Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa návrhu novely zákona o vysielaní a retransmisii z dielne ministerstva kultúry majú súkromné rádiá od apríla 2016 vyčleniť najmenej 20 percent.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 1. júla (TASR) - Určovanie kvót na slovenskú hudbu v rádiách obmedzuje slobodu a nie je to najlepšie riešenie. V rozprave k vládnemu návrhu novely zákona o vysielaní a retransmisii to dnes uviedol poslanec Daniel Lipšic (nezaradený), ktorý kvóty odmieta.
"Ja nechcem nikomu vnucovať môj vkus. Mne je jedno, či je dielo ruské, americké či slovenské. Pozerať sa na dielo podľa národnosti autora je totiž prejav uzavretej mysle," myslí si. Podľa jeho slov je zákonom určený rozsah slovenskej hudby v éteri akoby snahou ľuďom diktovať vkus. "Zdá sa mi domýšľavé v dnešnej dobe internetu prísť s návrhom, ktorý na licencovaných frekvenciách kvótuje pomery hudby. Efekt tohto zákona na slovenskú produkciu bude skôr marginálny," odhadol Lipšic.
Predseda Výboru NR SR pre kultúru a médiá Dušan Jarjabek (Smer-SD) Lipšicovi odkázal, že na to, aby sa mohol rozhodnúť, akú rôznu hudbu má rád, musí mu ju niekto ponúknuť. "Na to, aby ste mohli povedať o čomsi, že to máte, alebo nemáte rád, musíte dostať ponuku. Ak ju nedostanete, prichádzate o isté žánre. Zákon nehovorí o Eláne, ale všeobecne o slovenskej tvorbe so všetkými žánrami," vysvetlil.
Oľga Nachtmannová (Smer-SD) je presvedčená, že zákon nikomu nediktuje, čo má byť hrané a ktorá hudba je dobrá. "Ide len o určité percento slovenských piesní. Nemali by mať mladí talentovaní autori možnosť prezentovať sa?" pýtala sa.
Iný názor ako Lipšic má aj Jozef Viskupič (OĽaNO). "Televízie sú kvótované už dávno a mám pocit, že z hľadiska ochrany európskej tvorby je to jediné možné riešenie, ako sa ubrániť pretlaku tvorby spoza oceánu," povedal.
Peter Osuský (SaS) však tvrdí, že ak sa daňoví poplatníci skladajú na niektoré médiá, možno pripustiť, že politici určia kvóty. "Ale je protiústavné niečo diktovať prevádzkovateľovi, ktorý nedostáva z verejných peňazí ani korunu. Predali sme mu frekvenciu, aby platil dane a prevádzkoval ju. To je akoby si niekto otvoril obchod s cigarami a my mu určíme, aký podiel cigár má byť slovenských," povedal.
Podľa návrhu novely zákona o vysielaní a retransmisii z dielne ministerstva kultúry majú súkromné rádiá od apríla 2016 vyčleniť najmenej 20 percent a od roku 2017 najmenej 25 percent vysielacieho času mesačne pre slovenskú tvorbu. V prípade verejnoprávneho rozhlasu to bude najskôr 30 a potom minimálne 35 percent. Takýto podiel má dosiahnuť na každom zo svojich okruhov. Z toho aspoň jednu pätinu majú tvoriť nové pesničky. Teda tie, ktoré sú vysielané do piatich rokov od svojho prvého uvedenia na verejnosti.
"Ja nechcem nikomu vnucovať môj vkus. Mne je jedno, či je dielo ruské, americké či slovenské. Pozerať sa na dielo podľa národnosti autora je totiž prejav uzavretej mysle," myslí si. Podľa jeho slov je zákonom určený rozsah slovenskej hudby v éteri akoby snahou ľuďom diktovať vkus. "Zdá sa mi domýšľavé v dnešnej dobe internetu prísť s návrhom, ktorý na licencovaných frekvenciách kvótuje pomery hudby. Efekt tohto zákona na slovenskú produkciu bude skôr marginálny," odhadol Lipšic.
Predseda Výboru NR SR pre kultúru a médiá Dušan Jarjabek (Smer-SD) Lipšicovi odkázal, že na to, aby sa mohol rozhodnúť, akú rôznu hudbu má rád, musí mu ju niekto ponúknuť. "Na to, aby ste mohli povedať o čomsi, že to máte, alebo nemáte rád, musíte dostať ponuku. Ak ju nedostanete, prichádzate o isté žánre. Zákon nehovorí o Eláne, ale všeobecne o slovenskej tvorbe so všetkými žánrami," vysvetlil.
Oľga Nachtmannová (Smer-SD) je presvedčená, že zákon nikomu nediktuje, čo má byť hrané a ktorá hudba je dobrá. "Ide len o určité percento slovenských piesní. Nemali by mať mladí talentovaní autori možnosť prezentovať sa?" pýtala sa.
Iný názor ako Lipšic má aj Jozef Viskupič (OĽaNO). "Televízie sú kvótované už dávno a mám pocit, že z hľadiska ochrany európskej tvorby je to jediné možné riešenie, ako sa ubrániť pretlaku tvorby spoza oceánu," povedal.
Peter Osuský (SaS) však tvrdí, že ak sa daňoví poplatníci skladajú na niektoré médiá, možno pripustiť, že politici určia kvóty. "Ale je protiústavné niečo diktovať prevádzkovateľovi, ktorý nedostáva z verejných peňazí ani korunu. Predali sme mu frekvenciu, aby platil dane a prevádzkoval ju. To je akoby si niekto otvoril obchod s cigarami a my mu určíme, aký podiel cigár má byť slovenských," povedal.
Podľa návrhu novely zákona o vysielaní a retransmisii z dielne ministerstva kultúry majú súkromné rádiá od apríla 2016 vyčleniť najmenej 20 percent a od roku 2017 najmenej 25 percent vysielacieho času mesačne pre slovenskú tvorbu. V prípade verejnoprávneho rozhlasu to bude najskôr 30 a potom minimálne 35 percent. Takýto podiel má dosiahnuť na každom zo svojich okruhov. Z toho aspoň jednu pätinu majú tvoriť nové pesničky. Teda tie, ktoré sú vysielané do piatich rokov od svojho prvého uvedenia na verejnosti.
