Bratislava 26. mája (TASR) – V skorých ranných hodinách zomrel dnes bývalý riaditeľ Slovenskej televízie (STV) Ivan Stadtrucker. Informáciu priniesol na internete Peter Malec, ktorý stál v minulosti tiež na čele STV.

Scenárista, dramaturg, spisovateľ Ivan Stadtrucker skonal vo veku 82 rokov. Do funkcie ústredného riaditeľa Slovenskej televízie, ktorá vznikla v roku 1992 rozčlenením ČST, bol vymenovaný v roku 1994. Po parlamentných voľbách koncom toho istého roka ho z funkcie odvolali.

Stadtrucker pôvodom z Krupiny (narodil sa 22. januára 1935) zmaturoval v roku 1953 na zvolenskom gymnáziu. Vyštudoval odbor rozhlasovej, filmovej a televíznej techniky na pražskej vysokej škole České vysoké učení technické, promovali ho za inžiniera elektrotechniky. Zamestnal sa v Československej televízii (ČST) v Štúdiu ČST v Bratislave, po dvoch rokoch sa stal vedúcim zvukovej výroby.

V roku 1970 prešiel v rámci ČST na miesto redaktora vo filmovom vysielaní. Od roku 1972 zároveň prednášal na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave odbor estetika filmu, najprv ako odborný asistent, neskôr ako docent. V roku 1975 začal pôsobiť v Hlavnej redakcii literárno-dramatického vysielania ČST vo funkcii dramaturga celovečerných inscenácií, v roku 1990 sa stal vedúcim vysielania filmov z anglosaskej oblasti. V roku 1991 bol vymenovaný za univerzitného profesora a z televízie odišiel. Venoval sa pedagogickej práci na VŠMU.

Po odchode z čela STV bol dekanom Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave a neskôr pôsobil ako dekan na Fakulte dramatických umení Akadémie umení (AU) v Banskej Bystrici. Viedol katedru filmovej dramaturgie a scenáristiky na AU.

Debutoval scenárom hraného filmu Každý deň sedem dní (1964). Popri teoretických prácach z oblasti televíznej a filmovej estetiky napísal scenáre k dokumentárnym filmom najmä z oblasti histórie a umenia a je autorom niekoľkých desiatok scenárov, podľa ktorých vznikli televízne inscenácie. V jeho dramaturgii uviedla ČST viac ako päťdesiat inscenácií.

Ako prozaik sa predstavil zbierkami poviedok Belasý jantár (1980), Lásky nemilovaných (2009) a románmi Chuť jabĺk (1983), Kto zhasol svätojánsku mušku? (1998). Je autorom esejisticky napísaného cestopisu Amerika na vlastnej koži (1992), drámy Technokrati alebo Ohne vo vinohradoch (1989). Vydal odborné publikácie Krása tmy (1971), Zvukové majstrovstvo vo filme a v televízii (1972), prácu z oblasti televíznej komunikácie Čas projektívnej kultúry (1982), Videozáznam v umení a kultúre (1983), teoretickú prácu Dramaturgia hraného filmu (1990). V titule Kassayov princíp (2007) spája osobný príbeh profesora ekonómie Štefana Kassaya so širším pohľadom na ekonomickú sféru.

Je autorom publikácie Warhol, ten druhý Andy (2009). K jej napísaniu pristúpil až po viac ako 20-ročnej príprave. O tohto amerického umelca sa začal zaujímať v roku 1986 ako hosťujúci profesor na City University of New York v USA, pričom absolvoval viaceré súkromné študijné cesty po USA, aby získal dôveryhodné informácie. V roku 2012 vydal prózu - beletrizovanú reportáž Šablica.