu kompozície na Vysokej hudobnej škole v poľských Katoviciach. Po štúdiách sa stal vedúcim hudobného vysielania v košickom rozhlase, v rokoch 1968-1977 bol dramaturgom v bratislavskom televíznom štúdiu. Tadeáš Salva pôsobil tiež ako dramaturg v Slovenskom umeleckom ľudovom kolektíve (SĽUK) a na Pedagogickej fakulte v Nitre. Od roku 1991 bol predsedom Spolku slovenských skladateľov. Po ročnom pôsobení v SĽUK-u sa stal umelcom v slobodnom povolaní.
Tvorba Tadeáša Salvu, ako aj jej umelecký odkaz je nesmierne bohatá, mnohostranná a vysoko umelecky hodnotená doma a na svetových fórach. Jeho diela sú charakteristické hlbokým vnútorným zaujatím, dramatickosťou, otvorenosťou, spätosťou s ľudom, jeho životom a tradíciami. Vo svojich inštrumentálnych skladbách nesúcich znaky lásky a humanizmu Salva nekonvenčným spôsobom využil slovesnú ľudovú tvorbu. Z jeho ranného tvorivého obdobia sú známe napríklad skladby Canticum Zachariae (1964) alebo Requiem aeternam (1967), ocenená v roku 1968 na festivale Mucica Sacra v talianskom Ríme. Bohatú kompozičnú tvorbu Tadeáša Salvu tvoria tiež významné diela ako televízna opera Margita a Besná, pôvodná kvadrofonická rozhlasová opera Plač, zborová skladba Slovenský Otčenáš, alebo Koncert pre čelo a orchester.
Uznávaný hudobný skladateľ Tadeáš Salva zomrel 3. januára 1995 v Bratislave. Za svoju tvorbu bol ocenený viacerými vyznamenaniami. Medzi inými v roku 1992 získal americkú prestížnu cenu za zásluhy o prínos v kultúrnej a občianskej oblasti a zaradili ho medzi významné osobnosti z oblasti hudby do svetovej encyklopédie. V roku 1993 v Cambridgi vo Veľkej Británii dostal zlatú medailu za zásluhy v hudbe a v roku 2009 mu bola udelená Cena Fra Angelica – in memoriam.
