Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V minulosti pôsobila v Československom rozhlase a neskôr v Československej televízii.
Autor TASR
Bratislava 12. apríla (TASR) - Režisérka a hlásateľka Zora Bachnárová, ktorá pôsobila v Československom rozhlase a neskôr v Československej televízii, zomrela dnes vo veku 92 rokov.
TASR to potvrdili z prostredia RTVS.
TASR to potvrdili z prostredia RTVS.
Profil Zory Bachnárovej
Narodila sa 25. marca 1925 v obci Ľubietová. V rokoch 1943-1945 študovala na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. V rokoch 1948 až 1956 pracovala ako hlásateľka Československého rozhlasu v Košiciach a Bratislave. Ako režisérka a vedúca umeleckej realizácie Hlavnej redakcie vysielania pre deti a mládež Československej televízie pôsobila v rokoch 1956-1983.
Počas svojho takmer tridsaťročného pôsobenia v Československej televízii režírovala množstvo programov najrôznejších žánrov, ale v centre jej pozornosti stál vždy detský divák. Zora Bachnárová sa režisérsky podpísala pod všetky typy bábkových inscenácií, rozprávky, baletné pásma, dramatické inscenácie a muzikály.
Jej inscenácie Citrov útek (1961), Čierna hodinka (1966), Slnečnica (1969), Stoj, slnko, hýb sa zem! (1971), Prešporská kasáreň (1975), Yetiho stopy (1977), Dve slobodné bez záväzkov (1981) mali prevažne didaktické zameranie. Mnoho dnešných tvorcov aj divákov vyrástlo a formovalo si svoj vzťah k televízii práve prostredníctvom rozprávok Zory Bachnárovej.
Narodila sa 25. marca 1925 v obci Ľubietová. V rokoch 1943-1945 študovala na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. V rokoch 1948 až 1956 pracovala ako hlásateľka Československého rozhlasu v Košiciach a Bratislave. Ako režisérka a vedúca umeleckej realizácie Hlavnej redakcie vysielania pre deti a mládež Československej televízie pôsobila v rokoch 1956-1983.
Počas svojho takmer tridsaťročného pôsobenia v Československej televízii režírovala množstvo programov najrôznejších žánrov, ale v centre jej pozornosti stál vždy detský divák. Zora Bachnárová sa režisérsky podpísala pod všetky typy bábkových inscenácií, rozprávky, baletné pásma, dramatické inscenácie a muzikály.
Jej inscenácie Citrov útek (1961), Čierna hodinka (1966), Slnečnica (1969), Stoj, slnko, hýb sa zem! (1971), Prešporská kasáreň (1975), Yetiho stopy (1977), Dve slobodné bez záväzkov (1981) mali prevažne didaktické zameranie. Mnoho dnešných tvorcov aj divákov vyrástlo a formovalo si svoj vzťah k televízii práve prostredníctvom rozprávok Zory Bachnárovej.
